MH SR: Vyrovnanie bilancie v elektrine nevyžaduje nové veľké zdroje

Pretrvávajúci importný charakter elektrizačnej sústavy Slovenska má na svedomí „nerovnováha medzi cenou elektriny na trhu a výrobnými nákladmi zdrojov elektriny, ktoré nemôžu využiť dotáciu na svoju produkciu,“ uvádza sa v správe monitorujúcej bezpečnosť dodávok elektriny u nás za minulý rok. „Výsledkom je nákup elektriny v zahraničí,“ skonštatovalo ministerstvo hospodárstva (MH SR) v materiáli, ktorý ešte prerokuje Bezpečnostná rada SR a vláda.

Z pohľadu bilancie elektriny je Slovensko od roku 2007, kedy bola odstavená atómová elektráreň V1 v Bohuniaciach, importnou krajinou. Vlani sa dovozom lacnejšej elektriny zo zahraničia pokrylo až 8,8 % jej spotreby. Tá bola pritom minulý rok rekordná, keďže pokorila hranicu 30,1 TWh. „Zásadný vplyv na túto skutočnosť mali pretrvávajúci hospodársky rast a klimatické podmienky v závere roka,“ uviedlo MH SR.

Pre dosiahnutie vyrovnanej bilancie do roku 2030, pri predpoklade dokončenia už rozostavaných objektov a predpokladanej realizácie projektov OZE, nebude podľa rezortu potrebná výstavba ďalších väčších zdrojov. Vďaka dostavbe Mochoviec a dosiahnutiu cieľov stanovených v Národnom akčnom pláne výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov sa zároveň už v roku 2020 zvýši podiel bezuhlíkovej výroby elektriny na 92,3 % celkovej spotreby elektriny.

Zdrojov máme dosť, ale

Inštalovaný výkon elektrární vlani na Slovensku klesol na 7 848 MW. Z analýzy zdrojovej dostatočnosti ale vyplýva, že sústava bude z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny aj v budúcnosti bezpečná. Podľa prepočtov SEPS dosahuje disponibilná kapacita z čistého inštalovaného výkonu zdrojov elektriny v zimnom aj v letnom maxime zaťaženia sústavy v období rokov 2022 až 2030 kladné hodnoty. Ak by však došlo k ukončeniu prevádzky posledných uhoľných blokov v Novákoch alebo vo Vojanoch, prípadne sa odsunulo dokončenie 3. a 4. bloku Mochoviec, situácia by už tak ružová byť nemusela.

Nepriaznivo tiež ministerstvo vidí situáciu z pohľadu zabezpečenia systémových služieb. Tie sú spolu s podpornými službami, ktoré vlani poskytovalo 24 firiem, základným prvkom zaisťujúcim bezpečnosť a stabilitu prevádzky prenosovej sústavy. V prípade pretrvávajúceho neprevádzkovania paroplynových elektrární (PPC) v Malženiciach a Bratislave bez adekvátnej náhrady, môže podľa MH SR vzniknúť problém hlavne pri zabezpečovaní sekundárnej regulácie výkonu.

Zatiaľ čo zdroj v Malženiciach je zakonzervovaný, spoločnosť PPC Energy v novembri 2016 oficiálne spustila do prevádzky paroplyn v Bratislave. Zoznam výrobcov elektriny z OZE a kombinovanou výrobou, ktorý zverejnil ÚRSO, ukazuje, že vlani firma stihla zo zemného plynu vyrobiť viac ako 47 GWh elektriny, za čo jej bol vyplatený doplatok takmer 1,875 milióna eur. V tomto roku plánovali vyrobiť viac ako 440 GWh elektriny. 

Pri podpore chýba rýchlosť

Určité problémy s poskytovaním podporných služieb (PpS) už prevádzkovateľ prenosovej sústavy SEPS zaznamenal. Vyplýva to hlavne z technického a ekonomického spôsobu prevádzky našich elektrární. Jadrové zdroje majú obmedzené regulačné schopnosti a pri riešení krízových stavov zase podľa ministerstva nie je možné uvažovať s využitím OZE.

„V minulom roku neboli v každom časovom okamihu naplnené požadované objemy PpS na 100 %,“ píše sa v monitorovacej správe MH SR. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy pociťuje nedostatok najmä pri zápornej terciárnej regulácie výkonu (TRV-), ale tiež pri sekundárnej regulácii výkonu (SRV), a to vrátane garantovaného výkonu SRV v rámci plnenia stanoveného všeobecného hospodárskeho záujmu na spaľovanie domáceho uhlia v Novákoch a zavedenia možnosti poskytovania SRV z virtuálneho bloku. Nedostatky sa objavovali aj pri pokrývaní kladnej terciárnej regulácie výkonu (TRV+).

„V roku 2016 však nedošlo v ES SR k stavu, v ktorom by tento deficit ohrozil bezpečnosť a spoľahlivosť jej prevádzky, nebola potrebná ani aktivácia negarantovanej regulačnej elektriny,“ uviedol rezort hospodárstva. Len pri výpadku prvého bloku jadrovej elektrárne Mochovce dňa 16.9.2016 na približne 20 hodín bolo nutné aktivovať havarijnú výpomoc v objeme 450 MWh.

Dostupnosť podporných služieb, resp. zdrojovú základňu v regulačnej oblasti, obmedzujú rôzne mimoriadne prevádzkové stavy, ktoré môžu byť vyvolané napríklad extrémnymi hydrometeorologickými podmienkami. Ide predovšetkým o vysoké hladiny vodných tokov, kedy sa musí nasadiť veľký vynútený neregulovaný výkon vodných elektrární; veľké mrazy, spôsobujúce zamŕzanie paliva a zníženie výkonu v parných elektrárňach; ale tiež vysoké teploty, ktoré obmedzujú chladenie v elektrárňach a znižujú dodávaný výkon mimo hranice regulačných možností.

Do úvahy ale podľa MH SR pripadajú aj potenciálne obmedzenia dodávok zemného plynu na Slovensko, neplánované zníženie spotreby elektriny z dôvodov ťažko predvídateľných hospodárskych či politických vplyvov, vysoké cezhraničné prenosy elektriny vplyvom vývoja v sektore elektroenergetiky v zahraničí a podobne.

Vítané i nevítané projekty

Dostavba Mochoviec je dlho očakávaným míľnikom slovenskej energetiky. Počíta sa už dokonca s postupným zvyšovaním výkonu 3. a 4. bloku až na 2×530 MW.

Aj keď ďalšie veľké zdroje na vyrovnanie bilancie výroby a spotreby elektriny do roku 2030 netreba, nový jadrový zdroj (NJZ) v Jaslovských Bohuniciach s celkovým inštalovaným výkonom 1 200 MW rezort hospodárstva označil za najvýznamnejší perspektívny projekt slovenskej energetiky v dlhodobom horizonte. Otázkou ale je, či nahradí existujúcu elektráreň V2 v Bohuniciach, pri ktorej sa uvažuje o predĺžení prevádzky aj po roku 2035, alebo budú fungovať súbežne. Ministerstvo priznáva, že do doby výstavby NJZ bude nutné vplyvy a požiadavky ešte aktualizovať.

Pri viackrát avizovanom projekte prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ (PVE Ipeľ) rezort uvádza, že pôjde o flexibilný zdroj s vynikajúcimi regulačnými schopnosťami, avšak jeho realizácia bude závisieť od vývoja na trhu s elektrinou i rozhodnutia strategického investora, a tiež si vyžiada veľké dodatočné investície do prenosovej sústavy.

Z dôvodu záujmu investorov o výstavbu zariadení na výrobu elektrickej energie pripájaných do distribučných sústav, vypracovali prevádzkovatelia sústav na Slovensku v spolupráci s EGÚ Brno analýzu maximálnych hodnôt inštalovaného výkonu zdrojov pre uzlové oblasti elektrizačnej sústavy. „Nekontrolované pripájanie decentralizovaných zdrojov elektriny do distribučných sústav (DS) by totiž mohlo spôsobiť nežiaduce zvyšovanie tokov elektriny na existujúcich cezhraničných vedeniach v prenosovej sústavy (PS) a takisto aj na rozhraní PS/DS. Výsledky analýz by mali v konečnom dôsledku ukázať limity jednotlivých DS pre pripájanie decentralizovaných zdrojov elektriny,“ uviedlo ministerstvo.

Problematický tranzit vyriešili susedia

Tranzitné toky cez územie Slovenska, na ktoré sa SEPS dlhodobo sťažovala, boli vlani menšie – medziročne klesli približne o 16 %. Podarilo sa to vďaka nápravným opatreniam u prevádzkovateľov susedných sústav. V decembri 2015 sa sprevádzkovali transformátory s reguláciou fázového uhla (tzv. Phase Shifting Transformer – PST) na poľsko-nemeckom profile, na 2×400 kV vedení Mikulowa – Hagenwerder.

Od júna 2016 bolo vypnuté poľsko-nemecké vedenie 2×220 kV Krajnik – Vierraden z dôvodu upgradu 220 kV sústavy v danej oblasti na 400 kV a následne boli aj na tomto cezhraničnom profile do prevádzky uvedené PST transformátory. Zároveň sa podarilo spustiť nové prenosové vedenia vnútri Nemecka. Konkrétne šlo o vedenie 400 kV Altenfeld – Redwitz, pričom spustiť by sa mal aj jeho druhý poťah.

Zníženie objemu tranzitných tokov v tomto roku u nás pozitívne ovplyvňuje spustenie PST na česko-nemeckom profile, konkrétne na vedení Hradec Východ – Röhrsdorf.

© energia.sk

K téme