SEPS vlani riešila niekoľko vážnejších porúch a nebezpečných stavov
„Hoci sme v porovnaní so ziskom v predchádzajúcom roku zaznamenali pokles, môžem konštatovať, že rok 2016 sa zaradil v našej spoločnosti medzi hospodársky úspešné,“ uvádza sa v príhovore k výročnej správe spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). Čistý zisk spoločnosti klesol na 57 miliónov eur.
Do rôznych projektov rozvoja sústavy SEPS investovala vyše 62 miliónov eur. Jedným z výsledkov je, že vlani výrazne narástla dĺžka prevádzkovaných vedení 400 kV, a to až o 185 kilometrov. Celkovo tak dĺžka 440 kV sústavy dosiahla 2138 kilometrov. Pribudla tiež jedna rozvodňa. Ďalších 80 kilometrov vedení prevádzkuje SEPS na napäťovej úrovni 110 kV a 826 kilometrov na úrovni 220 kV. Definitívne odstavenie 200 kV prenosovej sústavy predpokladá po roku 2025.
Ako sme uviedli už v marci, minulý rok sa na Slovensku spotreboval rekordný objem elektriny. Brutto spotreba prvýkrát v histórii prekonala hranicu 30 TWh, keď dosiahla 30 103 GWh ročne, z toho 1,1 % (t.j. 334 GWh) tvorila spotreba prečerpávacích vodných elektrární.
Z čoho pochádzala vyrobená elektrina?
Z hľadiska podielu na vyrobenej elektrine si dominantné postavenie (53,8 %) zachovali jadrové elektrárne, hoci ich výroba medziročne klesla. Jemný nárast zaznamenali elektrárne na fosílne palivá, z ktorých pochádzalo 19,4 % elektriny.
Spomedzi fosílnych palív bolo na prvom mieste hnedé uhlie (33 %), nasledovala elektrina zo zemného plynu (30,7 %) a z čierneho uhlia (18,9 %). K výrobe elektriny z fosílnych palív prispeli aj hutnícke plyny (8,7 %) a ťažký vykurovací olej (8,5 %). Zatiaľ čo výroba zo zemného plynu oproti roku 2015 vzrástla o 11,8 %, produkcia z hnedého aj čierneho uhlia medziročne klesla.
Najvýznamnejší medziročný nárast (+506 GWh, resp. + 11,4 %) zaznamenala vodná energia, z ktorej pochádzalo až 17,6 % elektriny.
Obnoviteľné zdroje dosiahli vlani 8,9-percentný podiel na výrobe. Takmer polovicu z toho tvorila elektrina z biomasy (49,5 %). Bioplyn a fotovoltické elektrárne mali na výrobe elektriny z OZE štvrtinový podiel (25,3 % a 23,7 %).
Zdroj: Výročná správa SEPS za rok 2016
Prevádzkové udalosti
Hoci sa všeobecne konštatuje, že prevádzka prenosovej sústavy bola bezpečná a spoľahlivá, problémy sa zaznamenali s plynulosťou prenosu aj plnením bezpečnostného kritéria N-1.
Merná poruchovosť síce klesla, ale SEPS sa nepodarilo splniť čiastkové štandardy kvality týkajúce sa priemernej doby prerušenia prenosu elektriny a prekročila aj počet neplánovaných prerušení vzťahujúcich sa na jeden transformátor.
Podľa údajov ÚRSO nedosiahli vlani štandardy kvality prenosu elektriny úroveň 100 %, ale len 94,86 %.
Problémy s plynulosťou prenosu mali na svedomí najmä tri poruchy v elektrickej stanici Horná Ždaňa, pričom jedna z nich trvala až 119 minút, a jedna porucha v stanici Sučany v trvaní 89 minút. Negatívne sa to dotklo pripojených odberateľov Slovalco, SSE-Distribúcia a OFZ a prejavilo sa v nadpriemernom množstve nedodanej elektriny.
Zdroj: Výročná správa SEPS za rok 2016
Menej neplánovaných tokov, menej strát
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy potvrdil, že vlani sa zlepšila situácia v oblasti vysokých neplánovaných tokov cez Slovensko inštalovaním transformátorov s priečnou reguláciu (PST) v prenosovej sústave Poľska na hranici s Nemeckom. „Od uvedenia týchto transformátorov do reálnej prevádzky (22. júna 2016) došlo k značnému poklesu neplánovaných tokov cez elektrizačnú sústavu Poľska a následne aj Slovenska. Pokles prenesenej elektriny sa úmerne prejavil aj na znížení množstva strát v PS,“ uvádza SEPS vo výročnej správe. Straty v prenosovej sústave vlani dosiahli hodnotu 286,956 GWh, čo predstavovalo medziročný pokles o 6,4 %.
Zdroj: Výročná správa SEPS za rok 2016
Napriek tomu museli dispečeri SEPS v prvých troch mesiacoch minulého roka celkom 7-krát aktivovať druhý varovný stupeň (výstrahu) v medzinárodných varovných systémoch (RAAS/EAS). Celková doba aktivácie druhého varovného stupňa bola 94 hodín a 58 minút. Počet aj celková dĺžka výstrah presiahli ich aktiváciu v roku 2015.
Vysoké zaťaženie cezhraničných vedení a neplnenie bezpečnostného kritéria N-1 bolo v niektorých prevádzkových stavoch riešené zmenou základného zapojenia prenosovej sústavy SR (tzv. rekonfiguráciou). Vlani k tomu došlo 4-krát na východe Slovenska v elektrickej stanici Lemešany a 2-krát na severozápade v stanici Varín. Celková dĺžka trvania rekonfigurácií v roku 2016 bola 235 hodín a 41 minút. V roku 2015 sa uvedené opatrenie realizovalo 11-krát v trvaní 164 hodín a 4 minút.
© energia.sk