Hornonitrianske bane boli v roku 2016 stratové

Koncoví odberatelia ročne prispejú viac než 95 miliónmi eur Slovenským elektrárňam na to, aby mohli v tepelnej elektrárni Nováky v súlade s rozhodnutím ministerstva hospodárstva odoberať a spaľovať lignit, ktorý sa ťaží v baniach na Hornej Nitre aj na Záhorí. Elektrárne tvrdia, že priznaný doplatok im nepokrýva všetky súvisiace prevádzkové náklady. Voči aktuálne platnému rozhodnutiu ÚRSO o doplatku sarozhodli odvolať.

Vyzerá to tak, že garantovaný a dotovaný odber hnedého uhlia už Hornonitrianskym baniam Prievidza (HBP) nestačí. Posledné roky tržby HBP postupne klesali a zisk sa skokovo prepadával z 2,4 mil. eur v roku 2013 na 393 tisíc v roku 2015. Vlani Hornonitrianske bane skončili v strate cez 4,5 milióna eur, hoci výnosy spoločnosti prekročili 107 miliónov eur. Najvýraznejšie klesli tržby z predaja uhlia, medziročne o viac než 14,7 mil. eur.

Zdroj údajov: Účtovné závierky HBP

Vlani HBP vyexpedovali 1 934 985 ton hnedého uhlia, ktoré vyťažili v hlbinách štyroch baní – Cigeľ, Handlová, Nováky a Čáry. HBP v minulosti verejne deklarovala, že v roku 2016 ukončí ťažbu v dobývacom poli Baňa Cigeľ. Tento zámer ale v priebehu minulého roka prehodnotila a posun ukončenia ťažby posunula do roku 2018.

Najväčšiemu odberateľovi – elektrárni Nováky dodali v roku 2016 cez 1,82 milióna ton uhlia, čo bolo o takmer 62 tisíc ton menej než rok predtým. V ENO boli odstavené dva najstaršie bloky, ktoré nespĺňajú emisné limity. Od novembra 2016 do februára 2017 bol však blok ENOB 3 opätovne spustený. Ďalších 84 tisíc ton uhlia z HBP smerovalo do Bukózy Energo a U.S. Steelu Košice.

Podpora zamestnanosti

Kritika nastaveného dotačného systému sa sústreďuje na niekoľko aspektov. Na environmentálny a trhový problém poukazujú mimovládne organizácie aj Európska komisia. Ďalšou z kritík je to, že hoci slovenský  odberateľ na Slovensku platí sumu 4,4337 eura za každú spotrebovanú megawatthodinu elektriny na spaľovanie domáceho uhlia, dotácia prioritne neslúži na podporu domácej zamestnanosti, ako tvrdí vláda. V baniach údajne pracujú predovšetkým Rumuni, Moldavci a Ukrajinci, čo ale spoločnosť vyvracia.

Vlani bol priemerný počet zamestnancov HBP 3368, ďalších 256 bolo u jediného akcionára HBP spoločnosti Hornonitrianske Bane zamestnanecká (HBz). Spoločnosť v máji 2016 uviedla, že v skupine Hornonitrianske bane, v materskej a dcérskych spoločnostiach, pracovalo k 1.5.2016 dohromady 4 149 zamestnancov, pričom 92 z nich mali byť kvalifikovaní rumunskí baníci, t.j. len 2,2 % celkového počtu.

Hovorkyňa HBP Adriana Siváková dodatočne doplnila, že aktuálne pracuje pre skupinu Hornonitrianske bane len 79 kvalifikovaných rumunských baníkov. „Okrem Rumunov žiadni iní cudzinci v Hornonitrianskych baniach Prievidza nepracujú,“ potvrdila Siváková.

Minuloročné hospodárske výsledky HBP ovplyvnilo aj oficiálne zlúčenie so spoločnosťou Baňa Čáry na Záhorí k 1.10., v ktorej v roku 2016 pracovalo v priemere 224 ľudí. Baňa Čáry za deväť mesiacov minulého roka vyťažila 135 tisíc ton lignitu, z toho viac ako 134 tisíc ton smerovalo do elektrárne Nováky. Z dôvodu vyšších nákladov než výnosov napokon Baňa Čáry skončila v strate cez 2,8 milióna eur.

Na záver treba dodať, že k hospodáreniu skupiny Hornonitrianske bane prispievajú príjmy z ďalších dcérskych a pridružených firiem, ako sú Handlovská energetika, Prievidzské tepelné hospodárstvo, z rekreačných zariadení a tiež agro podnikov zameraných na chov rýb, pestovanie paradajok, zeleniny či obilnín.

Materská spoločnosť HBz napokon vlani zostala zisková. Tržby jej narástli na 20,04 mil. eur, zisk medziročne klesol o 2 % na 50 895 eur.

© energia.sk

K téme