Brusel rieši sťažnosť mimovládky na dotovanie slovenského uhlia

Podnet EICP ohľadom poskytnutia nelegálnej nepriamej štátnej pomoci pre Hornonitrianske bane Prievidza je v štádiu riešenia. Samotná Európska komisia nás pritom na dotované spaľovanie uhlia upozornila hneď niekoľkokrát, naposledy v analýze vydanej v pondelok.

V septembri minulého roka podala mimovládna organizácia Európsky inštitút pre ochranu spotrebiteľa a právny štát (EICP) podnet na Európsku komisiu vo veci poskytnutia nelegálnej nepriamej štátnej pomoci pre Hornonitrianske bane Prievidza (HBP). Kompenzácia nákladov pri využití mechanizmu všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) totiž podľa európskej judikatúry nesmie prevyšovať nevyhnutnú úroveň zodpovedajúcich nákladov a má byť výsledkom objektívnej analýzy.

K dispozícii máme potvrdenie, že Brusel už vec prešetruje. O názor na obvinenia Európska komisia požiadala vládu SR a pýta sa na ďalšie podrobnosti prípadu.

Dotačný mechanizmus

HBP sú monopolným producentom a dodávateľom hnedého uhlia na Slovensku, ktoré spaľuje v elektrárni Nováky (ENO) prevádzkovanej Slovenskými elektrárňami (SE). Aby im mohli elektrárne za dodané uhlie zaplatiť a zároveň udržiavať bloky ENO v prevádzke, dostávali každý rok garantovanú sumu vo forme doplatku. Jeho výšku stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na základe rozhodnutia ministerstva hospodárstva o VHZ, ktoré platí až do roku 2030.

Pre roky 2017 – 2021 ÚRSO stanovil pevnú cenu (nie doplatok) za výrobu elektriny z domáceho uhlia, a to vo výške 95,41 milióna eur ročne. Pritom v roku 2012 bola suma dotácie podstatne nižšia – len 52,15 milióna eur. Vtedy sa však spálilo o 215 tisíc ton viac uhlia a vyrobilo o takmer 600 GWh viac elektriny než v minulom roku.

Vyplácaná suma elektrárňam, resp. baniam, sa premieta do koncovej ceny elektriny, keďže za ňu v rámci tzv. tarify za prevádzkovanie systému (TPS) platia všetci odberatelia. V tomto roku je TPS na úrovni 26,2030 €/MWh, z toho tarifa určená pre SE je vo výške 4,3559 €/MWh.

EK vníma trhový aj ekologický problém

Pochybnosti o tom, či je poskytovanie tejto dotácie, navyše v horizonte až do roku 2030, v súlade s európskymi pravidlami má aj samotná Európska komisia. Vyjadrila ich napríklad v minuloročnej správe o Slovensku. „Táto politika podporuje využívanie ekologicky škodlivých zdrojov energie a môže pôsobiť ako subvencia narúšajúca trh,“ píše sa v správe vydanej 26.2.2016.

Tento týždeň EK vydala hodnotenie, v ktorom skúmala silné a slabé stránky krajín EÚ v oblasti environmentálnych predpisov. Uviedla, že Slovensko potrebuje zlepšiť  najmä odpadové a vodné hospodárstvo a kvalitu ovzdušia. Zároveň ale upozornila: „Podpora na výrobu elektriny z hnedého uhlia nízkej kvality vyťaženého na Slovensku je príkladom subvencií škodlivých pre životné prostredie.“ Táto výroba je druhým najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov na Slovensku.

Brusel poukázal aj na problém s obnovou činnosti 3. bloku elektrárne v Novákoch, ktorý bol uzavretý z dôvodu nedodržania emisných limitov. Takzvaný prevádzkový pokus na tomto bloku by sa mal ukončiť do konca februára. Viac sa dozviete v tomto článku.

Čo ďalej chce EK vedieť?

Brusel sa v rámci prešetrovania sťažnosti zo strany EICP zaujíma o prevádzku HBP a nimi riadené bane, pozíciu SE na našom trhu s elektrinou aj o úlohu elektrárne Nováky v našej sústave a potenciálne problémy s bezpečnosťou našej elektrizačnej sústavy.

Ako to s našou sústavou vyzerá? Rizikom boli v posledných rokoch hlavne kruhové toky z Nemecka, po sprevádzkovaní PST transformátorov na nemeckých hraniciach s Poľskom a Českom sa ale tento problém eliminoval. Celkový inštalovaný výkon zdrojov elektriny na Slovensku dosiahol v roku 2015 úroveň 8 095 MW, pričom najväčší prírastok výkonu sa zaznamenal v kategórii fosílnych zdrojov, najmä na báze spaľovania plynu. V budúcom roku by sa po množstve odkladov mohol do komerčnej prevádzky dostať  3. blok Mochoviec, o rok neskôr aj 4. blok. Po sprevádzkovaní by nové reaktory s inštalovaným výkonom 2x471 MW dokázali pokryť asi 13 % domácej spotreby elektriny a očakáva sa prebytková bilancia medzi výrobou a spotrebou elektriny.

Vďaka ešte vyššiemu podielu jadra na výrobe, ktoré dokáže stabilne produkovať elektrinu v základnom pásme, a množstvu flexibilných  zdrojov či už obnoviteľných (najmä na báze vody) alebo fosílnych (vlani bol napríklad opätovne spustený paroplyn v Bratislave a budúcnosť sa črtá aj pre Malženice), ktoré dokážu pružne reagovať na výkyvy vo výrobe a dopyte, sa potenciálne riziká pre bezpečnosť a spoľahlivosť sústavy značne zmenšili.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri