Ropa a plyn z Azerbajdžanu na Slovensku? Možno
Slovenská vláda má záujem o otvorenie čerpacích staníc azerbajdžanskej štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti SOCAR na našom území, informovala nedávno azerbajdžanská tlačová agentúra Trend s odvolaním na vedúceho diplomatického zastúpenia Azerbajdžanu na Slovensku. Jafar Huseyn Zada podľa správy agentúry tiež uviedol, že Slovensko má záujem o nákup plynu z Azerbajdžanu. „Južný plynárenský koridor patrí medzi možné smery spolupráce medzi Azerbajdžanom a Slovenskom v ropnom a plynárenskom sektore,“ citovala ho agentúra.
O možnostiach dodávať plyn na Slovensko aj do ostatných krajín strednej Európy sa diskutuje už niekoľko rokov. O prebiehajúcich rokovaniach s vládnymi predstaviteľmi z ČR, Maďarska i Slovenska spoločnosť SOCAR hovorila už v roku 2011.
„Niektoré slovenské firmy, ktoré sa zaoberajú propánom a mixom propán-butánu, rovnako ako ropou, prejavili záujem o možný nákup týchto produktov z Azerbajdžanu. Taktiež bol záujem o možné otvorenie čerpacích staníc SOCAR-u na Slovensku,“ uviedol pre náš portál Agil Mammadov zo sekretariátu azerbajdžanského diplomatického zastúpenia v Bratislave. „Pracujeme na vytvorení spolupráce medzi SOCAR-om a Slovnaftom a ďalšími spoločnosťami na Slovensku, aby sme vytvorili základ pre kooperáciu,“ dodal Mammadov.
Slovnaft: Zatiaľ nerokujeme, alternatívy máme
„Spoločnosť Slovnaft aktuálne nevedie rokovania so spoločnosťou SOCAR,“ potvrdil pre náš portál Anton Molnár, hovorca spoločnosti, ktorá je súčasťou maďarskej skupiny MOL. Tá už od roku 2013 spracováva okrem tradičnej ruskej ropy aj alternatívne typy rôp. „Minulý rok Skupina MOL napríklad zakúpila ropu z Kurdistanu, Iránu, Saudskej Arábie, ale i Kaspického regiónu,“ uviedol Molnár.
V minulom roku bratislavská rafinéria spracovala 5,6 milióna ton ropy dodanej z Ruska prostredníctvom ropovodu Družba a 95-tisíc ton ropy nakúpenej cez ropovod Adria z iných zdrojov.
Alternatívne ropy do rafinérií v Maďarsku a na Slovensku prúdia prostredníctvom Adrie od Jadranského mora, ktorá bola zrekonštruovaná jednak za účelom zvýšenia energetickej bezpečnosti, jednak na príležitostný nákup ropy z ekonomických dôvodov. „S dodávkami surovín z Ruska sme nikdy nemali problém a väčšina dodávok ropy bude stále prúdiť z tejto oblasti,“ dodal hovorca Slovnaftu.
Veľký potenciál
„Existuje obrovský a nevyužitý potenciál pre spoluprácu v dodávke energií. Robíme prieskum trhu, aby sme definovali presné potreby a želania Slovenska,” poznamenal Agil Mammadov.
Spoločnosť BP odhadla preukázané zásoby ropy Azerbajdžanu na úrovni 7 miliárd barelov, čo je asi 0,4 % svetových zásob. Časť svojej produkcie vyváža aj do Európy. Podľa údajov Eurostatu sú hlavnými odberateľmi tejto ropy Taliansko, Nemecko, Francúzsko, ale tiež susedné Česko.
Štátny SOCAR tiež prevádzkuje takmer 300 čerpacích staníc a okrem domáceho trhu ich postupne otvára aj v jednotlivých európskych krajinách, napríklad na Ukrajine, vo Švajčiarsku aj Rumunsku.
Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) tiež Azerbajdžan disponuje preukázanými zásobami zemného plynu v objeme 2,6 bilióna metrov kubických, pričom najdôležitejším náleziskom je pole Shah Deniz v Kaspickom mori.
Dnes táto zakaukazská republika vyváža plyn do Gruzínska a Turecka, v menšom obchoduje aj s Iránom. Po vybudovaní plynovodu TANAP, ktorý prechádza územím Turecka, sa plyn z poľa Shah Deniz II dostane k hraniciam Európskej únie. Prioritne sa má potom ďalej distribuovať do Talianska prostredníctvom Transjadranského plynovodu, v ktorom má SOCAR pätinový vlastnícky podiel.
Eastring sa stále rysuje
Na tranzite azerbajdžanského plynu by sa ale rád podieľal aj slovenský prepravca Eustream, ktorý kvôli úpadku tradičnej prepravy ruského plynu cez Ukrajinu hľadá nové príležitosti. Preto je aj hlavným iniciátorom projektu Eastring.
V prvej fáze by mal Eastringom tiecť plyn v smere na Balkán. V druhej fáze sa má spustiť obojsmerný tok a na Slovensko by sa tak mohol dostať plyn z Kaspickej oblasti, Východného Stredomoria či Blízkeho východu. V poslednej fáze by sa mohla pôvodná kapacita 20 miliárd m3 zdvojnásobiť a dosiahnuť konečných 40 miliárd m3. Testovacia prevádzka plynovodu sa má spustiť 3 roky po prijatí finálneho investičného rozhodnutia.
Projekt má ale ešte ďaleko k realizácii. Eustream v decembri 2016 vyhlásil verejné obstarávanie na štúdiu uskutočniteľnosti. Následne sa mu vo februári podarilo získať grant 1 milión eur na jej vypracovanie z európskeho fondu CEF Energy.
Analýza by mohla rozlúsknuť najvhodnejšiu z piatich uvažovaných trás A-E, ktoré majú dĺžku od 846 do 1274 kilometrov. Alternatíva A maximálne využíva existujúcu infraštruktúru v Rumunsku a Bulharsku. Trasa B je skôr prezentačná. Alternatívy C a D majú trasovanie v koridore iného pripravovaného plynovodu BRUA, pričom pri verzii D by sa využilo slovensko-maďarské prepojenie cez Veľké Zlievce. Trasa E je modelovaná cez Srbsko namiesto Rumunska.
Zdroj: Eustream
© energia.sk
K téme
