Zhrnutie novinárskeho workshopu – 7.6.2013
V prvej prezentácii sa Zuzana Lukáčová (energy analytics) zamerala na problematiku cenotvorby, teda na základe čoho kalkuluje dodávateľ cenu komoditnej zložky pre domácnosť. Treba pripomenúť, že komodita tvorí len jednu časť koncovej (integrovanej) ceny. Zvyšok tvoria ostatné regulované poplatky, na ktoré nemá dodávate žiadny vplyv. V druhom príspevku Igor Mondek (RWE Gas Slovenko) priblížil metodiku, ako porovnávať ponuky dodávateľov tak, aby bolo výsledkom relevantné porovnanie. Komplikáciou v tomto smere je, že všeobecne neexistuje konsenzus o typických odberateľoch, ktorí elektrinou/plynom varia, ohrievajú vodu alebo kúria.
Ako dodávateľ navrhuje cenu dodávky komodity
Komoditná časť koncovej ceny sa odvíja od veľkoobchodnej nákupnej ceny. V prípade elektriny cenu určuje predovšetkým dopyt a ponuka a súčasne je pre Slovensko referenčná pražská burza PXE (donedávna bola referenčnou lipská burza EEX). Pre oceňovanie zemného plynu je referenčná tiež cena na burze, ale súčasne sa cena odvíja aj od cenového vzorca v dlhodobom kontrakte, kde ako hlavné premenné vstupujú cena ropy, ťažkého a ľahkého vykurovacieho oleja a vplyv má tiež vývoj výmenného kurzu eura a amerického dolára. Cenotvorba podľa dlhodobého kontraktu prichádza do úvahy v prípade dodávateľov, ktorí tento obchodný nástroj využívajú.
V prípade elektrickej energie veľkoobchodnú referenčnú cenu pre budúci rok dodávateľ počíta ako aritmetický priemer cenového vývoja na burze za prvých šesť mesiacov daného roka, v prípade zemného plynu je to priemer za prvých deväť mesiacov. Následne sa priemer násobí koeficientom, ktorý určí ÚRSO (pre rok 2013 je to pre elektrinu koeficient 1,12). Pri elektrine sa tiež pripočítava i cena za odchýlku. Oceňuje sa na základe cien regulačnej elektriny, ktorá je spravidla výrazne drahšia ako cena dodávky základného pásma (base-load). Pre rok 2013 určil ÚRSO cenu odchýlky pre domácnosti na 2,82 EUR/MWh. V tomto smere sú dôležité tzv. typové diagramy odberu – vyjadrujú predpokladaný priebeh spotreby v jednotlivých skupinách odberných miest na Slovensku, ktoré sú zoskupené na základe podobných charakteristík. Typové diagramy sa používajú aj v segmente domácností, nakoľko domácnosti dnes ešte nie sú vybavené inteligentným priebehovým meraním. Odchýlkou sa rozumie aktuálny rozdiel v skutočnom odbere a odbere predpokladanom podľa diagramu.
Oprávnená marža
K navrhovanej cene si dodávateľ pripočíta maržu, ktorá je ziskom z predaja komodity a ziskom z fixnej platby za odberné miesto (obe položky sú v rámci marže z hľadiska ceny porovnateľné). Primeraný zisk z predaja komodity je reguláciou určený nasledovne:
Elektrina pre domácnosť: 8 %, maximálne však 3 EUR/MWh,
Plyn pre domácnosť: 3 %, maximálne však 0,8 EUR/MWh,
Elektrina pre malý podnik: 16 %, maximálne však 8 EUR/MWh,
Plyn pre malý podnik: 10 %, maximálne však 3,5 EUR/MWh.
Cenové konanie
Takto určenú cenu komoditnej zložky predkladá dodávateľ k 31.10. na posúdenie regulačnému úradu, pričom cenový návrh musí byť vypracovaný v predpísanej forme. Regulátor by mal posúdiť cenový návrh do 30 dní, v praxi však zvykne konanie prerušiť a vyžiadať si dodatočné informácie. Pre domácnosti z toho vyplýva, že o cenách pre budúci rok sa dozvedajú až v priebehu decembra a teda v menšom časovom predstihu ako 30 dní, čo je lehota, ktorú ako „právo“ dáva spotrebiteľovi pred zmenou ceny legislatíva.
Pre doplnenie otázkou ostáva, ako budú cenové konania prebiehať po prijatí nových energetických zákonov v lete minulého roka. Existuje možnosť, že by cenové stropy mohli byť stanovené až do konca aktuálneho regulačného obdobia (2016) a menili by sa iba v prípade zmeny vstupných parametrov.
Regulačný úrad stanovuje cenový strop komoditnej zložky na dodávky elektriny a plynu nasledovne:
Pod cenovú reguláciu spadajú všetky tarify na dodávky elektriny pre domácnosti,
Pod cenovú reguláciu spadajú tarify na dodávku plynu pre domácnosti D1 – D3,
Pod cenovú reguláciu spadá dodávka elektriny pre malé podniky, ak ročný odber nepresiahne viac ako 30 MWh,
Pod cenovú reguláciu spadá dodávka plynu pre malé podniky, ak ročný odber nepresiahne viac ako 100 MWh.
Porovnávanie ponúk dodávateľov
Pre hodnoverné a kvalifikované porovnanie ponúk jednotlivých dodávateľov je nevyhnutné poznať údaj o spotrebe na danom odbernom mieste. Iba na základe neho možno porovnať presne.
Ani modelové porovnávanie ponúk (napríklad v médiách) nemusí byť tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Jednotlivé odberové tarify sú totiž ohraničené intervalmi, pričom konkrétny odberateľ sa v rámci intervalu môže pohybovať rôzne. Inými slovami, neexistuje konsenzus, aký odber má typický odberateľ, ktorý napríklad varí, ohrieva vodu alebo kúri. Základná otázka pri modelových porovnávaniach teda znie, ako by mohol vyzerať typický zákazník pre konkrétnu tarifu, resp. aké ďalšie kritériá by mal spĺňať, predovšetkým v závislosti od geografického regiónu, v ktorom žije.
Druhou otázkou je, či sú ponuky dodávateľov zrozumiteľné. Opäť neexistuje konsenzus medzi dodávateľmi, ako ponuku marketingovo komunikovať, čoho výsledkom sú rôzne stratégie. Jeden dodávateľ môže komunikovať zľavu z komodity, iný zľavu z celkového účtu. Ďalší môže zľavu vzťahovať na úsporu v porovnaní s cenníkom platným v aktuálnom roku, ale stáva sa, že sa možnosti úspory komunikujú aj vo vzťahu k cenníku z predošlého roka, pričom regulátorom schválená cena sa môže medziročne vyvíjať oboma smermi. Pri modelovom porovnaní je preto dôležité dať pozor na to, aby sa porovnávali rovnaké zľavy.
Do tretice, dôležitou otázkou je aj zákaznícka cena konkrétneho dodávateľa – sú dodávatelia, ktorí oslovujú domácnosti priamo cenníkovými cenami, ale sú tiež i dodávatelia, ktorí oslovujú cenami, ktoré sú nižšie ako ich maximálne cenníkové ceny, ktoré schválil ÚRSO.
Na čo si dať pozor pri porovnávaní
Pre správne modelové porovnanie je potrebné dať si pozor na nasledovné parametre porovnania:
1. ideálne je poznať konkrétnu spotrebu, resp. v modelovom prípade je potrebné zreteľne uviesť, pre aký ročný odber je porovnanie kalkulované,
2. v nadväznosti na predošlý bod je potrebné dať si pozor na správu jednotku spotreby – porovnávať spotreby v kWh/rok. Ak sa niekde uvádza ročný odber v kubických metroch (pre plyn), existuje možnosť prepočtu na kWh, ale treba pamätať na skutočnosť, že tento prepočet sa v závislosti od konkrétneho geografického regiónu odlišuje (v extrémnych prípadoch môže byť rozdiel v prepočte na kWh až do 10 percent),
3. pri porovnaní je potrebné dané odberné miesto správne zaradiť do odberovej tarify, resp. je potrebné porovnávať naprieč paletou ponúk vždy ekvivalentnú tarifu,
4. pri porovnávaní zliav je potrebné pozrieť sa, či je marketovaná zľava úsporou z ceny komodity alebo úsporou z výšky mesačného alebo ročného účtu,
5. pozor na DPH – niektorí dodávatelia poskytujú pre médiá dáta pre účely porovnania v cenách bez DPH (!!), korektné je vždy porovnanie s DPH, ktorú domácnosti v koncovej cene platia,
6. pri porovnaní treba zohľadniť rôznosť produktov jednotlivých dodávateľov. Rôzni dodávatelia ponúkajú zľavu na rôzne obdobie, pričom nemusí ísť nevyhnutne o rovnako dlhý čas ako je doba viazanosti zákazníka. Rovnako si treba dať pozor na to, že doby viazanosti môžu byť v prípade jednotlivých dodávateľov rôzne – význam má porovnávať ponuky vždy s rovnakou dĺžkou viazanosti.
Príklad:
Zákazník vykuruje dom, jeho ročná spotreba plynu je 25.000 kWh. Dodávateľ ponúka všetkým zákazníkom zvýhodnený produkt formou zľavy 8 % z ceny za odobratý zemný plyn za rok.
1. Spotreba zemného plynu je 25 000 kWh za rok.
2. Jednotka spotreby je uvedená v kWh.
3. Zákazník spadá do odberovej tarify D3.
4. Ponúkaná zľava je ročná. Zohľadníme ju vo výpočte, pretože dodávateľ nepredáva za cenníkové ceny, ale všetkým zákazníkom ponúka zľavnené produkty.
5. Koncovú cenu budeme rátať aj s DPH.
K téme
