Zemetrasenie jadrovú elektráreň Temelín neohrozí, tvrdia seizmológovia
Odborníci tak v tejto oblasti potvrdili závery uskutočnených záťažových testov pre Európsku komisiu po tragédii vo Fukušime. Tie ale nedávno kritizovali ekologickí aktivisti.
Poukazovali napríklad na to, že objekty hasičského zboru nie sú proti zemetraseniu odolné. Technika má byť podľa záverov záťažových testov pri prvých náznakoch zemetrasenia z objektov vyvezená, ekológovia spochybňujú, či sa to stihne včas. V záveroch sa tiež konštatuje, že príjazdové cesty k objektom elektrárne vrátane havarijného riadiaceho centra by mohli byť blokované sutinami. Havarijný štáb má v takom prípade vykonávať činnosť v Českých Budějoviciach. Aktivisti sa pýtajú, či v takom prípade zostanú budovy v krajskom meste a prístupové cesty neporušené.
Podľa výsledkov šetrenia seizmológov elektráreň Temelín s rezervou odolá zemetraseniam, ktoré sú v jej blízkosti reálne. Cieľom aktuálneho skúmania bolo porovnanie hodnôt výskumov z dôb zahájenia stavby a nasledujúcich rokov s najnovšími a veľmi presnými metódami hodnotenia seizmických rizík.
„Elektráreň Temelín sa nachádza vo veľmi stabilnom geologickom prostredí. Len niekoľko málo jadrových elektrární vo svete je postavených na takto kľudnom území,“ uviedol spoluautor štúdie Ivan Prachař zo spoločnosti Energoprůzkum.
Aktualizáciu výpočtov seizmického ohrozenia Jadrovej elektrárne Temelín vypracoval ako hlavný garant Ústav štruktúry a mechaniky hornín Akadémie vied ČR. Vedci využili pre svoju analýzu pôvodné metódy výpočtov rozšírené o požiadavky najmodernejšieho celosvetovo uznávaného systému IAEA – SSG9.
Posledné veľké zemetrasenie v štvrtohorách
Počet metód určenia seizmického ohrozenia danej lokality sa postupom doby rozširuje. Nová analýza kombinuje všetky. Okrem iného sleduje výsledky paleoseizmologických prieskumov, ktoré umožňujú odborníkom sledovať javy staré až desaťtisíce rokov. Zemetrasenie totiž vzniká spravidla na tektonických zlomoch a jedným z najbližších je tzv. Hlboký zlom.
„Podrobné prieskumy preukázali, že k zemetraseniu spôsobenému Hlbokým zlomom nedošlo od štvrtohôr, teda posledných 22.000 rokov,“ uviedol Jiří Málek z Ústavy štruktúry a mechaniky hornín Akadémie vied ČR. V okruhu do 50 kilometrov od elektrárne Temelín boli zaznamenané iba malé zemetrasenia, najväčšie z nich malo magnitúdu 3,5 Richterovej škály. „Stále je táto hodnota 100-krát menšia, než je odolnosť elektrárne,“ porovnal hovorca Temelína Marek Sviták.
Naposledy sa zem v regióne Temelína otriasla 12. januára neďaleko českého Krumlova, kedy tri rôzne meracie stanice zistili hodnoty magnitúdy od 2,1 do 2,5 stupňa Richterovej škály. Predposledné známe zemetrasenie obyvatelia pozorovali v roku 1900.
ČTK, energia