Zelená budova je priaznivá pre životné prostredie i človeka

Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Aké kritériá musí spĺňať zelená budova?

V prvom rade, veľa ľudí vôbec nemá predstavu o tom, čo je to zelená budova. Ak nehovorím o úplných laikoch, ktorí si pod týmto pojmom nevedia predstaviť absolútne nič, tí, ktorí tušia, že to má niečo spoločné s ekológiou, si obyčajne predstavia stavby, ktoré majú buď integrovanú zeleň, povedzme zelenú strechu, alebo si  predstavia budovu, ktorá nejakým spôsobom šetrí energiu. Všetko sú to pravdivé, ale zúžené alebo čiastkové pohľady.

Slovenská rada pre zelené budovy (SKBGC) sa snaží presadzovať komplexný pohľad. Zelená budova, okrem toho, že predstavuje ekologicky šetrnú  stavbu, je aj terminus technicus s presným významom. Zelená budova v tom najstriktnejšom zmysle je tá, ktorá je certifikovaná v niektorom certifikačnom systéme. U nás najznámejšie sú LEED, BREEAM alebo DGNB, u susedov vznikla aj česká varianta SBToolCZ. V širšom význame ide o budovu, ktorá je priaznivá nielen pre životné prostredie, ale aj pre človeka samotného.

Pod pojmom priaznivá pre životné prostredie si môžeme predstaviť, že budova nemá také nároky na spotrebu energie, zanecháva minimálnu uhlíkovú stopu. Aj keď máme kvalitnú technológiu a dovezieme ju cez pol sveta, tak sa doprava negatívne prejaví na uhlíkovej stope. Je preto vhodnejšie využívať regionálne zdroje. Samozrejme, aj zapojenie zelene je dôležité, ale podstatnejšie sú napríklad urbanistické otázky. Jednou z nich je samotné umiestnenie budovy tak, aby sme nezvyšovali tlak na dopravu. Aby bola možná doprava či už mestskou hromadnou dopravou alebo po vlastnej osi.

Teda o tom, či pôjde o zelenú budovu alebo nie, sa rozhoduje už pri výbere miesta, v prvotnej fáze plánovania?

Áno, zelená budova začína už samotným umiestnením v meste. Napríklad tým, že nejdeme do „greenfield-s“, nezastaviame voľnú plochu, ale využívame existujúce urbanizované plochy. Snažíme sa vytvoriť podmienky, aby ľudia mohli dochádzať na bicykloch, aby mali miesta, kde sa môžu prezliecť a osprchovať.  Dôležité je aj vytvoriť prostredie, ktoré nevplýva negatívne na zdravie – rozumne nastaviť klimatizáciu, neprechladzovať a neprekurovať priestory, čo je jednak náročné na energiu a je to aj nepríjemné pre človeka. Ďalej klásť dôraz na prirodzené osvetlenie priestorov, aby sa minimalizovala potreba umelého osvetlenia a podobne.

Ako dosiahnuť optimálny pomer medzi energetickou efektívnosťou zelenej budovy a pohodlím jej užívateľov?

Tieto dve veci sa nevylučujú, ale priamo jedna druhú  podmieňujú. Ak je budova dobre navrhnutá, s malými energetickými stratami, tak ľahšie dosiahneme komfort, pretože ju nepotrebujeme toľko dokurovať a toľko dochladzovať. To podľa mňa nie sú veci, ktoré sú proti sebe: na jednej strane komfort, na strane druhej úspornosť. To sú veci, ktoré sa vzájomne podporujú.

Zelená budova predstavuje finančne veľmi náročnú stavbu. Ide v tomto prípade o hlboko zakorenený mýtus alebo realitu?

Je to zaužívaný mýtus. Samozrejme, že primárne investície môžu byť o niečo vyššie. Nie je to ale také drahé ako sa všeobecne traduje. Samozrejme, ak mám rozostavanú stavbu a rozhodnem sa, že z nej spravím zelenú budovu, tak tam pravdepodobne tie investície budú vyššie. Pokiaľ sa ale budova od začiatku plánuje ako zelená budova, investície – a zvlášť dodatočné, vieme minimalizovať.

Keď hovoríme o porovnaní zelených budov s klasickými, najmä pri väčších celkoch, ako je administratíva alebo priemysel, tak tam náklady na opláštenie a podobne budú tak, či tak. Či už sa rozhodneme pre vyššiu alebo nižšiu kvalitu, ide o relatívne malý finančný  rozdiel. Náklady na vzduchotechniku, na vetranie a osvetlenie budú takisto v jednom aj v druhom prípade. A či už použijem úsporné zdroje alebo nejaké neúsporné, tak tam v pomere k celkovej investícii veľký rozdiel nie je. Navýšenie ceny budovy z hľadiska investičných nákladov nie je teda také vysoké vzhľadom k tomu,  že je veľmi rýchlo návratné.

Dá sa vôbec vyčísliť o koľko zelená budova zníži prevádzkové náklady? Závisí to určite aj od nastavenia parametrov takejto stavby

Každá budova je iná, takže vo všeobecnosti je ťažké porovnávať.  Existujú však údaje, ktoré tvrdia, že navýšenie investičných nákladov je návratné v horizonte približne päť rokov.

A to nehovorím o tom, že existujú viaceré zahraničné firmy, ktoré majú v stratégii zodpovedné podnikanie a zodpovedný prístup k životnému prostrediu a pri rozširovaní sa na Slovensko hľadajú priestory na podnájom. Tieto firmy idú a priori do certifikovaných zelených budov. Keď investor postaví zelenú budovu, vie ju v princípe aj ľahšie prenajať. V čase, keď sa zastavuje realitný boom a v niektorých sektoroch už začína byť pretlak nehnuteľností, tak samozrejme stúpa dopyt po kvalitných stavbách, ktoré sú nenáročné na prevádzku.

Je v posledných rokoch aj na Slovensku cítiť zvýšený záujem o výstavbu budov, ktoré dbajú na energetickú udržateľnosť?

Veľmi mierne, ale áno. Samozrejme, že to nie je optimálne, ale náznaky tu existujú. Hlavne pri spomínaných zahraničných firmách, ktoré si na Slovensku hľadajú priestor na prenájom.

Je podľa vás súčasný stav vecou nedostatočnej osvety?

Medzi slovenskými investormi možno áno. Myslím si však, že dopyt po úsporných budovách bude stúpať aj automaticky.  Peňaženka ukáže, že si nemôžem dovoliť byť v budove, ktorá je drahá na prevádzku., A pokiaľ nechcem mať veľké náklady spôsobené fluktuáciou zamestnancov, alebo náklady na nemocenské, tak  sa snažím urobiť to prostredie také, aby mi ľudia neodchádzali a nechorľaveli.

Nie je to iba otázka nejakého vizionárstva a ochrany životného prostredia, ale aj otázka financií. Zelené budovy sú primárne aj ekonomicky efektívne.

Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Koľko máme na Slovensku budov, ktoré získali certifikát udržateľnej výstavby? 

Veľmi málo. Dokončená, skolaudovaná a s ukončeným procesom certifikácie je napríklad priemyselná stavba firmy AU Optronics v Trenčíne.

V štádiu výstavby a dokončovania sú viaceré budovy. Na jeseň sa má otvoriť objekt Central neďaleko kancelárie Slovenskej rady pre zelené budovy. Ide o budovu, ktorá bude certifikovaná ako zelená budova s certifikátom LEED silver.

Ďalej je v Bratislave rozostavná budova BBC 1 Plus na Plynárenskej ulici, začína sa realizovať projekt EcoPoint v Košiciach. Developerom tejto stavby je členská firma Slovenskej rady pre zelené budovy Bischoff & Compagnons. Je tiež rozrobená stavba logistického parku Prologis pri Senci. Tých stavieb ale nie je v porovnaní so zahraničím veľa.

Kto vôbec udeľuje certifikáty pre zelené budovy a aká je ich klasifikácia? 

Týchto štandardov je niekoľko. Na Slovensku sú najbežnejšie tri: certifikát LEED, ktorý je americký a vo svete najrozšírenejší. Má tiež najväčšiu marketingovú podporu.

Potom je tu certifikát BREEAM, ktorý je britský a povedal by som, že v niektorých aspektoch aj o niečo prísnejší. Má silnú historickú tradíciu.

Tretím je DGNB, ktorý pochádza z Nemecka. Nemci sú už tradične veľkí pedanti a preto  je jedným z najprepracovanejších. Týmto systémom by mala byť  certifikovaná aj spomínaná budova EcoPoint v Košiciach.

Všetky certifikáty sú komerčné. Nie je to záležitosť žiadnej neziskovej organizácie ani niečoho podobného. Investor si ľubovoľne vyberie, v ktorom systéme chce certifikát získať. Potom osloví danú certifikačnú spoločnosť. Každá z týchto firiem má svojich vyškolených „assessorov“, ktorí tieto certifikáty spracovávajú. Sú to opäť komerčné firmy, aj na Slovensku je ich už niekoľko.

Pri certifikácii je každý systém nastavený inak. Hodnotia sa tam rôzne segmenty, ako napríklad energetická náročnosť, podmienky pre užívateľov, či nároky na dopravu. Po vyhodnotení týchto kategórií dostane žiadateľ certifikát v niektorom zo štandardov.

Je pre investorov výber certifikátu aj vecou prestíže?

Určite áno. Pokiaľ má investor už konkrétneho záujemcu o budovu zo zahraničia, tak ten si môže povedať: „Sťahujem sa len do budovy, ktorá má certifikát LEED silver a do inej nejdem!“ Takže investor sa už automaticky viaže na túto požiadavku.

Alebo to robí celkom racionálne. Môže si povedať, že náročnejší certifikát LEED platinum nedosiahne, tak sa pokúsi získať nejaký nižší. Toto je však rovnako pozitívne. Aj keby mal investor len ten najnižší stupeň, takáto budova bude určite prínosom.

Vo vyspelých štátoch ide príkladom vo výstavbe zelených budov sám štát. Prečo to tak v prípade verejných budov nie je aj na Slovensku?

Tiež sa tomu čudujem. Dúfam však, že sa to čoskoro zmení, pretože pred pár dňami bola prijatá smernica EÚ o energetickej efektívnosti a s ňou súvisia aj ďalšie veci. Vďaka predpisom EÚ bude štát priamo viazaný robiť rôzne úsporné opatrenia vychádzajúce zo smernice „20-20-20“ a smernice EED. Od júla 2015 by sa mali každý rok 3 % verejných budov s  úžitkovou plochou nad 250 m2 renovovať do efektívnejšieho energetického štandardu. Otázkou je, či sa smernicu podarí na 100 % priniesť aj do praxe, keďže náš trh je trochu pozadu. Záleží tiež na tom, ako na tieto požiadavky zareaguje vláda.

Druhým problémom je, že samotná odborná verejnosť nie je o týchto veciach dostatočne informovaná. To je dosť zarážajúce, keďže od konca roku 2020 sa  majú stavať prakticky iba pasívne budovy a 8 rokov je   na transformáciu stavebníctva pomerne málo. Odborná príprava projektantov a celého stavebného sektora ešte nie je na požadovanej úrovni. Je otázkou, či o tom spomínaní ľudia nevedia, alebo si myslia, že majú ešte dostatok času. Rozbehnúť takéto niečo za 8 rokov je veľmi odvážne.

Čo sa týka výstavby energeticky efektívnych budov v Európe, je naše zaostávanie až také výrazné? Ktoré štáty sú v ekologickej výstavbe najďalej? 

Z veľkých štátov určte Nemecko a Veľká Británia. V Británii je veľký tlak na celkový „greening“. Nielen v stavebníctve, ale aj v doprave a iných odvetviach. Ide o trend znižovania spotreby energie a emisií. Čo sa týka osvety je Británia naozaj veľmi ďaleko.

Nemci sú už  tradične technologickými lídrami v Európe. Zelený image však najviac určite presadzujú Holanďania.

Aké kroky podniká Slovenská rada pre zelené budovy pre rozvoj zelených budov na Slovensku?

Sme akceptovaní ako partner viacerých štátnych inštitúcií. Zúčastňujeme sa napríklad pripomienkovania rôznych legislatívnych konaní. Keď sa rokovalo o prijatí smernice EED,  Slovenská rada pre zelené budovy v spolupráci s Inštitútom pre energeticky pasívne domy a OZ Artur publikovali spoločné vyhlásenie, ktoré bolo smerované na ministrov. Aj na základe tejto aktivity bolo zvolané stretnutie na Ministerstve životného prostredia a niektoré požiadavky, ktoré sme podporovali, boli prijaté.

S Tomášom Gunišom (Slovenská rada pre zelené budovy) sa rozprával Michal Jesenič. Tomáš Guniš prepis rozhovoru autorizoval. Nadpis a perex: energia.sk. Ilustračné foto: Michal Jesenič/energia.sk

© energia.sk

K téme