Zdecimovanej Ukrajine sa míňajú zásoby uhlia
Hoci je Ukrajina druhým najväčším producentom uhlia v Európe, konflikt medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou narušil dodávky uhlia do tepelných elektrární. Tie zabezpečujú zhruba 40 % elektriny v krajine. Približne 70 % uhoľných baní muselo kvôli politickej situácii obmedziť alebo zastaviť ťažbu. „Sú iba dve možnosti ako vyriešiť túto situáciu. Buď nakúpime chýbajúce uhlie v Rusku alebo na východe Ukrajiny. Existuje hrozba, že nebudeme mať dosť zásob počas jesene a zimy,” uviedol minister pre energetiku Jurij Prodan pre agentúru TASS.
Podľa ukrajinského analytika Michaila Gončara nie je pre Kyjev ani jedna z ponúkaných alternatív prijateľná. „V jednom prípade by vláda finančne podporila agresora, v druhom posilnila finančnú základňu separatistov a ich silu na okupovaných územiach. Ak berieme do úvahy, že regióny pod kontrolou separatistov neplatia za elektrinu a plyn, z pohľadu Kyjeva je politická, ekonomická, ale aj geopolitická situácia veľmi nepriaznivá,“ napísal pre energia.sk.
Vplyv uhoľných barónov
Tradičnú uhoľnú lobby na Ukrajine tvoria oligarchovia z regiónu Donbas. Podľa Gončara vždy slúžili proruským záujmom a teraz sa za každú cenu snažia o zachovanie svojho status quo. Po páde Viktora Janukoviča, ktorý bol ich chránencom, sa otvorene prihlásili k podpore separatistov. „Uhoľný priemysel bol na Ukrajine dlhodobo stratovým biznisom. Bolo to práve počas vlády Janukoviča, kedy prúdilo do podpory tohto segmentu najviac príspevkov zo štátneho rozpočtu. Parazitizmus na štátnych dotáciách je pre uhoľných barónov hlavný spôsob ako vytvárať zisk. O predĺženie tohto stavu sa usilujú aj za novej vlády,“ skonštatoval pre energia.sk.
Súčasné zásoby uhlia na Ukrajine považuje minister Prodan za nedostatočné. „V našich skladoch máme 1,7 milióna ton uhlia,” spresnil pre TASS. Situáciu sa začiatkom novembra podarilo mierne stabilizovať. Kyjev si dokázal zabezpečiť 80-tisíc ton suroviny. Minister ale očakáva, že situácia sa v ďalších týždňoch zhorší.
Centrom ťažby čierneho uhlia je Donecká oblasť na východe. Predstavitelia Doneckej ľudovej republiky vydali stanovisko, že kým sa neukončia vojenské aktivity na nimi ovládanom území, Ukrajine žiadne uhlie nepredajú.
Škandál s africkým uhlím
Ukrajinská vláda v snahe vyriešiť situáciu s nedostatkom uhlia podpísala zmluvu o dodávkach z Juhoafrickej republiky (JAR). S ďalšími dodávkami už ale rátať nemôže. „JAR nám už odmietla poslať ďalšie uhlie. Máme šesť týždňov, aby sme podpísali nový kontrakt. Nemáme iné riešenie, než kúpiť uhlie od ruských dodávateľov. Situácia s uhoľnými zásobami je alarmujúca. Energetická bezpečnosť krajiny je ohrozená,” povedal Prodan pre TASS.
Dodávky z Južnej Afriky zabezpečuje britská obchodná a logistická spoločnosť Steel Mont Trading. S Kyjevom sa dohodla na cene 86 amerických dolárov za tonu uhlia. Na Ukrajinu nakoniec dodá len 494-tisíc ton antracitu, teda polovicu z pôvodne dohodnutého množstva. „Sme komerčná spoločnosť. Nechceme byť zatiahnutí do politického konfliktu,“ zdôvodnil pre Bloomberg odstúpenie od zmluvy šéf firmy Rajesh Saraiya.
Škandál okolo zastavenia dodávok afrického uhlia vznikol podľa Gončara s pričinením uhoľnej lobby, pričom úlohu dirigenta zohralo Rusko. Ukrajina bude rokovať s ďalšími potenciálnymi dodávateľmi. Okrem Južnej Afriky, kde sa nachádza typovo podobné uhlie tomu ukrajinskému, sa uvažuje napríklad o dodávateľovi z Poľska, najnovšie aj USA. „Na globálnom trhu je dnes prebytok uhlia. Export uhlia do Európy získaného povrchovou ťažbou niekde v Južnej Afrike je menej nákladný ako štátom dotované uhlie, ktoré pochádza z uhoľných baní v Donbase v hĺbke 800 až 1000 metrov,” uzavrel riaditeľ Centre for Global Studies Strategy XXI v Kyjeve.
© energia.sk
K téme
