ZDE k centrálnej fakturácii poplatkov TPS a TSS
Distribučná spoločnosť (PDS) na papier formátu A4 vysloví svoj názor o výške odobratej a dodanej elektriny a na ňu naviazaných platieb za posledný mesiac, papier pošle na SEPS, ktorá vystaví faktúru a PDS pošle peniaze. Či málo, či veľa, sa v podstate kontrolovať jednotlivo nedá, ale čísla za celú sústavu hovoria, že niekde je v systéme diera.
Riešením by mala byť centrálna fakturácia na základe informácií z dátového skladu: PDS dajú namerané dáta, OKTE ich v dátovom sklade „prežuje“ a papier formátu A4 nahradí faktúrami z centrálnej fakturácie. Ešte stále sa to zdá byť v poriadku a krok dopredu. Tak ako aj vo filme „Pelíšky“ urobili… „niekde chybu“, tak aj tu niekto vniesol do systému trochu nekvalitného plastu. Zmenil sa ADRESÁT fakturácie. Už nie PDS, ale subjekt zúčtovania (dodávateľ) bude tým, kto bude tieto poplatky vyberať. Ako keby to boli poplatky súvisiace s dodávkou elektriny a nie s jej distribúciou a fungovaním systému. Na prvý pohľad stále žiadna zmena.
Problém tam však je. Je v tom, že dodávateľ dodáva elektrinu aj „SAMOvýrobcom“, ktorí si SAMOvyrobenú elektrinu aj SAMOspotrebujú. Kľúčová zmena je v tom, že dodávatelia budú mať povinnosť vybrať poplatky aj za túto SAMOspotrebu, napriek tomu, že ju nedodali, nezabezpečili pre ňu distribúciu a nemajú ani informáciu o podmienkach dohodnutých v pripojovacích zmluvách. Rozhodujúce je, že dodávatelia za túto SAMOvýrobu ani neprevzali zodpovednosť za odchýlku a nie sú teda ani príslušným subjektom zúčtovania.
Druhým problémom sú miestne distribučné sústavy s pripojenou výrobou vo vnútri MDS. Úplnou perličkou je vzťah dodávateľa s odberateľom, ktorý sa rozhodol mať samostatnú zmluvu na dodávku silovej elektriny a samostatnú zmluvu na služby súvisiace s distribúciou.
To, že tento model zvyšuje nároky na finančné zabezpečenie dodávateľov nad rámec súčasného zabezpečenia podľa prílohy č. 9 Pravidiel trhu (obchodné podmienky RDZ), je zrejme len nadpráca manažérov štátnej firmy. Je zrejme, že podmienky 100 %-ného zabezpečenia platieb v súbehu so zálohovými platbami sú nezmyselné.
Väčším nezmyslom však je prenesenie zodpovednosti za vymáhanie poplatkov vo vyššie uvedených problémových prípadoch z distribučných spoločností na dodávateľov. Veď predsa PDS majú uzatvorené pripojovacie zmluvy a majú o nich prehľad, predsa PDS vykonávajú svoju monopolnú činnosť v oblasti kde nemôže byť konkurencia, majú merané dáta o výrobe aj spotrebe vyrobenej elektriny a zrejme aj o technologickej spotrebe zdrojov. Dodávateľ takéto informácie síce môže získať z dátového skladu, no nemá žiadny zmluvný vzťah, ktorý by ho oprávňoval k fakturácii týchto poplatkov. V neposlednom rade treba poznamenať, že zmluvy o dodávke elektriny so zabezpečením služieb súvisiacich s distribúciou majú dodávatelia pouzatvárané aj do roku 2016 a že už bežia verejné súťaže aj na obdobie do roku 2018.
Pôsobí to celé ako nevydarený pokus o vytvorenie konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi v tvorbe oprávok na nedobytné pohľadávky. Veď môžu súťažiť v tom, kto bude vymáhať viac pohľadávok bez zmluvného vzťahu oprávňujúceho k ich fakturácii.
Možno by mohli dodávatelia vyberať aj novo zavedený „G“ komponent od výrobcov, ktorým nedodávajú, ale nakupujú od nich. Všetko by bolo centrálnou fakturáciou a „po novom“. Potom však je ťažko pochopiteľný nesúhlas MF SR s takýmto výberom odvodov do Národného jadrového fondu. Že by tam na to išli sedliackym rozumom?
Chyby sa robia ľahko, na ich odstránenie je treba vedomosť a odvahu. Nájde ju niekto?
Autor: V mene výkonnej rady ZDE, predseda ZDE Stanislav Reguli
(c) energia.sk