Závislosť EÚ na dovoze fosílnych palív stúpa

Európsky štatistický úrad tento týždeň zverejnil aktualizované údaje o spotrebe energie aj závislosti EÚ na dovoze fosílnych palív. Dáta za rok 2015 potvrdili, že fosílne palivá (uhlie, zemný plyn, ropa a neobnoviteľné odpady) pokrývali až dve tretiny spotreby energie v Únii. Ich podiel klesá len veľmi pomaly.

Stále viac týchto zdrojov pritom musia štáty EÚ dovážať z nečlenských krajín. Zásoby surovín z domácich vrtov a baní v Európe dochádzajú. Závislosť na dovoze v roku 2015 stúpla na 73 %. Pritom v roku 1990 bola miera závislosti len mierne nadpolovičná (53 %), v roku 2005 bola na úrovni 66 %.

Zdroj: Eurostat

Len v troch krajinách pokrývali fosílne palivá menej ako polovicu spotreby – vo Švédsku (len 30 %), Fínsku a Francúzsku, kde sa podstatne viac spoliehajú na biomasu, resp. jadro. Naopak v prípade Cypru, Holandska, Írska a Poľska si zachovávajú významný podiel na spotrebe. Na Slovensku pokrývali 65 % spotreby energie, čo je ešte relatívne nízke číslo. Vďačíme  za to obdobne ako Francúzi hlavne jadru. 

Zdroj: Eurostat

Parameter energetickej závislosti sleduje, do akej mieri sa ekonomiky krajín spoliehajú na dovoz pri splnení svojich energetických potrieb. Slovensko dosiahlo podiel 58,7 %, čo bolo nad priemerom Únie. Z pohľadu závislosti na dovoze samotných fosílnych palív sa podiel dovozu posunul na 90 %, pričom hlavnú rolu zohráva Rusko.

Najmenej závislé je z tohto pohľadu Estónsko. Maximálne sa totiž spolieha na domáce zdroje roponosnej bridlice. Obnoviteľné zdroje sú u nich po rope tretím najvýznamnejším energetickým zdrojom, pričom ide predovšetkým o biomasu. Taktiež Dánsko sa spolieha primárne na vlastné zdroje ropy a plynu, ktoré ťaží v Severnom mori a tiež intenzívne rozvíja sektor veternej energetiky. Na európske pomery veľkým producentom zemného plynu je aj Rumunsko, kde toto palivo tvorí asi 30 % energetického mixu. Tri spomínané krajiny sú vďaka vlastným zásobám najmenej závislé na dovoze energie zo zahraničia, aj konkrétnejšie na dovoze fosílnych palív.

Zdroj: Eurostat

Odkiaľ presne pochádzajú fosílne palivá, ktoré sa v EÚ spotrebúvajú? Podľa dát Eurostatu približne 27 % si dokázali krajiny zaistiť z vlastných zdrojov. Najväčším zahraničným partnerom je tradične Rusko, odkiaľ sa v roku 2015 doviezlo 21 % fosílnych palív. Ďalším dôležitým zdrojom bolo Nórsko s 13 %, nasledované Alžírskom, Nigériou a Saudskou Arábia (každá s podielom 4 %).

K redukcii závislosti na dovoze fosílnych palív, za ktorý štáty EÚ ročne zaplatia sumu asi 400 miliárd eur, má prispieť najmä vyššia energetická efektívnosť a tiež dôraz na rozvoj obnoviteľných zdrojov. Tieto plány sú aj súčasťou deklarovanej stratégie Európskej komisie pre energetickú úniu a čistú energiu.

Ako ale potvrdzujú investície schvaľované na výstavbu prioritných projektov energetickej infraštruktúry napríklad z finančného balíka CEF Energy, najväčšia suma cez 1,1 miliardy eur (až 65 % doterajších grantov) bola od roku 2014 schválená na projekty plynovodov.

Minulý piatok bol odklepnutý grant aj pre plynárenské prepojenie Slovenska a Poľska vo výške takmer 108 miliónov eur.

© energia.sk

K téme