Záujem nových dodávateľov o segment domácností je na hrane

Aktuálna otázka na úvod: podľa politikov máme drahé ceny energií a poukazuje sa najmä na elektrickú energiu. Kde je cena dnes? Môžeme sa pozrieť na veľkoobchodnú cenu komodity a potom ostatné nekomoditné poplatky, ktoré robia koncovú cenu takou, akú platí spotrebiteľ

V diskusii o koncovej cene je potrebné pozrieť sa na podiel, aký v nej má silová elektrina. Tento podiel sa líši v závislosti od jednotlivých segmentov odberateľov, pričom sa však dá vo všeobecnosti povedať, že podiel silovej elektriny na koncovej cene elektriny je skrátka menej ako polovica, v niektorých prípadoch dokonca len tretina celkovej ceny.

Debatovanie o tom, prečo je koncová cena tak vysoká ako je, je tým pádom vo sfére regulovaných poplatkov. Prebehli rôzne mediálne debaty a porovnania s tým, že Slovensko vychádza v porovnaní s okolitými krajinami horšie. Na druhej strane je otázne, do akej miery sú čísla Eurostatu metodicky správne, detailné a porovnateľné. Ale ak sa povie, že silová elektrina je jedna z najlacnejších, zatiaľ čo koncová cena elektriny naopak jedna z najdrahších, tak je to v princípe správne konštatovanie.

Pokiaľ ide o silovú elektrinu, kde sa hýbe veľkoobchodná cena v tomto období? Rámcovo

Záleží na konkrétnom produkte, ale ak sa pozrieme napríklad na jún, cena na spote spadla pod úroveň z mája. Sme výrazne pod cenou 30 EUR/MWh za pásmo.

Hovorí sa, že veľkoobchodný trh s elektrinou je jeden z najcitlivejších na výkyvy a dá sa z neho čítať, či má hospodárstvo problém alebo dokonca či prichádza útlm alebo recesia. Keď sa pozriete na vývoj ceny elektriny, čo sa z neho dá v tomto smere usudzovať?

To je komplexnejšia debata. Výsledná veľkoobchodná cena elektriny je dôsledkom toho, ako sa zanalyzuje strana dopytu a ponuky. Pokiaľ sa hovorí o ekonomických faktoroch, tie skôr vplývajú na stranu dopytu. Ekonomika nie je jediným faktorom, ale patrí k tým najhlavnejším. Ak by sme sa súčasne nepozreli na stranu ponuky, tak obraz nie je kompletný. Nízka veľkoobchodná cena elektriny de facto potvrdzuje, že súčasný ekonomický stav je zlý a zrejme k radikálnemu zlepšeniu nedôjde, resp. sa neočakáva tak skoro. Keď sa pozrieme, ako vyzerajú spready medzi jednotlivými rokmi na najbližšie obdobie, tak sú v podstate ceny vyrovnané a stále sa držia na nízkych úrovniach. Samozrejme, vychádza to aj z predpokladu odhadu cien ďalších komodít, najmä ceny uhlia, tiež z toho, do akej miery účastníci trhu veria trhu s povolenkami. Zohľadňujú sa však i ďalšie faktory, ako napríklad aktuálny prebytok konvenčných zdrojov na výrobu elektriny, nárast inštalovaného výkonu obnoviteľných zdrojov, čo v kombinácii s ekonomickým výhľadom prispieva k tomu, že cena elektriny je nízka. Osobne vidím málo dôvodov alebo takmer žiadny dôvod, aby sa to v najbližšom období razantne zmenilo.

Spomínali ste najbližšie obdobie – aký rámec ste mali pri tom na mysli, počas ktorého by mala ostať veľkoobchodná cena elektriny nízka?

Je to ťažké definovať. Prioritne sa bavíme o roku 2014, pre ktorý sa ešte dajú robiť makroodhady. Myslím si však ,že to obdobie bude dlhšie. Ak by mala cena opäť rásť, boli by nevyhnutné štrukturálne zmeny týkajúce sa dostupnosti zdrojov elektriny – napríklad by muselo prísť k pomerne rýchlemu a skorému vypínaniu uhoľných elektrární, ktoré presluhujú. Všetko, čo má politický rozmer, sa ťažko odhaduje na časovej osi. Ak sa pozrieme na hedging výrobcov, pôvodne robili takéto operácie na rok – dva dopredu. Dnes hedgujú i na tri roky dopredu. Jedná sa o hráčov, ktorí majú najlepšiu predstavu o budúcej podobe energetického mixu. Ich agresívny obchodný prístup je asi len dôkazom toho, že zásadné zmeny, ktoré by zdvihli cenu elektriny, sa neočakávajú.

Ak sa pozrieme na aktuálne veľmi nízku cenu silovej elektriny a zloženie výrobného mixu, prirodzene sa núka otázka: z akých typov elektrární sa pri dnešnej situácii ešte ekonomicky vyplatí vyrábať elektrinu?

Plynové elektrárne sú mimo. Cena elektriny a plynu neumožňuje paroplynovým cyklom fungovať ekonomicky. Sú to zdroje, ktoré bývajú nasadzované v rámci intra-day alebo pre účely vyrovnávania sústavy. Cenotvorba (tzv. merit order) na trhu funguje v podstate veľmi jednoducho. Zdroje sú zoradené do flotily, ktorá začína tými zdrojmi, ktoré musia byť v prevádzke. Nasledované sú ostatnými, pričom sa radia od najlacnejších po najdrahšie. No a tam, kde túto krivku dostupnosti výroby pretína krivka spotreby, je marginálny zdroj, ktorý určuje cenu elektriny. V dnešnej dobe to sú najmä staršie uhoľné elektrárne, ktoré sú ešte stále vysoko profitabilné. Nové uhoľné elektrárne majú väčšiu účinnosť ale nie sú ešte amortizované.

Dá sa povedať, že spomedzi konvenčných zdrojov sú ešte stále ziskové jadrové, vodné a uhoľné elektrárne. Všetky ostatné zdroje – mazutové, plynové, olejové – tie sú cenovo mimo. Samozrejme, špeciálna kategória sú obnoviteľné zdroje.

Spomenuli ste zdroje, ktoré musia byť v prevádzke. Predpokladám, že ste pod nimi mysleli jadrové elektrárne, ktorých výkon nemožno tak flexibilne regulovať podľa aktuálnej potreby. Tiež ste spomenuli, že výroba elektriny z jadra sa oplatí. Mali ste na mysli ale aj nové jadrové zdroje alebo len tie, ktoré sú už účtovne odpísané?

Pokiaľ máte postavené jadro, ktoré funguje a je odpísané, tak výroba je naozaj veľmi lacná. Pokiaľ sa bavíme o novopostavenej jadrovej elektrárni, samozrejme, optika na náklady je iná. Je to ale podobná téma, ako keby sme sa bavili o nákladovosti OZE a o otázke, či do výrobných nákladov započítavať aj napr. dodatočné náklady na držanie rezerv v systéme. Otázka skutočnej ceny je teda širší problém, ktorý sa týka aj iných zdrojov, nielen jadra.

Podľa vás sú špeciálnou kategóriou OZE. Aký je ich vplyv na cenu?

V zásade sa dá ich vplyv definovať ľahko. Cenu silovej elektriny tlačia OZE výrazne dole, ale koncovú cenu tlačia výrazne hore. V ich dôsledku tiež dochádza k zmene štruktúry cenotvorby na trhu, pričom viditeľným dôsledkom je zmena podielu medzi cenou v špičke a mimo špičky.

Problémom OZE je nielen masívna podpora a jej dôsledky, ale i fakt, že neexistujú napríklad online dáta o tom, koľko sa ich aktuálne v sústave nachádza. Vždy to sú čísla, ktoré sa zverejňujú s odstupom času a preto je ťažké dopredu odhadnúť ich skutočný dopad. Realita ukázala že trh zatiaľ dopad OZE skôr podcenil. Inými slovami, nazeralo sa na ne bazálnou logikou, že produkujú len v určitom čase, ak vietor fúka alebo slnko svieti. Celková štatistika v Nemecku však vypovedá o tom, že vďaka rozloženiu na veľkom území,  sa inštalácie v jednotlivých regiónoch dopĺňajú a ich výkon ani v zime neklesá pod určitú hranicu. Inštalovaný výkon vo vetre a slnečnej energii pokryje bežnú spotrebu v Nemecku, a to dokonca aj v zime. Nehovorím o  pokrytí konkrétnej výkonovej krivky, ale je to len pohľad čisto cez objem inštalovaného výkonu. K tomuto ak pripočítame inštalovaný výkon v konvenčných elektrárňach, je to veľmi silný odkaz pre veľkoobchodnú cenu elektriny.

Na začiatku ste hovorili, že cena je výsledkom dopytu a ponuky. Keď sa pozrieme na OZE na Slovensku, napríklad vo fotovoltaike máme inštalovaných viac ako 500 MW, ktoré sa pripojili do sústavy všetky vo veľmi krátkom čase. Je teda predpoklad, že životnosť všetkých skončí tiež v krátkom čase, povedzme o 15 – 20 rokov, v závislosti od údržby. Uvažuje sa už dnes na slovenskom trhu napríklad o tom, čo bude znamenať skokový výpadok viac ako 500 MW z týchto zdrojov?

Obávam sa, že chýba dlhodobý pohľad na tieto veci, a to nielen na Slovensku, ale vôbec v európskom meradle. Keby dnes chcel niekto povedať, ako bude vyzerať európsky výrobný mix napríklad už v roku 2020, tak na to nemáme jednoznačnú odpoveď. Nevieme, či sa Európa postaví za jadro alebo proti nemu. Ak za jadro, tak s akou technológiou. Plus aké iné ďalšie zdroje sa budú podporovať. K tomu všetkému všetci vieme, že systém, ako je nadefinovaný dnes, je neudržateľný. A je len otázka času, kedy do toho vstúpi nová optika. Obávam sa však, že energetický trh je tak paralyzovaný štrukturálnymi zmenami, ktoré sa dejú, že nevidím vôľu ani odvahu v manažmentoch veľkých energetických firiem myslieť za horizont určitých rokov.

Napriek tomu, že konkrétnejšia vízia absentuje, sú aspoň nejaké očakávania, čo by mohlo byť po roku 2020?

Myslím si, že základná otázka je, ako bude vyzerať spotreba po roku 2020. Keď sa pozrieme na úsporné opatrenia, ktoré navrhuje Európska komisia, to sú silné a zásadné čísla. Vieme, že hospodársky rast je relatívne slabý, čo je dlhodobý štrukturálny problém, ktorý sa nevyrieši zo dňa na deň. Strana výroby sa vždy musí prispôsobovať iba tomu, čo sa v rámci spotreby očakáva. Nevidel som seriózne analýzy na tému spotreby. Je to i tým, že spotreba sa analyzuje objektívne zložitejšie ako výroba, kde poznáme jednotlivé zdroje a ich cenu. Diskusia o spotrebe je založená na odhadoch, čo je komplikované.

V energetike zatiaľ platilo jednoduché, pri OZE zvlášť, že pokiaľ existovala nadštandardná podpora, tak bol i záujem o výstavbu daných zdrojov, ak trend podpory upadol, upadol tak isto záujem o tieto zdroje. Myslím si, že pokiaľ v skorej dobe nepríde opäť k nejakým zásadným štrukturálnym zmenám, tak si viem predstaviť, že tarify, ktoré sú zavádzané pre OZE, budú musieť byť časom k dispozícii aj pre prevádzkovateľov konvenčných elektrární. A dnes tu už máme signály, že ani nové jadrové bloky sa možno nebudú stavať bez záruky cien elektriny. Aj to je opäť signál veľkej obavy, či cena na trhu bude v dohľadnej budúcnosti rásť.

Na jednej strane sme svedkami, ako by už i investori do nových jadrových zdrojov určite radi videli garantované veľkoobchodné ceny, na druhej strane je však všeobecným cieľom EÚ otvorený trh, na ktorom by víťazila najlepšia ponuka. Nie je v tom istá schizofrénia politík EÚ – na jednej strane sa na základe administratívneho rozhodnutia vnášajú na trh prvky ako podpora OZE, emisie, kapacitné platby a pod., ktoré trh deformujú, a súčasne na druhej strane sa od toho istého trhu očakáva, že bude fungovať efektívne…

S týmto názorom absolútne súhlasím. Politika Bruselu už skrátka nie je koherentná. Netreba ísť do ťažkých metafyzických otázok, stačí sa pozrieť napríklad na systém povoleniek a debatu o tom, komu by mal systém slúžiť. Ja si myslím, že Európska komisia žiaľ robí a plánuje veci, ktoré sú veľakrát v extrémnom protiklade a vzájomne sa vylučujú. Zatiaľ sme svedkami jedného výsledku tohto prístupu, a to, že koncové faktúry napriek poklesu ceny silovej elektriny ako také neklesajú. Je otázkou miery v každej krajine EÚ, dokiaľ to domáci spotrebitelia budú ochotní akceptovať.

Cena silovej elektriny klesá, zatiaľ čo koncová cena nie. Čo sa môže stať v situácii, ak nekomoditné poplatky výrazne rastú a cena silovej elektriny by sa začala aspoň mierne posilňovať?

Do takej situácie sa zrejme časom dostaneme, ale predtým musí dôjsť k istým štrukturálnym zmenám. Fundamenty v elektrine sú dnes také silné, že ak má prísť zmena trendu, bude to len v dôsledku nejakých štrukturálnych zmien. Viem si predstaviť, že takáto zmena by mohla nastať v situácii, keď sa začne diskusia o budúcnosti zvyšného jadra v Európe, alebo keď príde debata o odstavení starých uhoľných zdrojov v západnej Európe, na základe nejakého ambiciózneho plánu. To sú faktory, ktoré by mohli cenu silovej elektriny začať zdvíhať, a to bez ohľadu na dianie na strane spotreby.

Témou je i výroba elektriny zo zemného plynu, pričom už okolo rokov 2016 – 2017 by mohli USA začať vyvážať plyn z bridlíc vo forme skvapalneného LNG. Aké sú možné scenáre, pokiaľ ide o vplyv takéhoto kroku či už na ceny plynu na trhu alebo ekonomiku paroplynových cyklov: Skrátka, aký vplyv na trh s elektrinou očakávate v momente, kedy bude na trhu s plynom relevantný dostupný objem bridlicového plynu?

Je to skôr otázka na mojich kolegov, ktorí obchodujú s plynom. Pokiaľ však ide o môj osobný názor, plyn sa musí vrátiť do výroby elektrickej energie. Svojou povahou je to zdroj, bez ktorého nie je možné efektívne regulovať elektrizačnú sústavu. Fakt, že momentálne sa ocitá na periférii, je len dôkazom, že tu niečo nefunguje tak ako má. Zásadnou debatou je napríklad cenotvorba plynu a jej viazanosť na ropné produkty. Existujú názory, podľa ktorých tento systém jedného dňa skončí, akurát sa to ťažko odhaduje v čase.

Ak sa na otázku pozriem cez fundamenty, problémom je spotreba plynu. Je to rovnaký problém ako spotreba elektriny. I keď sme dnes svedkami spotových výkyvov, ťažko si predstaviť, že ak fyzicky klesá dopyt, nebude na to reagovať i cenotvorba. Preto si myslím, že z dlhodobého hľadiska by mal plyn zlacnieť a jedným z nástrojov by mohol byť aj LNG alebo bridlicový plyn dovážaný ako LNG. Napríklad v Taliansku  vo výrobe elektriny dnes  dochádza k masívnej inštalácii solárnych zdrojov. To je spotreba, ktorá sa už späť do plynu nevráti. Napriek tomu, plyn má stále šancu pri tvorbe špičkového výkonu a jeho zlacnenie je podľa mňa i značnou pomocou pre v  podporu jeho spotreby.

Na odľahčenie, prejdime k SPP ako hráčovi na trhu s elektrinou. Ste riaditeľom sekcie nákupu a podpory predaja elektriny. Ako vyzerá váš bežný deň v práci?

Môj pracovný deň je rôznorodý. Napriek tomu, že je to pre nás relatívne úspešný biznis, elektrina zatiaľ pochopiteľne nemá vo firme takú váhu, ako plynárenský biznis, na ktorý sa SPP orientuje historicky. V obchode s elektrinou neustále niečo vylepšujeme, a to nielen na strane nákupu komodity, kde objem závisí od veľkosti nášho portfólia. Nie je tajomstvom, že naša firma zatiaľ nepatrí medzi hráčov s výrazným podielom na trhu s elektrinou. Súčasťou práce nášho tímu je i produktová podpora, operatíva v súvislosti so zmenou dodávateľa, komunikácia s distribučnými spoločnosťami a tak podobne.

Dá sa povedať, koľko ľudí sa v SPP venuje biznisu s elektrickou elektrinou?

V rámci mojej sekcie je to šesť ľudí. Samozrejme, v rámci firmy môžeme rádovo hovoriť o niekoľkých desiatkach ľudí. Hoci sú plyn a elektrina rozdielne komodity, snažíme sa o maximálnu synergiu.

SPP ponúka duálnu dodávku elektriny a plynu. Ak sa na produkt pozrieme očami zákazníka v podmienkach slovenského trhu, je to skôr trend, marketingový ťah alebo môže duálna dodávka znamenať pre odberateľa i konkrétny prínos?

Ako hovoríte, má to viac rozmerov. Multikomoditná dodávka je dnes trendom. Na druhej strane môže mať i reálny rozmer. V minulosti bola duálna dodávka skôr vecou administratívneho zjednodušenia, kedy odberateľ všetko vyriešil u jedného dodávateľa. Dnes sa to však posúva o krok ďalej. Ak sa pozrieme na ponuku od SPP, zatraktívnená je dodávka elektriny pre našich plynárenských zákazníkov. Teda ak si predstavíme zákazníka s väčším odberom, duálna dodávka je pre neho určite zaujímavá. Líši sa to samozrejme v závislosti od veľkosti konkrétneho zákazníka.

Skúste si predstaviť množinu všetkých potenciálnych zákazníkov. Čo sú cieľové skupiny SPP, pokiaľ ide o dodávku elektriny? Je možné zamerať sa na špecifickú cieľovú skupinu, ak berieme do úvahy veľkosť slovenského trhu?

Názory na zacielenie a segmentáciu portfólia boli historicky rôzne a stále sa vyvíjajú. Je to vždy reakcia na nejakú situáciu na trhu a na to, ako vyzerá regulačné prostredie. Myslím si, že prirodzeným záujmom, a realita to zatiaľ potvrdzuje, je pre SPP maloodber a predovšetkým domácnosti. Vďaka synergiám s plynárenským biznisom, ktoré som už spomenul, máme masívny obslužný aparát a cítime, že v tomto segmente máme prirodzene dobré podmienky na jeho obsluhu. Zvyšok je o téme regulácia v kontexte veľkoobchodnej ceny a podielu silovej elektriny na koncovej cene. Očakávam, že v budúcnosti budú dodávatelia o tomto s regulátorom vášnivo diskutovať.

Aké názory do diskusie o regulácii prináša SPP?

Dnes sme platným členom Združenia dodávateľov energií (ZDE) a preto sa veci súvisiace s elektrinou snažíme komunikovať cez túto platformu. Stanoviská združenia sú spojeným hlasom dodávateľov elektriny na Slovensku.

Dodávatelia sa vo všeobecnosti zhodujú, že tlak na maržu za predaj komodity je dnes obrovský. Podľa vás, existuje reálny priestor pre menších dodávateľov, aby pri predaji elektriny zarobili?

Nemám rád výraz „zarobiť“, hoci je možno logický, lebo vytvára dojem, že niečo je predražené a treba to „osekávať”. Keď sa pozriem, ako vyzerá štruktúra nákladov na obsluhu či už domácností alebo podnikov, otázka je, či cena dodávky naozaj odzrkadľuje náklady na obsluhu takéhoto portfólia. Náročnou je napríklad komunikácia s prevádzkovateľmi distribučných sústav, z ktorých každá mala svoj štandard a procesy sa začínajú zjednocovať až teraz. Ideálne by bolo, ak by sa všetky procesy výrazne zjednodušovali a nevyvolával sa tak tlak na náklady, ktoré dodávateľ má s často objektívne neefektívnymi úkonmi.

V segmente domácností, dnes sme na hrane toho, aby bolo pre dodávateľa zaujímavé aktívnym spôsobom v tomto segmente podnikať. Je to ale i otázka, k čomu by mala regulácia ako taká smerovať. Ak k zvyšovaniu počtu dodávateľov na trhu, teda k väčšej konkurencii, treba nastavenie pravidiel zmeniť tak, aby boli domácnosti pre dodávateľov biznisovo zaujímavé. Myslím, že už sme niekde na hrane, kedy sa toto prestáva diať.

V kontexte toho, čo ste doteraz povedali, kde vidí SPP svoje miesto na trhu s elektrinou v horizonte niekoľkých nasledujúcich rokov, teda v relatívne blízkej budúcnosti?

Je predčasné vyjadrovať sa k týmto plánom, keď dnes napríklad stále prebieha vývoj biznis modelu vo vnútri skupiny SPP. Náš strategický cieľ je zatiaľ jasný – dlhodobo chceme byť multikomoditným dodávateľom č. 1. Konkrétne stratégie však vyplynú zo zmien vo firme, ale aj z prispôsobovania sa budúcemu vývoju na trhu, keďže sa ako ekonomická entita chceme správať čo najefektívnejšie.

Na záver, SPP v zemnom plyne deklaruje zdrojovanie cez dlhodobý kontrakt. Pre porovnanie, ako nakupujete pre svojich zákazníkov elektrinu?

Pokiaľ ide o nákup komodity, zaviedli sme úplne štandardné procesy. Elektrinu kupujeme na báze EFET-ov od viacerých obchodných partnerov. Objem rastie úmerne tomu, aby sme boli v budúcnosti pripravení na zabezpečenie nárastu veľkosti zákazníckeho portfólia. Neobchodujeme žiadnym špeciálnym spôsobom, ani podľa žiadnej na mieru šitej zmluvy. Aktívne pracujeme so situáciou na trhu, pričom využívame forwardové i spotové obchodovanie.

S Michalom Dubeňom (SPP) sa rozprával Michal Jesenič (energia.sk). Michal Dubeň pôsobí v Slovenskom plynárenskom priemysle na pozícii riaditeľa sekcie nákupu a podpory predaja elektriny. Prepis rozhovoru autorizoval.

Nadpis a perex: energia.sk

Foto: SPP, a.s.

© energia.sk

K téme