Zamestnávatelia poukazujú na likvidačné sieťové poplatky

Otázka koncových cien elektriny predstavuje pre priemyselných odberateľov, medzi nimi najmä pre najväčších odberateľov a energeticky náročný priemysel, jeden z kľúčových faktorov vplývajúci na konkurenscieschopnosť.

Spoločnosť energy analytics v úzkej spolupráci s veľkými odberateľmi elektriny zastúpenými v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) vypracovala pozičný dokument k téme vplyvu regulovaných poplatkov v koncovej cene elektriny na ich konkurencieschopnosť. Autori štúdie s názvom Zlikvidujú „sieťové poplatky“ energeticky náročný priemysel na Slovensku? zdôraznili, že situácia je vážna a je potrebné ju začať riešiť bezodkladne.

Hlavné zistenia sú:

Podnikanie energeticky náročných priemyselných odvetví na Slovensku výrazne komplikuje koncová cena elektriny, ktorá je v porovnaní s inými krajinami EÚ vysoko nadpriemerná

Príčinou extrémne vysokých nákladov ťažkého priemyslu u nás sú regulované (nekomoditné) položky koncovej ceny elektriny

Spomedzi regulovaných zložiek je najproblematickejšia tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá v období 2009 – 2014 zdražela viac než 8-násobne

Permanentný tlak na výšku TPS vytvára aktuálna podoba systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov

Rozhodnutia o zmenách regulovaných položiek sa dnes prijímajú bez vecnej, odbornej diskusie a bez predošlej analýzy dôsledkov na podnikateľské prostredie a energeticky náročného priemyslu zvlášť.

„Koncová cena elektriny predstavuje pre veľkých priemyselných odberateľov zásadný komponent prevádzkových nákladov, pričom jej zmeny ovplyvňujú ekonomickú stránku priemyselnej výroby existenčným spôsobom,“ píše sa v dokumente.

List premiérovi

„Vysoké ceny elektrickej energie pre slovenský priemysel sú zvlášť citlivé a ich riešenie je zvlášť citlivé. Na rozdiel od iných členských krajín EÚ má priemysel väčší podiel na HDP,“ uviedol dnes na tlačovej konferencii prezident RUZ Marián Jusko. „Ohrozenie priemyslu cez nekonkurenčné ceny elektriny môže a podľa môjho názoru aj bude mať vážny ekonomický dopad na ekonomické a sociálne ciele.“

S upozornením na problém „neúnosne“ vysokých cien elektriny pre priemyselných odberateľov sa v stredu (22.10.) obrátili na premiéra Roberta Fica predstavitelia 12 obchodných komôr, priemyselných a podnikateľských združení, ktorí sa podpísali pod otvorený list.

„Spojili sme preto svoje sily s cieľom vyjadriť hlboké znepokojenie nad týmto stavom a zároveň vyzvať k širokej odbornej diskusii o nastavení regulačného rámca na Slovensku, ktorý je podľa nášho názoru, ale aj podľa viacerých nezávislých štúdií, jednou z jeho hlavných príčin,“ uviedli a vyzvali k vzniku platformy, v rámci ktorej sa budú vopred konzultovať navrhované regulačné zmeny s vplyvom na hospodárstvo a konkurencieschopnosť.

Poukázali aj na nedávne upozornenie Európskej komisie zo správy o pokroku pri dokončení vnútorného trhu z 13.10.2014, kde odporúča, aby Slovensko „posilnilo nezávislosť národného regulačného orgánu a podporilo regulačný rámec, ktorý by prispel k investíciám a integrácií trhu s elektrinou a plynom, a to aj takým spôsobom, že prehodnotí dopady cenovej regulácie a sieťových poplatkov“.

„Podstatné je poukázať na to, že k zníženiu koncových cien vieme prispieť internými rozhodnutiami bez ohľadu na to aká bude európska politika,“ dodal Jusko. „Aby sme sa nevyhovárali len na európsku úroveň, ale priznali, že aj vnútroštátnymi opatreniami, zmenou regulačného rámca vieme dosiahnuť  tento cieľ.“

Viacerí zástupcovia obchodných komôr a priemyselných združení upozornili, že vysoké ceny elektriny majú negatívny dopad jednak na podniky, ktoré tu už pôsobia, ale tiež na schopnosť Slovenska prilákať nové investície.

Podpora OZE

V rámci regulovaných položiek je dominantným faktorom nastavenie systému podpory obnoviteľných zdrojov, financovanej prostredníctvom TPS s jasne stúpajúcim trendom vývoja.

Autori pozičného dokumentu pripomínajú, že hoci si podpora OZE vyžaduje vysoké finančné nároky v každej členskej krajine EÚ, jednotlivé štáty pristupujú k riešeniam rôzne.

„Aj regulačný úrad tvrdí, že dnes má každý jeden štát problém s finančnou náročnosťou podpory OZE. To je pravda, ale súčasne treba dodať, že viaceré krajiny aj v našom regióne strednej a východnej Európy distribuujú toto finančné bremeno selektívne,“ uviedol CEO spoločnosti energy analytics Michal Hudec.

Poukazujú na príklad Nemecka, ktoré nastavilo systém tak, aby nepoškodzoval konkurencieschopnosť tamojšieho energeticky náročného priemyslu. Aj Česká republika pristúpila upravila systém podpory s cieľom znížiť od budúceho roka finančné bremeno na strane priemyslu. Vláda tiež prispieva na podporu OZE priamo zo štátneho rozpočtu a existuje tam inštitucionalizovaná platforma, v rámci ktorej je možné diskutovať o dopadoch regulačných rozhodnutí na podmienky podnikania a konkurencieschopnosti ťažkého priemyslu.

„Ak sa systém podpory v krátkom čase nezmení, čoraz viac priemyselných firiem bude otvárať otázku ďalšieho pôsobenia na slovenskom trhu – podobne ako v nedávnych obdobiach spoločnosti U.S. Steel Košice, Slovalco či Duslo Šaľa,“ píše sa v dokumente.

Ambíciou by malo byť vytvorenie konsenzuálneho, nového mechanizmu podpory OZE, v rámci ktorého sa finančné bremeno prerozdelí  nielen medzi účastníkov trhu s elektrinou navzájom, ale aj medzi účastníkov trhu a štát. Súčasne má byť založený na princípoch transparentnosti, stability a predvídateľnosti.

Pozičný dokument tiež poukazuje na to, že rast objemu výroby elektriny bol do konca roku 2013 vyšší než si Slovensko naplánovalo vo svojom Národnom akčnom pláne pre OZE – reálny objem výroby elektriny z OZE prevýšil plán o 30,8 %, skutočný inštalovaný výkon OZE až o 55,5 %.

„Prekročenie plánu vytvára vhodnú príležitosť na zastavenie inštalácií nových OZE v existujúcej schéme podpory a definovanie novej schémy,“ uviedli autori.

Vysvetlenia ÚRSO

Koncom septembra regulačný úrad zverejnil stručné vysvetlenie sieťových poplatkov a TPS. Zdôraznil, že úrad „nikdy nekonal a nekoná svojvoľne“.

„Práve elektrina z OZE je potvrdením starého porekadla, že každý špás niečo stojí. Jej zástancovia zdôrazňujú ekologickosť a obnoviteľnosť, ale vždy akoby náhodou zabudnú povedať, že takto vyrobená elektrina je niekoľko násobne drahšia ako elektrina vyrobená z tradičných zdrojov. Úradníkov Európskej únie to netrápilo,“ tvrdí regulátor.

Ciele pre podporu OZE síce boli stanovené na úrovni EÚ, avšak každá členská krajina si vybrala vlastnú formu podpory OZE. Na Slovensku sa ňou stali výkupné ceny.

„Celý postup určenia výkupných cien je jednoznačne určený legislatívou, exaktnou matematikou a kompetenciami úradu,“ uviedol regulátor a poukázal na porovnateľnosť stanovených výkupných cien s okolitými krajinami, ktorú sa snažil priblížiť v ďalšom dokumente.

„Náš pozičný dokument nemá byť obvinením konkrétneho aktéra, kto za to môže. Je nám jasné, že to, čo máme na Slovensku je dôsledok nastavenia pravidiel. To, že regulačný úrad podľa týchto pravidiel koná, je druhá vec. Ide o výzvu na širšiu odbornú debatu, do ktorej by sa mohol každý zasiahnutý aktér zapojiť,“ vysvetlil Hudec.

(c) energia.sk

K téme