Zamestnávatelia kritizujú kontroverzné zvýšenie TPS
„V čase, keď sú vysoké ceny energií predmetom širokej diskusie v rámci celej Európskej únie a zhruba mesiac predtým, ako má podľa uznesenia vlády Ministerstvo hospodárstva SR predložiť návrhy na zníženie tej istej tarify, považujeme krok ÚRSO za kontroverzný, navyše, opätovne prijatý bez akýkoľvek konzultácii s účastníkmi trhu či relevantného argumentačne a analyticky podloženého zdôvodnenia,“ uviedli v spoločnom vyhlásení Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) a Klub 500.
Dňa 19. augusta ÚRSO rozhodlo o navýšení tarify za prevádzkovanie systému (TPS) o viac ako 10 % na úroveň 21,82 €/MWh s účinnosťou od nasledujúceho dňa.
Hovorca úradu vtedy tento krok pre portál energia.sk odôvodnil podporou výroby elektriny z domáceho uhlia, zvýšením počtu pripojených bioplynových staníc do sústavy a tiež novými kompetenciami a súvisiacimi nákladmi OKTE. V reakcii na postoj zamestnávateľov dnes pre TASR dodal, že úrad konal striktne podľa platnej legislatívy.
„Ak by ÚRSO v prípade TPS nezareagoval a tarifu neupravil, dopustil by sa porušenia zákona,“ uviedol Miroslav Lupták. „Ostatné výhrady signatárov vyhlásenia nie sú nič iné ako nástroje permanentného demagogického nátlaku.“
Vedúca komunikačného oddelenia ministerstva hospodárstva Dagmar Hlavatá pre portál energia.sk vysvetlila, že úprava tarify je plne v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a rezort „nemá oprávnenie zasahovať do stanovenia výšky regulovaných poplatkov. Ministerstvo nie je účastníkom cenového konania.“
„Čo sa týka úlohy vyplývajúcej z Akčného plánu pre oceliarsky priemysel, ministerstvo na úlohe pracuje a do 30.9.2014 posúdi možnosti zníženia regulovaných poplatkov elektriny, predovšetkým tarify za prevádzkovanie systému a odvodu do Národného jadrového fondu,“ dodala Hlavatá.
Demagogický nátlak (?)
„Rozhodnutie ÚRSO je v úplnom kontraste s krokmi ostatných členských štátov EÚ, ktoré vynakladajú maximálne úsilie na ochranu svojho priemyslu a na zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti, často práve cez úľavy z platieb na podporu obnoviteľných zdrojov energie,“ tvrdia zamestnávatelia.
Poukázali na to, že zatiaľ čo cena samotnej komodity má v posledných rokoch klesajúci trend, podiel všetkých regulovaných zložiek cien elektriny sa na Slovensku od roku 2007 zvýšil z 25 % koncovej ceny až na viac ako 50 % percent sumárneho účtu za elektrickú energiu.
Prostredníctvom TPS sa na Slovensku dotuje ťažba domáceho hnedého uhlia, výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, vysoko účinná kombinovaná výroba elektriny a tepla a tiež financuje činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). Ešte v roku 2008 bola jej výška na úrovni 2,81 €/MWh.
Údaje Eurostatu ukazujú, že regulovaná zložka ceny elektriny na Slovensku patrí dlhodobo medzi najvyššie v Únii v absolútnych hodnotách a tiež v relatívnom vyjadrení ku konečným cenám elektriny.
AmCham apeluje na predvídateľnosť
V stredu sa ku kritike pridala aj Americká obchodná komora v SR (AmCham), podľa ktorej je konkurencieschopnosť slovenského priemyslu ako aj celková atraktívnosť investičného prostredia na Slovensku ohrozená neustálym a nepredvídateľným zvyšovaním cien elektriny na Slovensku.
„Predvídateľnosť podnikateľského prostredia je jedným z najdôležitejších aspektov, ktoré zvažujú investori pri vstupe či rozširovaní svojich aktivít na Slovensku,“ uviedol AmCham.
Pokiaľ ide o výšku cien elektriny v rámci EÚ, oproti Slovensku sú na tom horšie už len ostrovné štáty (Írsko, Malta či Cyprus), ktorých energetický mix je však vzhľadom na ich geografickú polohu neštandardný a teda ťažko porovnateľný.
„Obávame sa, že z dlhodobého hľadiska je tlak na náklady výrobcov v tejto oblasti neudržateľný,“ dodal AmCham s tým, že popri priemysle majú vysoké ceny elektriny negatívny vplyv aj na budovanie vedomostnej ekonomiky. „Náklady na energiu a na chladenie sú totiž jednoznačne najväčšie a najdôležitejšie položky napríklad pri výpočte nákladov na výstavbu vlastného data centra.“
© energia.sk
K téme
