Zákonnosť cenových konaní by mala preskúmať prokuratúra
Ak návrh ceny predložiť musíte, hoci vyhláška ešte nie je na svete, robí sa to tak, že sa dočasne opráši návrh z minulého roka. Neskôr sa takýto návrh upraví podľa novej vyhlášky. A tu Lex SPP zlyháva. Ďalšie schválenie akcionármi je potrebné len vtedy, ak sa návrh upravuje z vlastného podnetu. Súhlas akcionára netreba, ak navrhovateľa vyzve ÚRSO, aby návrh doplnil.
Vyzval teda úrad distribučky na doplnenie návrhu alebo to urobili samé, bez inak potrebného súhlasu akcionárov? Druhý prípad by znamenal nezákonné konanie. Medializované uznesenie zverejnené nominantnom Šipošom však hovorí len o schvaľovaní pôvodného návrhu, ktorý mal zachovať ceny z roku 2016. Distribučky sa preto naozaj mohli legálne vyhnúť schvaľovaniu zmenených návrhov akcionármi, čo však nie je o nič menej šokujúce. Štát sa naozaj nemusel dozvedieť o tom, že to čo schvaľoval nie je konečné a že paradigma sa kompletne zmení. Prípad pre prokuratúru a zároveň príležitosť na zrušenie všetkých takto vydaných rozhodnutí.
O čom to celé svedčí? O tom, že úrad prechod na nové regulačné obdobie vôbec nezvládol. Vyhlášky vydal neskoro, zmeny presadil bez konsenzu a dopady neskúmal. Dokonca zaznelo, že aj odpisy sa počítali akosi nadivoko. Ale priznajme si, že takáto atmosféra vládla nielen v minulom roku. Len hlavný aktér sa neunúva k prezidentovi.
K téme
