Zákazka tlmačských strojárov na Balkáne je ohrozená
Prvý blok Plejvlja je v prevádzke od roku 1982 a je jedinou uhoľnou elektrárňou v Čiernej Hore. Inštalovaný výkon predstavuje 210 MW. Foto: Elektropriveda Crne Gore.
Plán financovania výstavby elektrárne Pljevlja II na Čiernej Hore sa rozpadol. „Kľúčové pre realizáciu projektu je zabezpečenie financovania tejto investície, ktoré nebolo doteraz stále vyriešené,“ uviedol pre biztweet Martin Paštika, predseda predstavenstva Slovenských energetických strojární (SES Tlmače). Financovanie zaisťuje prevádzkovateľ, Elektropriveda Crne Gore.
Víťazom medzinárodnej súťaže na kompletnú výstavbu druhého bloku s inštalovaným výkonom 254 MW sa už dávnejšie stala česká firma Škoda Praha. Hodnota zákazky je 338,5 miliónov eur. SES Tlmače majú v rámci projektu zabezpečiť dodávku klasického granulačného kotla s parným výkonom 681 t/h, ktorý bude spaľovať lokálne hnedé uhlie. Súčasťou zákazky je základný a detailný inžiniering kotla s príslušenstvom, preprava na miesto výstavby, montáž a jeho následné uvedenie do prevádzky.
Hľadá sa alternatívny plán
Možnosť, o ktorej sa dlhodobo hovorilo, bolo financovanie prostredníctvom syndikátu bánk. Spomínala sa najmä Česká exportná banka a Exportná garančná a poisťovacia spoločnosť. Podľa skupiny ČEZ, do ktorej patrí Škoda Praha, sa do projektu nakoniec nezapoja. Dôvodom má byť podľa informácií v českých médiách ekonomická nevýhodnosť. Projekt napriek tomu pokračuje.
Čiernohorská elektrárenská firma, v ktorej väčšinu vlastní štát, sa momentálne usiluje nájsť alternatívnu formu financovania. Preferuje vraj odberateľský úver, významnú časť stavby je pripravená pokryť z vlastných zdrojov. „Škoda Praha bude v kooperácii a so súhlasom investora voliť také dodávateľské schémy, pri ktorých renomovaní subdodávatelia zabezpečia podporu a financovanie od svojich exportných úverových agentúr,“ vysvetlila pre agentúru ČTK Barbora Půlpánová, hovorkyňa ČEZ.
Environmentálne riziká
Výstavbu nového bloku uhoľnej elektrárne v Čiernej Hore nešetria kritikou ani mimovládky. „Tento projekt je klimaticky deštruktívny hazard s verejnými prostriedkami a so zdravím ľudí. Očakávame, že slovenské inštitúcie podporujúce export situáciu vyhodnotia rovnako ako ich českí kolegovia”, zdôraznila kampanierka Dana Mareková z organizácie CEE Bankwatch Network. Upozornila tak na možné zapojenie Exportno-importnej banky SR (Eximbanka) do projektu.
Zabezpečenie financovania pre tento projekt je tiež boj s časom. Od januára 2017 vstúpia do platnosti nové pravidlá pre členov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré obmedzujú export techniky pre uhoľné elektrárne.
© energia.sk
K téme
