WSJ: Ruské kroky vedú v Európe k serióznym úvahám o energetike

Anexia Krymu prinútila európske vlády priznať si okrem iného to, že veterné generátory financované daňovými poplatníkmi nezaistia ani energetickú bezpečnosť, nieto geopolitickú páku proti Moskve. Takéto zistenie je jednou z mála kladných stránok ruského revanšizmu.

Britský premiér David Cameron ukázal na jasné riešenie – využiť bridlicový plyn a ropu, ktoré sa nachádzajú priamo v Európe. Invázia na Krym je podľa neho „budíček pre Európu“ a signál, že „energetická bezpečnosť by sa mala stať prioritou číslo jeden z doterajšej priority číslo päť“.

V dôsledku obrovskej regulácie je ťažké začať s využívaním nových zdrojov aj v Británii, ktorej vláda rozvoj bridlicových zdrojov na rozdiel od väčšiny iných podporuje. Britská spoločnosť Cuadrilla Resources požiadala už v roku 2008 o povolenie na prieskum v severoanglickom grófstve Lancashire, kde odhadla zásoby plynu na niekoľko desiatok rokov britskej spotreby. Absolvovala sériu skúmaní, rokovania s vládou a miestnymi a realizovala štúdie, ktoré dospeli k záveru, že metóda takzvaného frakovania nenesie žiadne významnejšie riziko. K prvému prieskumnému vrtu sa ale firma nedostane ani tento rok , a to pre „technické obmedzenia spojené s prezimovaním vtáctva“.

To sa musí zmeniť, podotýka denník. Litva, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko a Bulharsko sú závislé od ruského plynu takmer úplne, Česká republika, Slovensko, Poľsko, Rakúsko a Grécko z viac ako polovice a Nemecko približne z tretiny.

Ukrajinská kríza by mala všetky obvyklé výhrady voči frakovaniu zasadiť do reálnejšej perspektívy. Francúzsko a Bulharsko v záchvate zelenej hystérie frakovanie zakázali a Nemecko naň uvalilo moratórium. Úradníci v Bruseli stále dolaďujú reguláciu ťažby z bridlíc z hľadiska ochrany prostredia.

Neochota rozvoja domácich fosílnych zdrojov sa stala problémom pre Európu dávno pred ukrajinskou krízou. Lacný domáci plyn, ku ktorému viedla v minulých rokoch „bridlicová revolúcia“ v USA , by podľa Wall Street Journal pomohol zmierniť ekonomické problémy Európy, ktoré ju posledné roky trápia.

Väčšina európskych politikov zatiaľ hovorí o bridlicovom plyne len z hľadiska možnosti jeho dovozu z USA. Americký prezident Barack Obama ale na stredajšom stretnutí s predstaviteľmi EÚ naznačil, že EÚ by nemala spoliehať len na USA, ale mala by sa zaujímať aj o rozvoj vlastných zdrojov. „Pre Európu bude užitočné pozrieť sa na vlastné energetické zdroje rovnako ako na to, ako by Spojené štáty mohli dodávať tie svoje,“ povedal podľa agentúry Bloomberg Obama.

Situácia v Európe je iná ako v USA

Niektoré európske krajiny disponujú zaujímavými zásobami bridlicového plynu, uviedol v rozhovore pre portál energia.sk Dušan Randuška,  riaditeľ divízie obchodu spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP). Európa je ale v inej situácii ako Amerika. „Keď si geograficky predstavíme Ameriku, vidíte obrovské km2 území bez osídlenia. Na rozdiel od Európy, ktorá je osídlená veľmi husto. V Európe existujú veľmi jasné vlastnícke vzťahy k pôde, čo v Amerike nie je,“ uviedol. Šanca pre rozvoj v USA je väčšia ako v Európe. Ťažba bridlicového plynu má podľa neho v sebe aj určité ekologické riziká, ktoré môžu brzdiť  rýchly rozvoj bridlicového plynu v Európe.

Na Slovensku zatiaľ podľa dostupných informácií nebol vypracovaný komplexný materiál z dielne Ministerstva hospodárstva SR, ktorý by sa problematikou ťažby plynu z bridlíc vrátane odhadu možných zásob zaoberal. Podľa hovorcu ministra hospodárstva SR Stanislava Jurikoviča sa zdá byť ťažba bridlicového plynu problematická najmä z pohľadu ekonomiky projektov ako aj spôsobu ťažby, nezanedbateľným faktorom sú aj možné environmentálne riziká.

Odporcovia vidia v ťažbe bridlicového plynu riziká

Ľudia, ktorí proti ťažbe protestujú, poukazujú predovšetkým na riziká, spojené so spôsobom získavania plynu. Pri ňom sa najprv vytvorí viac ako kilometer hlboký zvislý vrt a po dosiahnutí ložiska sa pokračuje niekoľkými vodorovnými vrty, aby sa vytvorili horizontálne zásobníky. Do vrtu sa potom pod tlakom vháňa veľké množstvo vody s pieskom a prímesou chemikálií, čím sa v hornine vytvoria pukliny a dochádza tak k uvoľneniu plynu. Nevýhodou pri ťažbe bridlicového plynu je, že životnosť vrtu je pomerne nízka. Už po prvom roku významne klesá množstvo vyťaženého plynu.

Medzi používanými chemikáliami sú podľa kritikov okrem obyčajnej soli i nebezpečné látky vrátane karcinogénnych. Podľa nich ide napríklad o benzén, olovo alebo toluén, ktoré by napríklad mohli znečistiť podzemné zásoby vody. Podľa ťažiarov ale podobné nebezpečenstvo nehrozí, pretože vrty sú oveľa hlbšie než vodné rezervoáre a navyše koncentrácia použitých chemikálií je veľmi nízka, pretože viac ako 99 % zmesi vháňanej do vrtov tvorí voda a piesok.

Dáni vidia riešenie v OZE

Ukrajinská kríza núti Európsku úniu posilniť snahy o ukončenie závislosti od ruského plynu. Dánska energetická asociácia navrhuje, aby sa krajiny EÚ viac sústredili na veternú energiu a nie na import uhľovodíkových palív z krajín nestabilného Východu. „Takéto kroky by mali motivovať krajiny EÚ, aby zvažovali alternatívne energetické riešenia, keď budú rokovať o perspektíve energetickej politiky EÚ do roku 2030. Musíme obmedziť závislosť na plyne,“ uviedol riaditeľ DEA Andreas Stouge.

Európa by mala diverzifikovať dodávky energie a naďalej rozvíjať obnoviteľné i iné domáce zdroje energie a koordinovať rozvoj infraštruktúry.

Rusko je pre EÚ najväčším dodávateľom plynu, kde pokrýva približne štvrtinu spotreby regiónu. Cez Ukrajinu, ktorá je tiež vysoko závislá od ruských dodávok, sa exportuje približne tretina z ruského plynu smerujúceho do Európy. Závislosť je však vzájomná. Kým Európa sa spolieha na dodávky plynu z Ruska, Moskva sa spolieha na príjmy z EÚ, ktoré tvoria približne 80 % z vývozu plynu Gazpromu.

(c) energia.sk, ČTK

K téme