Využívanie a podpora veternej energie v podmienkach Slovenskej republiky

Obnoviteľné zdroje v Slovenskej republike vo všeobecnosti

Zvyšovanie podielu OZE  na výrobe elektriny s cieľom vytvoriť doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu je jednou zo základných priorít energetickej politiky SR schválenou vládou SR v roku 2006. Na podporu výroby elektriny z OZE bol v roku 2009 schválený zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len ako „Zákon o OZE“). Predmetný zákon zabezpečil dlhodobú garanciu výkupných cien elektriny na dobu 15 rokov, stanovil spôsob a podmienky podpory výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, pravidlá cenotvorby, práva a povinnosti výrobcu, prevádzkovateľa distribučnej sústavy a vydávanie potvrdení o pôvode elektriny a iné.

Využitie, potenciál veternej energie a umiestnenie veternej elektrárne v Slovenskej republike

Podľa údajov URSO1 bol podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie za kalendárny rok 2011 na celkovej výrobe elektriny vo výške 16,59 %. Z toho najnižší podiel zo všetkých zdrojov mala veterná energia s ročným množstvom vyrobenej elektriny iba vo výške 6.670 MWh – dva zdroje s celkovou inštalovanou kapacitou 3,14 MWh. Pritom v roku 2002 bol stanovený využiteľný potenciál veternej energie pre Slovensko na 600 GWh.

Vhodnými miestami na využitie veternej energie sú územia, kde je priemerná ročná rýchlosť vetra vo výške merania 10 m minimálne 4,0 m/s. Na Slovensku máme približne 4300 km2 oblastí vhodných na stavbu veterných elektrární. Vhodné oblasti pre inštalovanie veterných elektrární ležia v horských oblastiach i na nížinách. Konkrétne údaje o poveternostných podmienkach pri určovaní vhodnosti danej lokality môže poskytnúť Slovenský hydrometeorologický ústav.

Smernica Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 21. apríla 2010 č. 3/2010 -4.1., ktorou sa ustanovujú štandardy a limity pre umiestňovanie veterných elektrární a veterných parkov na území Slovenskej republiky (ďalej len ako „Smernica“), rozdeľuje územie Slovenskej republiky do troch kategórií v závislosti od vhodného potenciálu pre umiestňovanie veterných elektrární: (i) vhodné územia, (ii) územia podmienečne vhodné a (iii) a územia nevhodné. Výstavba veterných turbín je vylúčená na územiach národných parkov a v dosahu hlavných migračných trás a výskytu vzácnych druhov vtáctva. Okrem vhodných veterných podmienok je pre výstavbu veterného parku rozhodujúcim faktorom aj možnosť pripojenia do distribučnej siete, nezasahovanie do chránených krajinných území a členitosť osídlenia jednotlivých území.

Právny rámec využívania veternej energie a začiatok prevádzkovania veternej elektrárne v Slovenskej republike

Podpora výroby elektriny veternými elektrárňami je zabezpečená v zmysle § 3 Zákona o OZE, prednostným pripojením zariadenia do regionálnej distribučnej sústavy (ďalej len ako „RDS“), prednostným prístupom do siete na základe zmluvy o prístupe a prenose, distribúcii a dodávke elektriny. Zákon garantuje povinný odber elektriny prevádzkovateľom RDS, do ktorej je zariadenie pripojené, za cenu elektriny na straty za účelom pokrytia strát v sieti a doplatkom (rozdiel medzi pevnou výkupnou cenou a cenou elektriny na straty). Zodpovednosť za možnú odchýlku medzi výrobcom dodanej a prevádzkovateľom RDS zmluvne dohodnutej elektriny v zariadeniach s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, prevezme prevádzkovateľ RDS.

V zmysle vyššie uvedeného, výrobca elektriny má teda právo na prednostné pripojenie zariadenia do siete, ak spĺňa technické požiadavky prevádzkovateľa RDS, má právo na odber-dodávku elektriny na straty počas celej životnosti zariadenia (s podmienkou maximálnej veľkosti inštalovaného výkonu do 1 MW podľa Zákona o OZE) a právo na doplatok po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky.

Prevádzkovatelia RDS sú povinní s výrobcom elektriny z OZE uzavrieť písomnú zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát vo svojej distribučnej sieti a zmluvu o doplatku a odoberať všetku výrobcom vyrobenú a dodanú elektrinu do siete.

Náklady na pripojenie novovybudovaného zdroja do siete hradí žiadateľ o pripojenie vo forme poplatku za pripojenie. Výška poplatku zodpovedá výške nákladov potrebných na nevyhnutnú technickú úpravu a poplatku za rezervovanú kapacitu.

Povolenie na podnikanie v energetike

Prevádzkovateľ veternej elektrárne musí ako nevyhnutnú podmienku na podnikanie v energetike získať povolenie na podnikanie v energetike (podľa zákona č 656/2004 Z. z. o energetike, ktorý bol s účinnosťou od 1.9.2012 nahradený zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej ako „Zákon o energetike“). Povolenie vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ako „URSO“). Získanie povolenia je viazané na celkový inštalovaný výkon zariadenia od 1 MW vyššie. To znamená, že pre veterné elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW sa povolenie nevyžaduje (postačuje splnenie oznamovacej činnosti o začatí vykonávania činnosti).

Výstavba energetického zariadenia

Podľa § 12 energetického zákona, elektroenergetické zariadenie možno stavať iba na základe osvedčenia o  výstavbe energetického zariadenia (ďalej ako „osvedčenie“). Osvedčenie je podkladom pre územné konanie a stavebné konanie ako aj dokladom k žiadosti o pripojenie k prenosovej sústave alebo distribučnej sústave.

Nutnosť osvedčenia rovnako ako pri povolení na podnikanie v energetike, je podmienená celkovým inštalovaným výkonom nad 1 MW.

Osvedčenie vydáva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe kladného stanoviska Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, a.s. (ďalej len ako „SEPS“). Ministerstvo hospodárstva SR nevydá osvedčenie tomu žiadateľovi, ktorý nedoloží ku svojej žiadosti kladné stanovisko SEPSu (k stanovisko SEPSu viď nižšie).

Výstavba veternej elektrárne

Pred samotnou výstavbou veternej elektrárne a bez ohľadu na skutočnosť či sú splnené podmienky na získanie vyššie uvedeného povolenia a osvedčenia, je investor elektrárne povinný požiadať o pripojenie prevádzkovateľa RDS, ktorý je mu na základe Zákona o energetike povinný vyhovieť a umožniť mu prednostné pripojenie. Miesto pripojenia ako aj špecifické požiadavky na bezpečnosť, spoľahlivosť a stabilitu pripojovaného zariadenia však určuje prevádzkovateľ RDS podľa svojich kapacít.

Po získaní súhlasného stanoviska od distribučnej spoločnosti a vymedzenia podmienok pripojenia je potrebné požiadať o posúdenie navrhovanej činnosti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (proces Environmental Impact Assessment – EIA). V zmysle Prílohy č. 8 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú veterné elektrárne bez limitu predmetom posudzovania.  

Až po vydaní kladného záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti je možné zahájiť samotnú výstavbu veternej elektrárne, ktorá podlieha pravidlám územného a stavebného konania a riadi sa predpisom zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len ako „Stavebný zákon“).

Na účely povoľovania a schvaľovania výstavby veternej elektrárne sú tieto podľa § 43a ods. 3 písm. k) Stavebného zákona považované za inžinierske stavby, konkrétne stavby energetických zariadení.

Uvedený zákon zavádza dvojstupňové konanie. Prvým stupňom je územné konanie, v ktorom sa rozoberá a povoľuje charakter a umiestnenie stavby. Výsledkom územného konania je vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. V druhom stupni, ktorým je stavebné konanie, sa schvaľuje konkrétne prevedenie stavebného objektu.

Je potrebné aj preveriť, či pozemok pre výstavbu má charakter poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy, a či sa vyžaduje aj vyňatie pozemku z poľnohospodárskeho (lesného) pôdneho fondu resp. iná forma súhlasu príslušného štátneho orgánu.

Pripojenie veternej elektrárne k elektrizačnej sústave a podpis zmluvy o dodávke elektrickej energie

Ďalším   nevyhnutným   úkonom   pre   prevádzkovateľa   veternej   elektrárne   je   samotné   pripojenie elektrárne   k distribučnej sústave, vykonanie funkčných skúšok a uzavretie zmluvy o dodávke elektrickej energie.

Súčasné legislatívne trendy v oblastí veterných  elektrární

Platná legislatíva a jej budúci vývoj sú určujúcimi faktormi na trhu výroby elektrickej energie z veternej energie. Podmienky pre jednotlivé formy podpory sa niekoľkokrát v priebehu relatívne krátkej doby existencie Zákona o OZE menili a daná legislatívna oblasť sa vyznačuje početnou novelizáciou a zmenami podmienok v relatívne krátkom časovom období (hlavne v súvislosti s obmedzením využívania slnečnej energie došlo k výrazným legislatívnym obmedzeniam).

Stanovisko SEPS

Ako bolo spomínané vyššie, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydá osvedčenia na výstavbu energetického zariadenie až na základe súhlasného stanoviska SEPS. V prípade zariadenia s výkonom nad 1 MW je potrebné aj súhlasné vyjadrenie URSO.

Za dobu platnosti Zákona o OZE došlo k významnému nárastu počtu fotovoltaických elektrární, čo bolo spôsobené najmä vysokou podporou garantovanej výkupnej ceny takto vyrobenej energie a ďalej postupným výrazným poklesom investičných nákladov na výstavbu slnečných elektrárni (najmä poklesom cien fotovoltaických panelov).

Výsledkom veľkého nárastu inštalovaného výkonu v súvislosti s fotovoltaickými elektrárňami bol postoj SEPS ako prevádzkovateľa prenosovej sústavy a subjektu zodpovedného za udržiavanie vyrovnanej bilancie medzi spotrebou a výrobou elektriny v SR v reálnom čase, ktoré na základe záverov a odporúčaní nezávislých štúdii, vlastných analýz a posúdení celkovej situácie, v júli 2010 vydalo stanovisko, že prestáva až do konca roka 2011 vydávať kladné stanoviská k žiadostiam o vydanie osvedčenia potrebnom pre výstavbu zariadenia na výrobu elektrickej energie zo slnečnej energie alebo veternej energie.

Dôvodom je to, že „výška inštalovaného výkonu vysoko presahuje limit inštalovaného výkonu zdrojov s vysokou fluktuáciou výroby, ktorý bol podľa SEPS ako aj podľa odporúčaní nezávislých štúdii, absorbovateľný elektrizačnou sústavou SR. Táto situácia mohla podľa SEPS dospieť do veľmi vážneho stavu, pretože najmä v letnom období mohla spôsobiť zložité prevádzkové režimy v elektrizačnej sústave SR z pohľadu jej dispečerského riadenia, resp. zabezpečení vyrovnanej bilancie medzi spotrebou a výrobou elektriny v reálnom čase. V letnom období bolo totiž nevyhnutné očakávať maximálnu výrobu slnečnej energie súčasne s očakávaným najnižším zaťažením/spotrebou elektriny v SR v tomto období. Pretože platí legislatívou garantovaný povinný výkup elektriny vyrobenej zo slnečnej energie, regulácia výroby týchto zdrojov nie je možná a bilancia technologického mixu zdrojov nasadených v elektrizačnej sústave SR tým pravdepodobne vyústi do vynúteného obmedzenia nasadenia, resp. výroby ostatných zdrojov elektriny. Udržať vyrovnanú bilanciu medzi spotrebou a výrobou elektriny v SR v reálnom čase by tak bolo najmä v letnom období nesmierne zložité. Fluktuácia výroby slnečnej energie musí byť regulovaná inými technológiami zdrojov elektriny, najmä fosílnymi   zdrojmi.  Situáciu  bolo  tiež  potrebné  výrazne skĺbiť  s  existujúcou   realitou  v   už   postavených  a využívaných zdrojoch elektriny na území SR. Prebytky výroby v letnom období sú veľmi ťažko realizovateľné exportom, pretože v tomto období sú vo všetkých okolitých sústavách vysoké prebytky inštalovaného výkonu. S veľkou pravdepodobnosťou by teda došlo k nútenému obmedzeniu výroby práve tých zdrojov elektriny, ktoré sú potrebné na reguláciu okamžitých zmien a fluktuáciu výroby spôsobenú najmä vplyvom slnečnej energie. Distribučné spoločnosti sú potom nútené – v zmysle platnej legislatívy – prednostne vykupovať výrobu zo slnečnej energie čím môže dôjsť k vytlačeniu možnosti prevádzky fosílnych, jadrových, možno aj vodných zdrojov elektriny.3“

V novembri 2012 SEPS vydal oznam, podľa ktorého „nie je možné do konca roku 2016, resp. až do obdobia ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko, uvažovať s ďalšou výstavbou OZE. Taktiež by až do obdobia ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko malo byť veľmi vážne posúdené, aké iné zdroje elektriny než OZE vôbec povoliť postaviť na území SR, okrem už rozostavaného 3. a 4. bloku Mochoviec4„.

V zmysle vyššie uvedeného, o ďalšom náraste inštalovaného výkonu z OZE je možné uvažovať iba pri určitej hodnote exportu elektriny zo SR. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v poslednom období bol dosiahnutý progres v rokovaniach s maďarskou prenosovou sústavou (MAVIR) o posilnení prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko vo forme podpísaného Memoranda o porozumení.

Výnos a Vyhlášky ÚRSO

Pevnú výkupnú cenu elektriny vyrobenej z veternej energie v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) svojimi vyhláškami a výnosmi. V zmysle Vyhlášky č. 225/2011 a výnosu č. 2/2008 cena energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov z veternej elektrárne uvedenej do prevádzky po 1. júli 2011 je stanovená na úrovni 79,29 €/MWh.

V tejto súvislosti treba dať do pozornosti § 6 ods. 6 Zákona o OZE, v zmysle ktorého „Cena elektriny určená úradom na nasledujúce obdobie, ktoré nepresiahne tri roky, nesmie byť nižšia ako 90% ceny platnej v období, v ktorom úrad cenu elektriny stanovil. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije na stanovenie ceny elektriny pre zariadenie výrobcu elektriny využívajúce obnoviteľné zdroje energie podľa § 2 ods. 1 písm. a) body 2 a 3.“ Práve bod 3 odkazuje na veternú energiu. Dané ustanovenie tým dáva možnosť URSO  určovať výkupné ceny elektriny vyrobenej z veternej a slnečnej energie de facto voľne a z pohľadu investora nepredvídateľne.

Záver analýzy sektora s veternou energiou

Len máloktorá oblasť podnikania má tak často menené legislatívne podmienky ako obnoviteľné zdroje energií. Trh s elektrinou z OZE bol predovšetkým  v sektore slnečných elektrární v roku 2010 a v prvej polovici roku 2011 rýchlo rastúcim trhom s krátkou dobou návratnosti.

Situácia v energetike a oblasti OZE je značne závislá na aktuálne platnej legislatíve (politickom rozhodovaní) a bola v poslednom období výrazne ovplyvnená zásahmi štátu. Realizované investície v oblasti OZE majú, aspoň po dobu garantovanej podpory výkupu elektriny, stabilnú pozíciu. Výstavba nových energetických zariadení využívajúcich veternú energiu v rozsahu aspoň približujúcom sa okolitým krajinám,   je predovšetkým v dôsledku aktuálne zamietavého stanoviska SEPS a na to nadväzujúcej nemožnosti získania osvedčenie MH SR,  momentálne nerealizovateľná.

Autor: Matej Slezák (advokátsky koncipient Rödl & Partner Advokáti, s. r. o.)

K téme