Výstavba vodného zdroja Ipeľ zostáva stále otázna
Slovenské elektrárne, a.s. (SE) sa stále definitívne nerozhodli, či investujú do výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ. „Ipeľ považujeme za prečerpávaciu vodnú elektráreň, ktorá sa môže stať najväčšou prečerpávacou vodnou elektrárňou na Slovensku z hľadiska objemu vody v nádrži. Analyzujeme preto všetky aspekty projektu,“ povedala hovorkyňa Slovenských elektrární Janka Burdová.
„Prípravu a pravidelný monitoring lokality zabezpečujú Slovenské elektrárne už dlhé roky,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva SR (MH) v správe o bezpečnosti dodávok elektriny na Slovensku. Realizácia elektrárne bude podľa ministerstva závisieť najmä od vývoja prepojeného medzinárodného trhu s elektrinou. Prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ by bola pre slovenskú energetiku podľa rezortu hospodárstva prínosom. Táto elektráreň by totiž s týždenným cyklom prečerpávania bola schopná presúvať víkendovú „prebytkovú“ energiu z jadrových elektrární do obdobia špičkového zaťaženia v pracovných dňoch. „Pritom by táto vodná elektráreň bola optimálnym vyrovnávacím prvkom nárazovej výroby veterných a fotovoltických elektrární,“ zdôraznilo ministerstvo hospodárstva vo svoje správe.
Podľa Stratégie energetickej bezpečnosti SR, ktorú schválila ešte predchádzajúca vláda Roberta Fica koncom roka 2008, výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ by si mala vyžiadať zhruba 900 mil. eur. Veľká vodná elektráreň by mala mať výkon 600 megawattov. Energetická stratégia, ktorá je ešte stále platná, počíta s výstavbou tejto vodnej elektrárne do roku 2020.
Najväčší potenciál u nás majú malé vodné elektrárne
Výstavba veľkých vodných elektrární sa v súčasnosti podľa rezortu hospodárstva nerealizuje pre vysokú ekonomickú náročnosť a určité regionálne obmedzenia. Oproti tomu by sa na Slovensku mohlo postaviť viacero malých vodných elektrární. Vláda v tomto roku už schválila koncepciu ministerstva životného prostredia. Podľa nej sa do roku 2030 má na Slovensku prostredníctvom malých vodných elektrární vyrobiť ročne 850 gigawatthodín elektrickej energie. V súčasnosti vyrobia malé vodné elektrárne približne 300 gigawatthodín elektriny. Súčasný stav využívania hydroenergetického potenciálu slovenských vodných tokov na výrobu elektrickej energie v malých vodných elektrárňach je stagnujúci. Súvisí to predovšetkým s ich problematickým umiestňovaním, ktoré je okrem technických požiadaviek podmienené zohľadňovaním množstva ďalších aspektov, z ktorých najväčšou bariérou sú tie environmentálne.
Už viaceré spoločnosti predložili svoje projekty na výstavbu malých vodných elektrární, či už na rieke Hron alebo na rieke Váh, na posúdenie vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment – EIA). O výstavbu malých vodných elektrární majú záujem aj Slovenské elektrárne. Ešte v minulom roku informovali, že sa intenzívne venujú príprave výstavby malých vodných elektrární na rieke Váh v úseku Ružomberok – Kraľovany a na rieke Hron v lokalitách Žiar nad Hronom a Žarnovica, Nový Tekov, Čata, a Kamenín. „V najvyššom štádiu prípravy je najmenšia malá vodná elektráreň Dobšiná III, ktorá dopĺňa energetickú sústavu elektrární Dobšiná,“ uviedli vtedy Slovenské elektrárne, ktoré monitorujú aj ďalšie lokalite vhodné pre tento druh obnoviteľného zdroja energií.
Prvý polrok 2011 bol „obdobím sucha“
Celková spotreba elektriny Slovenska v minulom roku bola 28,7 terawatthodín elektrickej energie. Z toho 20 percent elektriny bolo vyrobených vo vodných elektrárňach. Výroba elektrickej energie vo vodných elektrárňach prevádzkovaných Slovenskými elektrárňami však v prvom polroku tohto roka zaostávala. „Jadrové a tepelné elektrárne plnia a prekračujú plán výroby, ale v tomto roku chýba voda. Keď v prvom polroku 2010 naše vodné elektrárne pokrývali 22 % dodávok elektriny, tento rok to bolo iba 16 %, a to sa ešte v januári a februári efektívne využili zásoby z vianočných vôd na Vážskej kaskáde,“ informovali Slovenské elektrárne, ktoré vyrobili vďaka svojim elektrárňam v prvom polroku celkovo 11,4 terawatthodín elektrickej energie. Podnik hodnotí prvý polrok z hľadiska hydrologickej situácie ako podpriemerný bez výraznejších extrémov.
Zdroj: (c) SITA
K téme
