Výstavba veterných a slnečných elektrární sa asi neobnoví
Výstavba slnečných a veterných elektrární na Slovensku sa pravdepodobne zatiaľ neobnoví. Ako vyplýva zo štúdie, ktorú si dala odborníkmi z bratislavskej Slovenskej technickej univerzity vypracovať Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (SEPS, a.s.), slovenská elektrizačná sústava nie je v súčasnosti pripravená nielen na výstavbu obnoviteľných zdrojov, ale ani na výstavbu iných energetických zdrojov. Slovensko podľa analýzy potrebuje najprv zvýšiť prenosovú kapacitu svojej prenosovej siete.
„Nie je možné do konca roku 2016, respektíve až do obdobia ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko, uvažovať s ďalšou výstavbou obnoviteľných zdrojov energií ani v rozsahu ostávajúceho zvyšku Národného akčného plánu SR. Taktiež by malo byť veľmi vážne posúdené, aké iné zdroje elektriny než obnoviteľné zdroje vôbec povoliť postaviť na území Slovenska, okrem už rozostavaných blokov v Mochovciach,“ uvádza sa v štúdii. Z výsledkov štúdie vyplýva, že nárast inštalovaného výkonu prostredníctvom obnoviteľných ale aj ostatných zdrojov energií v slovenskej elektrizačnej sústave bez adekvátneho rozvoja prenosovej sústavy „môže vážne ohroziť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prenosovej sústavy“. „Prevádzkovateľ prenosovej sústavy nemá technické možnosti na zabezpečenie plnenia základného bezpečnostného kritéria,“ uviedli odborníci v štúdii.
Ak sa Slovensko bude riadiť výsledkami štúdie, tak mu hrozí, že nebude schopné splniť svoj záväzok člena Európskej únie stanovený v schválenom Národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov. „Ministerstvo hospodárstva SR by malo preto prehodnotiť prístup pri vydávaní osvedčení pre výstavbu nových zdrojov elektriny a tiež prehodnotiť už vydané platné osvedčenia na stavbu nových zdrojov elektriny tak, aby bolo možné naplniť hodnotu inštalovaných výkonov obnoviteľných zdrojov energií stanovenú v Národnom akčnom pláne a splniť tak záväzok Slovenska,“ uvádza sa v štúdii.
Okrem zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko by sa mala firma SEPS, a.s. zamerať aj na zvýšenie kapacity na profile Slovensko – Ukrajina. „Je však potrebné upozorniť, že aj v prípade zvýšenia prenosovej kapacity na profiloch Slovensko – Maďarsko a Slovensko – Ukrajina výstavbou nových vedení prenosovej sústavy respektíve zvýšením ich prenosovej schopnosti, bude potrebné opätovne prepočítať, akú výšku inštalovaného výkonu bude možné povoliť k výstavbe pre zabezpečenie splnenia cieľov stanovených Národným akčným plánom pre energiu z obnoviteľných zdrojov,“ konštatuje sa v štúdii.
SEPS, a.s. v súčasnosti intenzívne analyzuje možnosti odstránenia príčin, ktoré majú negatívny vplyv na rozhodovanie o pripájaní akýchkoľvek nových zdrojov. „Aktuálne sme dosiahli progres v rokovaniach s maďarskou prenosovou sústavou o posilnení prenosovej kapacity na profile Slovensko – Maďarsko vo forme podpísaného Memoranda o porozumení,“ dodal slovenský prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Zároveň firma analyzuje vplyv množstva už vydaných osvedčení od ministerstva hospodárstva na výstavbu elektroenergetických zariadení s cieľom zreálniť očakávanú výstavbu. „V tejto súvislosti budeme intenzívne spolupracovať s ministerstvom hospodárstva, avšak prvé analýzy naznačujú, že je potrebná úprava primárnej legislatívy, čo si vyžiada určitý časový priestor,“ uzavrel prevádzkovateľ prenosovej sústavy.
Výstavba veterných elektrární na Slovensku je pozastavená od konca roku 2009. Slovenská elektrizačná prenosová sústava odvtedy nevydáva kladné stanoviská pre účely získania osvedčenia na výstavbu veterného zdroja elektriny od Ministerstva hospodárstva SR. Neskôr sa k veterným elektrárňam pridali aj slnečné elektrárne. Investori, ktorí sú členmi Združenia pre veternú energiu Slovenska, plánovali na Slovensku postaviť približne 290 veterných elektrární. Celkový inštalovaný výkon týchto veterných elektrární mal byť na úrovni 670 megawattov. Nie všetky spoločnosti, ktoré chceli postaviť veterné turbíny na Slovensku, však boli aj členmi združenia, takže v konečnom dôsledku bol záujem o výstavbu veterných parkov ešte väčší. Slovensko má v súčasnosti slnečné elektrárne s inštalovaným výkonom 480 megawattov.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava považuje slnečné aj veterné elektrárne za nestabilné zdroje s veľkou fluktuáciou výroby. Preto ich už dávnejšie zaradila medzi tzv. nepredikovateľné obnoviteľné zdroje elektriny (NOZE). Podľa prenosovej sústavy nekontrolovateľná výstavba veterných či slnečných elektrární na Slovensku môže ohroziť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť prenosovej elektrizačnej sústavy a môže „naštartovať neudržateľný, vopred neodhadnuteľný tlak na nárast koncových cien elektriny pre koncových spotrebiteľov na území SR, prípadne neriešiteľný tlak na štátny rozpočet“.
Reakcia SAPI
„Neexistuje žiadny negatívny dopad inštalovaných fotovoltických zariadení na prenosovú sústavu, ako sa nám jej prevádzkovatelia pokúšajú už dva roky nahovoriť. Existuje len neochota vpustiť bežných občanov, majiteľov fotovoltických zdrojov či menších podnikateľov na energetický trh ovládaný veľkými monopolnými hráčmi,“ hovorí výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) Veronika Galeková.
Podľa vyjadrenia SAPI otázku pripájania obnoviteľných zdrojov do sietí úspešne vyriešili krajiny, kde energia zo slnka či vetra predstavuje oveľa vyšší podiel z celkovej produkcie i spotreby – napríklad Nemecko, Taliansko ale aj susedná Česká republika. Nie je ani najmenší dôvod, prečo by sa s týmto vývojom nemalo vyrovnať Slovensko, najmä, ak ide o vývoj v súlade so záujmami krajiny a jej obyvateľov.
Zdroj: SITA, energia.sk
K téme
