Výrobcovia OZE a distribučky začínajú ťahať za rovnaký koniec

Hoci výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov a prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav (RDS) často stoja na opačnej strane argumentačného poľa (napr. stop stav, G-komponent, strata ročnej podpory), na seminári, ktorý bol venovaný stavu a budúcnosti zelených zdrojov na Slovensku, ukázali, že v mnohých otázkach sú si bližšie než by sa zdalo.

Zhodli sa, že súčasný systém podpory OZE a kombinovanej výroby (KVET) je prekonaný a neplní pôvodný účel. Producenti elektriny zo slnka, vody, biomasy, ale tiež kogeneračné jednotky spaľujúce plyn či uhlie, majú zo zákona garantovanú výkupnú cenu na 15 rokov, ktorá sa skladá z ceny na straty a doplatku. Na ten sa skladajú všetci odberatelia elektriny v tarife za prevádzkovanie systému (TPS).

Asociácia SAPI, združujúca fotovoltikov a ďalších OZE výrobcov, poukazuje na neudržateľnosť tohto systému, ktorý zvyšuje koncové ceny elektriny a podčiarkuje rastúcu konkurencieschopnosť sektora vzhľadom na pokles cien zelených technológií. O prekonanom systéme podpory hovoria aj distribútori elektriny. V diskusných paneloch však chýbali pozvaní zástupcovia regulačného úradu, ktorý systém nastavil a udržiava ho.

Tomáš Šípoš zo spoločnosti Západoslovenská distribučná (ZSDis) zdôraznil, že povinný objem výkupu elektriny z OZE/KVET prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav ďaleko prevyšuje straty v trojici regionálnych distribučných sústav. 

Branislav Sušila z Východoslovenskej distribučnej (VSD) uviedol, že v prípade ich spoločnosti sa len tretina vykúpenej elektriny z OZE/KVET používa na pokrytie strát. „Podporu zdrojom treba riešiť trhovým princípom, aby nedeformovala cenu elektriny. Ak má niekto garantovaný odber elektriny, poškodzovaní sú všetci ostatní výrobcovia,“ uviedol.

Aktuálny deficit – 300 miliónov eur

Slovenský systém podpory je podľa nich neudržateľný, pretože generuje nerovnováhu medzi výnosmi (od odberateľov) a nákladmi  na podporu s negatívnym finančným dopadom na distribučky, ktoré sa dostali do pozície poštárov a bankárov v jednom. „Objem peňazí, ktorý distribučky vyberú z TPS-ky, je podstatne nižší ako sú povinné zaplatiť výrobcom,“ vysvetlil Šípoš.

Vzniknutý rozdiel, ktorý musia prevádzkovatelia RDS zaplatiť zo svojho alebo prostredníctvom úveru, im regulačný úrad uznáva až o dva roky v rámci tzv. korekcií. Tento deficit sa vytvára už približne od roku 2011 a neustále rastie. Zástupcovia distribučiek potvrdili, že kumulovaný dvojročný deficit, t.j to čo ešte nebolo vyrovnané za rok 2015 a očakávaný deficit za rok 2016, činí sumu až 300 miliónov eur!

„Prioritou je stabilizovať tento kumulatívny deficit, aby nerástol a aby systém v rámci roka generoval dosť prostriedkov na vykrytie podpory v danom roku,“ uviedol Sušila. Bez urgentnej zmeny systému hrozí, že doplatok, a tým aj koncová cena elektriny, budú neúmerne rásť.

Zdroj: Západoslovenská distribučná

Zmena na obzore?

O úprave systému podpory OZE/KVET sa hovorí už niekoľko rokov, ministerstvo hospodárstva ju označilo za jednu z aktuálnych legislatívnych priorít. Hráči na trhu veria, že k zmene zákona konečne dôjde v tomto roku. Systém podpory by podľa nich nemal vytvárať finančné saldo do budúcna. „Dnes sa balvan len pretláča do ďalších období, ale sám sa nezničí,“ upozornil zástupca ZSDis.

Slovenský systém výkupu je navyše podľa distribútorov aj v rozpore s legislatívou EÚ. Podľa nej by prevádzkovatelia RDS-iek mali obstarávať elektrinu na krytie strát transparentným a nediskriminačným spôsobom, čo v súčasnosti nemôžu.

„Na rozdiel od ostatných krajín je náš systém podpory financovaný výlučne cez koncovú cenu elektriny, čo má negatívne dopady na koncové ceny elektriny. Inde sa už zaviedli hybridné systémy – zapojený je čiastočne alebo úplne štátny rozpočet,“ uviedol Šípoš s tým, že zmena nesmie byť retroaktívna.

Dotovanie prostredníctvom TPS je podľa neho ukážkou zaostávania vývoja v Európe. Aj iné krajiny takto začínali, ale nárast nákladov na doplatok si vyžiadal prechod na hybridné systémy. Tieto skúsenosti z okolitých krajín (napr. ČR či Nemecko) by sa dali realizovať aj u nás.

Výkup by viac nemali realizovať RDS-ky, ktoré majú v systéme svoje vlastné funkcie, ale iný subjekt na trhu (najčastejšie sa ako budúci jednotný výkupca spomína OKTE). Časť financovania podpory sa má preniesť na štátny rozpočet – nedotklo by sa to oprávnených subjektov (výrobcov z OZE a KVET) a pomohlo by to spotrebiteľom elektriny, ktorým by mohla klesnúť tarifa za prevádzkovanie systému. V závere si to ale aj tak nepriamo zaplatia občania a firmy – prostredníctvom daní a poplatkov do štátneho rozpočtu.

Lokálny zdroj a stop stav

Predmetom debaty na výročnom seminári SAPI sa stal aj koncept tzv. lokálneho zdroja, ktorý asociácia vidí ako budúcnosť odvetvia energetiky. Nedodával by prebytky elektriny do siete, resp. by boli na technicky udržateľnej úrovni, nemal by nárok na podporu doplatkom ani cenou na straty.

Zástupcovia RDS-iek tento nápad hodnotia pozitívne. Zdôraznili, že žiaden nový subjekt by nemal negatívne ovplyvňovať sústavu ani prenášať ťarchu odchýlku na prevádzkovateľov distribučnej sústavy, ktorí musia dodržiavať štandard kvality. Podľa Jána Karabu (SAPI) môže byť lokálny zdroj cestou ako prekonať pretrvávajúci stop stav, kedy distribučky nepripájajú žiadne zdroje nad 10 kW.

Zmenu v tomto ohľade je možné očakávať v súvislosti so štúdiou, ktorú si nechal vypracovať prevádzkovateľ prenosovej sústavy SEPS vo veci stanovenia maximálnych hodnôt inštalovaného výkonu zdrojov elektriny pripájaných do distribučných sústav pre uzlové oblasti elektrizačnej sústavy. Na predmetnej štúdii za 270 tisíc eur (cena za 2 etapy) pracuje už od roku 2014 spoločnosť EGÚ Brno. Po odklade dokončenia by sa mala publikovať začiatkom budúceho roka a priniesť návrhy ako zrušiť plošný stop stav a začať opäť pripájať aj väčšie výrobné zdroje.

Prichádza prosumer

Ďalšou témou diskusií, najmä vo svetle legislatívnych návrhov Európskej komisie v nadchádzajúcom zimnom balíčku, sa stal tzv. prosumer, kde panelisti opäť potvrdili zhodu v prístupe.

„Ide nám o udržateľnosť a rozumné využívanie energie. Aby boli výroba a spotreba energie k sebe čo najbližšie,“ uviedla riaditeľka SAPI Veronika Galeková. Presadzovanie tohto konceptu zo strany EÚ vníma ako „svetielko nádeje“.

Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku potvrdila, že Brusel podporuje väčšiu angažovanosť strany odberateľov a ich aktívnu reakciu na trhové signály, napríklad v čase špičky odberu.

Branislav Sušila uviedol, že spoločnosť Innogy, do ktorej VSD patrí, tiež tento koncept podporuje, chce participovať na rozumnom spôsobe výroby obnoviteľných zdrojov  a budúcnosť vidí v kombinácií nových zdrojov a inovácií. Biznis model pri distribúcii elektriny sa podľa neho mení smerom k decentralizácii, preto bude nutné udržiavať starý systém, ale tiež investovať do rozvoja nových technológií. Skôr či neskôr sa preto bude treba zamyslieť aj na tým, ako majú nové zdroje financovať dožívanie starých systémov.

Analogický vývoj možno pozorovať v teplárenstve, kde aj v dôsledku odpájania a budovania vlastných domácich kotolní vyvstala diskusia o nahrádzaní centrálneho zásobovania a problém, ako udržať pod kontrolou náklady zmenšujúcej sa skupiny odberateľov, ktorí platia za prevádzku v starom systéme zásobovania teplom.

Šiesty výročný seminár s názvom FOTOVOLTIKA A OZE V ROKU 2017 zorganizovala dňa 14. novembra 2016 Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE. Portál energia.sk bol mediálnym partnerom podujatia.

© Text a fotografie: energia.sk

K téme