Vyjadrenia M. Draguna podľa Transpetrolu a BSP nezodpovedajú realite
Dragun na brífingu informoval, že od roku 2010 do dnes sa na projekt slovensko-rakúskeho ropovodu BSP minuli viac ako 3 milióny eur, kde Transpetrol poskytol spoločnosti BSP akcionársku pôžičku vo výške viac ako 2,5 milióna eur. Obe spoločnosti tak podľa neho míňajú „milióny eur“ na projekt, ktorý do dnešného dňa nikto nevidel.
„Prekvapujúca je skutočnosť, že súbor takýchto nepresných a zavádzajúcich informácií prezentovala práve tá osoba, s ktorou zástupcovia oboch spoločností prerokovávali problematiku a stav projektu ropovodu BSP v uplynulých rokoch na osobných stretnutiach v cyklických intervaloch, každoročne minimálne 5-krát, pričom aj v tomto roku sa takéto stretnutie už uskutočnilo, naposledy vo februári,“ zdôraznili Transpetrol a BSP.
Na týchto stretnutiach, ale aj prostredníctvom iných dostupných informácií sa podľa oboch firiem predseda OZ dozvedel nielen o aktuálnom stave prác na projekte, ale aj o problémoch, ktoré sú s postupom prác spojené. Od roku 2011 bolo nutné prepracovať celú časť trasy ropovodu, ktorá vedie územím Slovenska, a to z dôvodu požiadavky vlády SR na jeho trasovanie mimo územie CHKO Žitný ostrov, čo umožňoval a vlastne aj dnes umožňuje platný územný plán. Práve preto v roku 2011 nastúpil do spoločnosti BSP GmbH nový manažment.
Radikálna zmena v trasovaní ropovodu spôsobila podľa stanoviska oboch firiem nielen značný časový posun v realizácii projektu BSP, ale vyžiadala si aj ďalšie investície, ktoré s takýmito činnosťami bezprostredne súvisia. Spracovanie variantného riešenia trasovania ropovodu BSP mimo územia Žitného ostrova sa opakovane v rokoch 2011 a 2013 prerokovalo vo vláde SR.
Výsledkom popri nezávislých analýzach a štúdiách ekologickej bezpečnosti a ekonomickej efektívnosti zo strany renomovaných nadnárodných spoločností bolo rozhodnutie o pokračovaní prác na trasovaní predmetného ropovodu vo variante tzv. mestský koridor. „Tieto práce sa realizujú aj v súčasnosti s cieľom definovať medzi jednotlivými možnými alternatívami tú najvhodnejšiu, a to tak pre samosprávu mesta, ako aj pre jeho obyvateľov, či investorov.“
„Ak by bolo pravdou tvrdenie M. Draguna o tom, že projekt ropovodu BSP ešte nikto nikdy nevidel, potom by sa nemohol projekt prerokovávať opakovane vo vláde SR, nemohol by byť po dvojročnom procese jeho preskúmania a analýzy zaradený zo strany Európskej komisie v Bruseli medzi strategické projekty EÚ v oblasti energetiky, jeho nová trasa vedúca mimo územie CHKO Žitný ostrov by nebola zapracovaná do nového ÚP Bratislavského samosprávneho kraja a jeho viac ako tri štvrtiny celkovej dĺžky by neboli pripravené na realizáciu na území Rakúska od rafinérie Schwechat až po napájací bod Jarovce – Kittsee,“ zdôraznili spoločnosti.
Práve do tejto, z hľadiska celkovej dĺžky ropovodu, či ekologickej bezpečnosti podstatnej trasy, sa podľa Transpetrolu a BSP investovali majoritné finančné prostriedky, ktoré si projekt doteraz vyžiadal.
„Ak pán Dragun vyzýva prokuristu spoločnosti BSP GmbH na zváženie ďalšieho zotrvania v tejto funkcii, mal by vedieť aj to, že spoločnosť BSP GmbH so sídlom vo Viedni je rakúskym právnym subjektom a na jej čele stojí konateľ a správna rada. Ani pozícia splnomocnenca Ministerstva hospodárstva (MH) SR nemá oficiálny status v rámci organizačnej štruktúra MH SR a nevyplývajú z nej ani žiadne finančné, či iné náležitosti. Realizáciu projektu teda nemôže nijako ovplyvniť, nakoľko v tomto prípade je jej cieľom len užšie informačné prepojenie medzi gestorom projektu a jeho realizátormi,“ dodali Transpetrol a BSP.
Copyright © TASR 2015
K téme
