Výber úložiska pre jadrový odpad sa zúžil na dve lokality

Zatiaľ jediné hlbinné úložisko v EÚ sa buduje vo Fínsku. Ilustračné foto: Posiva Oy

Štyri bloky elektrární v Bohuniciach a Mochovciach vlani vyprodukovali takmer 54 % elektriny na Slovensku. Jadro je teda dominantným zdrojom nášho energetického mixu a jeho podiel sa po spustení 3. a 4. bloku EMO v budúcnosti ešte zvýši. Vyhoreté palivo z atómových elektrární sa dočasne ukladá do Medziskladu v Jaslovských Bohuniciach.

Trvalé riešenie uloženia tohto rádioaktívneho materiálu sa zatiaľ len hľadá. Aby sa zamedzilo negatívnemu vplyvu  rádioaktívnych odpadov na človeka aj životné prostredie, palivové kazety sa v budúcnosti musia bezpečne uložiť v hlbinnom geologickom úložisku. Systematickejšie sa táto problematika začala u nás riešiť až od roku 1996.

Výskumné programy spočiatku financovali primárne Slovenské elektrárne ako prevádzkovateľ jadrových elektrární. Dnes je hlavným zdrojom prostriedkov Národný jadrový fond. Kompetencie v riadení vývoja hlbinného úložiska má štátna firma JAVYS, ktorá spracovala Národný program vývoja hlbinného úložiska pre vyhoreté jadrové palivo a vysokoaktívne rádioaktívne odpady. V minulosti sa tiež uvažovalo o možnosti, že pre vykonávanie súvisiacich činností bude vytvorená špecializovaná agentúra.

Najperspektívnejšie lokality v hre

Hlbinné úložisko by sa malo nachádzať v stabilnej geologickej formácii pod úrovňou zemského povrchu. Do roku 2011 bolo vybraných päť prieskumných lokalít, v ktorých sa vykonával základný prieskum. Od roku 2012 až do vlaňajška trvala prvá etapa projektu výberu lokality hlbinného úložiska. O tom, ktoré oblasti z nej vyšli ako najvhodnejšie, spoločnosť JAVYS zatiaľ hovoriť nechce. „Skôr, ako budeme o vybranej lokalite informovať verejnosť a médiá, budeme prednostne komunikovať s predstaviteľmi a obyvateľmi okolitých obcí, ktorých by sa vybudovanie úložiska dotklo,“ uviedla pre náš portál hovorkyňa Miriam Žiaková.

Tento rok sa má začať druhá etapa, v ktorej sa firma sústredí na geologické činnosti najmä v dvoch kandidátskych lokalitách. Podľa dokumentu, ktorý má náš portál k dispozícii, sú nimi centrálny Tríbeč a západná časť Rimavskej kotliny. „Predchádzajúce práce naznačujú najvyššiu perspektivitu týchto území pre umiestnenie hlbinného úložiska,“ konštatuje sa v spomínanom dokumente.

Dlhodobú izoláciu rádioaktívnych nuklidov od biosféry má zabezpečovať kombinácia prírodných, ako aj technických bariér. Kľúčové v tomto procese je preto nájsť homogénny blok horniny, ktorá sa nachádza v hĺbke niekoľko sto metrov. Aby geologická bariéra dokázala spoľahlivo splniť požadovanú radiačnú ochranu, je nevyhnutné do najmenších detailov poznať jej vlastnosti a charakter.

Nová etapa. Z povrchu do hĺbok 

Kým v minulých rokoch sa vykonávané práce zameriavali na povrchový prieskum, v ďalšej etape by sa mali skúmať geologické vlastnosti pod zemou. Hlboké vrty v skúmaných oblastiach absentujú, doterajšie poznatky o hlbších partiách sa opierajú hlavne o nepriame metódy. V prípade centrálnej časti pohoria Tribeč v prostredí kryštalinika sa ráta s dvomi vrtmi do hĺbky 750 metrov, geofyzikálny výskum by mal prebiehať 1000 metrov pod zemou. V druhej perspektívnej lokalite, západnej časti Rimavskej kotliny v prostredí sedimentárnych hornín, sú v pláne dva vrty v hĺbke 1000 metrov, pričom geofyzika bude prebiehať v hĺbke 1200 metrov.

Na jednotlivých častiach druhej etapy výberu hlbinného úložiska sa budú podieľať Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, český výskumný ústav ÚJV Řež a firma DECOM z Trnavy. Hodnota zákazky pre štátny JAVYS predstavuje 216 800 eur bez DPH. „Ako prvé budú v rokoch 2017 a 2018 začaté aktivity na vypracovaní projektu geologickej úlohy v zmysle geologického zákona, na vypracovaní rámcového programu vývoja a výskumu v oblasti hlbinného ukladania a na vytvorení návrhu implementácie systému ekonomickej stimulácie lokalít dotknutých vývojom a prevádzkou hlbinného úložiska,“ povedala pre náš portál hovorkyňa JAVYS.

O umiestnení hlbinného úložiska na území Slovenska by sa malo rozhodnúť do roku 2030. S jeho vybudovaním a uvedením do prevádzky sa podľa platného harmonogramu počíta od roku 2065.

Výška nákladov súvisiacich s vývojom, výstavbou, prevádzkou a uzatváraním hlbinného úložiska závisí od doby prevádzky jadrových elektrární v SR. Ak sa budú prevádzkovať 40 rokov, náklady sa odhadujú na vyše 3,7 miliárd eur.  V prípade 60 rokov v prevádzke sa môžu zvýšiť na úroveň 4,4 miliárd eur, konštatuje vnútroštátna politika nakladania s vyhoretým jadrovým palivom.

Alternatívna lokalita v zahraničí?

Hlbinné úložisko však nakoniec nemusí byť umiestnené na území Slovenska. „Spoločnosť JAVYS aktívne pracuje na scenári tzv. dvojitej cesty, to znamená zabezpečuje vývoj slovenského hlbinného úložiska na priame ukladanie vyhoretého jadrového paliva a vysokoaktívnych  rádioaktívnych odpadov a zúčastňuje sa taktiež na aktivitách, ktoré by mohli viesť k vybudovaniu medzinárodného hlbinného úložiska,“ vysvetlila ďalej pre náš portál Žiaková.

Táto varianta ale vyvoláva z pohľadu akceptácie verejnosti ešte viac otázok – ktorá lokalita by bola ochotná prevziať zodpovednosť za rádioaktívny odpad nielen z vlastných ale aj „cudzích“ atómiek?

Ktorou cestou sa rozhodne Slovensko pokračovať by malo byť známe v roku 2020, dokedy by malo Ministerstvo hospodárstva SR odsúhlasiť rozhodnutie o pokračovaní alebo zastavení dvojitej cesty pri vývoji hlbinného ukladania.

© energia.sk

K téme