Voľnému toku energií v EÚ nesmú brániť ani regulačné prekážky
„Dobre fungujúca energetika je nevyhnutnou podmienkou pre úspešné hospodárstvo každej krajiny,“ uviedol počas 9. ročníka konferencie CEEC 2015 štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec. V súvislosti s projektom energetickej únie EÚ poukázal na to, že „základným kritériom pri prijímaní nových opatrení by mala byť reálna pridaná hodnota v kontexte stanovených cieľov.“
„Návrhy tiež bude treba hodnotiť z hľadiska ich vplyvov na ceny energie a náklady, ktoré majú zásadné dopady na kúpyschopnosť obyvateľstva a konkurencieschopnosť priemyslu. Vývoj cien energie zostáva v podmienkach Slovenska a V4 značne citlivou témou,“ zdôraznil Chovanec.
Vzhľadom na to, že energetická bezpečnosť je stále primárne národnou záležitosťou, Slovensko má podľa jeho slov viaceré otázky spojené s transferom právomocí na regionálnu, resp. európsku úroveň. Týka sa to napríklad posilnenia právomocí agentúry pre spoluprácu európskych regulátorov (ACER).
Práve revízia úloh ACER-u bola jednou z tém večerných stretnutí, na ktorom zástupcovia národných regulačných úradov pripomenuli, že vzhľadom na krátku existenciu agentúry a stále nedotiahnuté niektoré súčasné úlohy, ako sú napr. sieťové predpisy, je príliš skoro pre transfer ďalších právomocí na tento orgán.
Úspech a prospech energetickej únie
Lenka Kovačovská z českého ministerstva priemyslu a obchodu zdôraznila, že faktická implementácia opatrení energetickej únie je na bedrách členských krajín, preto je zásadná flexibilita v stanovených prístupoch.
„Ak má byť energetická únia úspešný a predovšetkým prospešný projekt v rámci európskej integrácie, musí nekompromisne rešpektovať vyvážený rozvoj všetkých svojich pilierov,“ uviedla Kovačovská.
Na štvrtkovom zasadnutí Rady ministrov pre energetiku sa majú prijať závery týkajúce sa systému riadenia energetickej únie. Zásadným prvkom tohto systému governance budú národné klimaticko-energetické plány. Napriek tomu, že energetika je typická dlhodobou návratnosťou rozsiahlych infraštruktúrnych investícií, ktoré vyžadujú stabilné investičné aj regulačné prostredie, len tretina členských krajín má dnes vypracované plány, ktoré sa dajú považovať za dlhodobé.
Trh na prvom mieste
„Potrebnú výšku a štruktúru inštalovaného výkonu pre zabezpečenie dodávok koncových zákazníkov by mali v prvom rade zaistiť trhové signály,“ poznamenala Kovačovská. „Preto je potrebné odstrániť a novo nezavádzať prevádzkové dotácie pre jednotlivé zdroje a zároveň by mali byť na trhu umožnené cenové špičky.“
Poukázala na to, že pre integráciu samovýroby, tzv. prosumers, a obnoviteľných zdrojov bude potrebné posilniť flexibilitu systému, napr. aj prenesením cenových špičiek ku koncovým zákazníkom, ak o to prejavia záujem. „Všetky druhy flexibility rozvíjané na trhu musia byť nasadzované v rámci trhových mechanizmov a ich náklady nesmú byť socializované. Energetická chudoba by mala byť adresovaná primárne prostredníctvom cielenej sociálnej politiky a nie prostredníctvom existencie regulovaných sociálnych taríf. V tomto aspekte sa ČR plne zhoduje s Európskou komisiou,“ dodala Kovačovská.
Ceny pod drobnohľadom
„Producenti poukazujú na to, že veľkoobchodné ceny energií sú tak nízke, že sa neoplatí investovať do výrobných zariadení,“ uviedol podpredseda EK Maroš Šefčovič. Zároveň maloobchodné ceny, ktoré platia európski spotrebitelia, domácnosti či priemysel, sú vysoké, najmä ak sa porovnajú s úrovňou v USA.
Je preto podľa neho potrebné preskúmať rozmanité anomálie v systéme a to, čo sa skrýva v štruktúre cien. „Veľká časť ceny, ktorá môže dosahovať až 60 %, sú distribučné náklady, lokálne dane, rôzne poplatky a dotácie pre všetky spôsoby výroby a palivá, nie len obnoviteľné zdroje,“ reagoval Šefčovič na otázku z publika.
Voľný tok energií
Podčiarkol význam dokončenia vnútorného trhu s energiami, „na ktorom by voľnému toku energií neprekážala nedostatočná infraštruktúra ani administratívne prekážky vytvorené počas rokov národnými regulačnými úradmi“.
Zdôraznil potrebu spoločného právneho rámca a tiež harmonizácie poskytovania štátnej pomoci v súlade s usmerneniami EK. Tie čaká do rok 2019 revízia. Jednotlivé členské štáty majú vlastné pravidlá pre dotovanie rôznych zdrojov a v súčasnosti sa obdobný vývoj ukazuje aj pri subvenciách vo forme kapacitných trhov. Tieto rozdiely medzi krajinami však podľa Šefčoviča sťažujú vzájomné obchodovanie a zároveň vedú k tomu, že štruktúra cien medzi susedmi je značné odlišná. Preto mieni Brusel presadzovať viac transparentnosti.
Minulý týždeň EK predstavila návrh nariadenia pre štatistiky o cenách zemného plynu a elektriny. Pripomenul, že komplexné súbory dát sa majú publikovať na dvojročnej báze tak, aby „poskytovali korektné údaje o štruktúre cien, zložkách súvisiacich s komoditou a ne-energetických zložkách, čo by v nich malo byť a čo by sa malo pokrývať z iných častí národných rozpočtov“.
Portál energia.sk je mediálnym partnerom medzinárodnej konferencie CEEC 2015, ktorú organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.
© energia.sk
K téme
