Vodné elektrárne zaťažujú poplatky, nad hladinou ich držia dotácie

Energia z vody patrí medzi obnoviteľné zdroje produkcie elektriny. Podľa údajov ENTSO-E vlani z vodných elektrární pochádzalo 17 % elektriny vyrobenej na Slovensku. Celkový výkon vodných elektrární u nás je viac než 2500 MW, ročná výroba sa pohybuje medzi 4000 – 5500 GWh.

Podľa platnej Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR je výška technického hydroenergetického potenciálu našich vodných tokov 6700 GWh/rok, pričom cieľom je dosiahnuť do roku 2030 výrobu v malých vodných elektrárňach (MVE) na úrovni 850 GWh/rok.

Dokument z roku 2011 sa mal vlani aktualizovať, dosiaľ sa tak nestalo a o možných zmenách sa stále len diskutuje v pracovnej komisii na ministerstve životného prostredia. So zvýšením produkcie z malých aj veľkých vodných elektrární do konca tejto dekády pritom počíta aj Národný akčný plán pre OZE.

Regulované poplatky pribúdajú

Dominantný výrobca elektriny spoločnosť Slovenské elektrárne (SE) prevádzkuje 32 vodných elektrární vrátane malých zdrojov s výkonom do 10 MW. Vlani z nich vyrobil 1981 GWh elektriny. Ďalších 448 GWh stihli SE vyrobiť ešte v Gabčíkove, ktorú od 10. marca 2015 prevádzkuje štátna Vodohospodárska výstavba.

Producenti elektriny z vody upozorňujú, že hoci ide o zelený zdroj, prevádzkovať zariadenia sa im oplatí čoraz menej. Slovenské elektrárne v poslednom čísle svojho časopisu E Slovensko uvádzajú, že dôvodom sú najmä vysoké poplatky za činnosti a služby, ktorých výšku reguluje ÚRSO.

Ide predovšetkým o poplatok za využívanie hydroenergetického potenciálu (HEP), ktorého priemerná výška je v jednotkových cenách 16,60 eura za MWh vyrobenej elektriny. K tomu treba pripočítať aj tzv. G-komponent, čiže poplatok za prístup do prenosovej, resp. distribučnej sústavy, ktorý platia výrobcovia od začiatku roka 2014. Výnimku majú malé vodné elektrárne s výkonom do 5 megawattov. Ďalší poplatok súvisí s odberom povrchovej vody.

Za činnosti súvisiace s prístupom do sústavy a užívaním povrchových vôd odviedli SE v minulom roku viac ako 53 miliónov eur. Až polovicu z toho tvoril poplatok za HEP, ktorý sa za posledných 10 rokov zvýšil z 9,10 €/MWh na súčasných 16,60 €/MWh, čiže o 82 %. Výnos z neho putuje štátnemu Slovenskému vodohospodárskemu podniku. G-komponent zase podľa výrobcov dosahuje u niektorých elektrární výšku až 32 €/MWh vyrobenej elektriny.

Trpia aj niektoré malé zdroje

Na Slovensku je v prevádzke aktuálne približne 230 malých vodných elektrární. Podľa Vladimíra Mendela z Asociácie malých vodných elektrární majú problémy prežiť aj mnohé z nich, hoci poplatkami nie sú zaťažované do takej miery ako veľké zdroje.

„Sú malé vodné elektrárne, ktoré sú na tom dneska dobre, iné sú na tom zle,“ uviedol Mendel pre náš portál. Zároveň zdôraznil, že na rozdiel od iných OZE technológií sa MVE vyznačujú vysokou technickou náročnosťou a teda aj cenou turbín či elektromotorov, vyžadujú  čistenie vodných tokov aj vysoké náklady na údržbu či opravu zariadení.

Približne 60 prevádzkovateľov MVE navyše vlani nemalo nárok na podporu doplatkom, kvôli nenahláseniu požadovaných údajov distribučnej spoločnosti, resp. regulačnému úradu. Doplatok pri MVE tvorí asi 66 % priznanej pevnej výkupnej ceny, zvyšok tvorí výkup elektriny z OZE na krytie strát. Otázka primeranosti sankcie straty tejto podpory podľa zákona o OZE od júna leží na ústavnom súde.

Ne/vyplatí sa?

Ceny elektriny v základnom pásme sa na slovenskom trhu pri mesačnej dodávke napríklad v marci pohybovali na pražskej burze medzi 24 až 26 €/MWh, pri dodávke na rok 2017 sa obchodovali na úrovni okolo 22 €/MWh. Súčasné poplatky za hydroenergetický potenciál a za pripojenie do siete sa tak šplhajú na úroveň trhovej ceny elektriny.

Elektrina z vodných elektrární sa ale u nás vykupuje za regulovanú cenu 33 €/MWh. „Aj pri tejto cene je však výška regulovaných poplatkov likvidačná a je namieste otázka, či sa nám ešte oplatí vyrábať najčistejšiu energiu, ktorú na Slovensku máme,“ poznamenal riaditeľ úseku trhu a regulácie SE Branislav Strýček.

Situácia však nie je úplne čierno-biela. Rentabilitu prevádzky u nás stále u veľkých aj menších výrobcov elektriny z vody ťahá systém výkupných cien pre obnoviteľné zdroje. Zelené elektrárne sú totiž dotované prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému, ktorú platia všetci odberatelia elektriny.

Doplatky

Podľa posledných zverejnených údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví napríklad v roku 2014 Slovenské elektrárne na doplatku pre vodné elektrárne, ktoré sú zaradené do systému podpory, získali viac než 10 miliónov eur. Jeho plánovaná výška mala v minulom roku dosiahnuť sumárne úroveň takmer 11,8 milióna eur, avšak konečná suma závisela od skutočnej výroby jednotlivých zdrojov.

Pokiaľ ide o menšie vodné elektrárne, aj v ich prípade sa pri vyššom výkone môžu doplatky vyšplhať do poriadnych výšok. MVE Šarovce na rieke Hron s inštalovaným výkonom 1,77 MW, ktorá má priznanú pevnú výkupnú cenu na úrovni 97,98 €/MWh a právo na doplatok do konca marca 2025, vyrobila pred dvoma rokmi 10 027 MWh elektriny, vďaka čomu zarobila na doplatku cez 513 tisíc eur. MVE Družstevná pri Hornáde s pevnou cenou elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 109,08 €/MWh a s celkovým inštalovaným výkonom 800 kW v roku 2014 vyrobila z vody 3815 MWh elektriny, za čo získala doplatok vo výške takmer 238 tisíc eur.

Poplatky výrobcov, t.j. ich náklady, rovnako ako tarifu za prevádzku systému pritom v koncovej cene elektriny vo finále zaplatia odberatelia – podniky i domácností.

© energia.sk

K téme