Vodná elektráreň Gabčíkovo
Výstavba Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros bola jedným z najväčších vodohospodárskych projektov v Európe. V celom úseku vodného diela sa na oboch stranách Dunaja významne zvýšila protipovodňová bezpečnosť územia. V úseku medzi Bratislavou a Sapom sa vytvorila plavebná cesta so zabezpečenou plavebnou hĺbkou 3,5 m. Pozitívny vplyv sa zaznamenal aj v ramennej sústave. Zastavilo sa vysychanie koryta, sústava je trvale napájaná prevzdušnenou vodou z nápustného objektu pri obci Dobrohošť. Od začiatku prevádzky sa vyrobilo 42.253.308 MWh ekologicky čistej energie z obnoviteľného zdroja. Výroba elektrickej energie na vodnej elektrárni pokrýva zhruba 8 % spotreby elektrickej energie Slovenska.
Vodného diela Gabčíkovo. Foto: TASR/Štefan Puškáš
Cez plavebné komory VD Gabčíkovo sa od roku 1998 prepravilo 295.443 plavidiel a 4.993.101 osôb. „Vodné dielo Gabčíkovo je dôležité z pohľadu zabezpečenia protipovodňovej ochrany občanov Slovenskej republiky. Je tiež významným prínosom pri medzinárodnej plavbe,“ zdôraznil Marian Supek, poverený výkonom funkcie generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.
Vodnú elektráreň (VE) Gabčíkovo spustili do prevádzky v roku 1992. Celkový objem výroby od nábehu do konca roku 2011 je 41.293.043 MWh. Má osem turbogenerátorov. O dva roky neskôr nasledovala malá vodná elektráreň SVII s dvomi turbogenerátormi s celkovým objemom výroby od nábehu do konca minulého roku 60.161 MWh. VE Mošon odovzdali do prevádzky v roku 1996. Má dva turbogenerátory. Celkový objem výroby od spustenia je 92.398 MWh. So štyrmi turbogenerátormi nasleduje VE Čunovo, ktorá bola spustená v roku 1997. Do konca roku 2011 vyrobila 2.059.304 MWh,“ priblížila hovorkyňa Slovenských elektrárni (SE) Janka Burdová s tým, že VEG zabezpečila 6,6 % z hrubej spotreby Slovenska roku 2011.
„V prípade vybudovania Vodného diela Nagymaros v Maďarsku by boli prínosy vo viacerých oblastiach. Vzdutím hladiny v Nagymarosi by sa vytvorila až po Bratislavu plavebná dráha s hĺbkou nad 3,5 m, čo by umožnilo prístup riečno–morským lodiam až do prístavu Bratislava a nadväzujúce efekty,“ vysvetlila hovorkyňa. Navyše by nebolo nutné na tomto úseku bagrovanie a neefektívne udržiavanie plavebnej dráhy, čím by sa eliminovali plavebné obmedzenia pri nízkych prietokoch Dunajom.
Letecký pohľad na plavebné komory Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Foto: TASR/Štefan Kačena
Podľa Burdovej VE Gabčíkovo by bolo možné pri jestvujúcej vyrovnávajúcej zdrži VE Nagymaros prevádzkovať v špičkovom režime, teda vyrábať a dodávať energiu do prepojenej energetickej siete v najvýhodnejšom čase podľa situácie na burze energie. Vytvorila by sa možnosť eliminovať ekologické nedostatky na maďarskej časti povodia Dunaja. Po politickom rozhodnutí maďarskej vlády v 90. rokoch sa na maďarskej časti pozastavili všetky práce vrátane súvisiacich ekologických projektov.
Poruchovosť výrobného a rozvodného zariadenia je dlhodobo na veľmi nízkej úrovni, poruchová rezerva je čerpaná na menej ako 10 % plánovanej úrovne. „Tento stav je dôsledkom viacerých okolností. Dielo bolo budované organizáciami ČSFR a s výnimkou rozvodne 400 kV na báze tuzemských výrobkov. Hlavní dodávatelia ČKD Blansko, Škoda Plzeň a Elektrovod Bratislava zvolili seriózny prístup, brali uvedenie do prevádzky a odstránenie počiatočných chýb ako svoje preferenčné dielo,“ konštatovala Burdová. Pripomenula, že investorom technologickej časti boli SE a nosnú časť investičných činností zabezpečovali pracovníci, ktorí po ukončení investičných činností prešli do prevádzky a zabezpečovali aj zaškolenie personálu prevádzky.
Zdroj: TASR, energia
K téme
