Vizuálna stránka veterných elektrární nemá negatívny vplyv na cestovný ruch, tvrdí rakúska štúdia

Proti výstavbe veterných elektrární je veľa ľudí aj pre ich takzvaný vizuálny smog. Najnovšia rakúska štúdia však ukázala, že veterné elektrárne môžu prispieť k rozvoju cestovného ruchu v ich lokalite.

Napríklad spolková krajina Burgenland, ktorá hraničí so Slovenskom, a je jedným z popredných regiónov využívajúcich veternú energiu, zaznamenala výraznejší rast prenocovaní turistov ako regióny bez veternej energetiky.

Vizuálny efekt veterných elektrární je aj podľa člena Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Jána Lacka jednou z otázok, s ktorými sa členovia asociácie stretávajú pri stretnutiach s obyvateľmi lokalít vhodných na výstavu veterných parkov.

„Dlhoročné skúsenosti Rakúska s prevádzkou veterných elektrární ukazujú, že ich vizuálna stránka nemá žiadny badateľný negatívny vplyv na okolie. Skôr naopak, aj štúdia IG Widnkraft potvrdila, že rozvoj veternej energetiky môže dokonca pre región priniesť nové príležitosti v rámci turizmu,“ uviedol Lacko.

Vizuálny efekt projektov

Vizuálny efekt projektov na lokalitu je podľa Lacka osobitne dôležitou témou, ktorou sa každý developer pripravujúci veterný park na Slovensku zaoberá. „Hoci v prípade lokalít, kde nie sú v prevádzke žiadne veterné elektrárne, ide skôr o subjektívne vnímanie, každý developer sa musí zaoberať aj prípadnými výhradami obyvateľov k vizuálnej stránke plánovaného projektu,“ doplnil Lacko.

Práve preto sú podľa neho štandardnou súčasťou dokumentácie v rámci prípravy projektov aj vizualizácie umiestnenia v mierke, ktoré dnes už pomerne verne zobrazujú budúci ráz krajiny s veternými elektrárňami.

Na Slovensku máme v súčasnosti 5 veterných elektrární v dvoch lokalitách. Za posledných 19 rokov sa nevybudovala ani jedna veterná elektráreň. Podľa asociácie naďalej prípravu projektov veterných elektrární predlžujú zdĺhavé a problematické povoľovacie procesy.

Slovensko pritom už minulý rok malo mať v prevádzke 100 megawattov (MW) inštalovaného výkonu veterných elektrární, realitou sú 3 MW. Členovia SAPI v súčasnosti pripravujú projekty za viac ako 1,4 mld. eur a s inštalovaným výkonom viac ako 1 116,5 MW.

Štúdia rakúskeho združenia

Štúdia rakúskeho združenia IG Windkraft sa zamerala na nárast počtu prenocovaní v Rakúsku za 25 rokov, a to od roku 1994 až do roku 2019. Štúdia nebrala do úvahy roky 2020 až 2022, počas ktorých bol cestovný ruch zásadne ovplyvnený pandémiou COVID-19.

V období, na ktoré sa zamerala štúdia, sa u našich susedov rozvíjala veterná energetika. Počet veterných elektrární vzrástol z jednej na 1 300. Za rovnaké obdobie stúpol aj počet prenocovaní v celom Rakúsku v priemere o 25 %, pričom v už spomínanej spolkovej krajine Burgenland to bolo až o 46 %.

Naopak, v spolkovej krajine Korutánsko (Kärnten), ktorá je známa viacerými lyžiarskymi strediskami a jazerom Wörthersee, pričom na jej území sú v prevádzke iba dve veterné elektrárne, klesol počet ubytovaní o 15 %.

Výraznejší nárast prenocovaní vykázal aj región Dolného Rakúska, ktorý je podobne ako Burgenland lídrom vo využívaní veternej energetiky v Rakúsku. „Nedá sa vylúčiť, že turisti cielene navštevujú regióny s veternými elektrárňami práve preto, že si ich spájajú so zelenou energiou. Veterné elektrárne sa za posledné roky, nielen v reklame, stali symbolom trvalo udržateľnej budúcnosti,“ uviedol Stefan Moidl zo združenia IG Windkraft.

K téme