Vietor fúka v „celej“ Európe len na Slovensku sa mu „nechce“
Európska komisia taktiež označila veternú energetiku ako jednu z najrýchlejšie rastúcich a veľmi perspektívnych odvetví v posledných rokoch. Priemerný ročný rast veterného priemyslu za posledných 17 rokov atakuje hranicu 16%. Veterné parky v členských štátoch EÚ pokryli priemerne 6,3% celkovej spotreby elektriny v roku 2011.
Slovensko sa však nemá čím chváliť. Podľa najnovších štatistík EWEA (European Wind Energy Association) hodnotiacich rok 2011, je Slovensko jednou z troch krajín EÚ, kde je podiel veternej energie na celkovej energetickej spotrebe rovný nule (podobne Slovinsko, Malta). Pri pohľade na nášho západného suseda, kde klimatické podmienky nie sú tak výrazne odlišné od tých našich, veterná energia je súčasťou energetického mixu. Podiel veternej energie (3,3%) na celkovej spotrebe elektriny v Rakúsku vraví za všetko. Pritom ani Poľsko, Česká republika či Maďarsko nie sú na samom chvoste týchto štatistík ako práve Slovensko. Napriek tomu, že Slovensko nemá ideálne poveternostné podmienky, existujú lokality, Podunajská či Východoslovenská nížina, kde tento potenciál existuje. Potenciál Slovenska je pri tom odhadovaný na 3-4%-ný podiel veternej energie na celkovej spotreby elektriny. Hlavné príčiny neefektívneho využívania týchto zdrojov treba hľadať niekde inde.
Záujem investorov si na Slovensku v súčasnosti nenájde svoje miesto. Veterný park dnes plne funguje iba v obci Cerová a Ostrý vrch. Obyvatelia i potenciálni investori často nedospejú k spoločnej reči. Obec Dobšiná, Telgárt či Vráble sú príkladom neúspešnej debaty i možného pozitívneho prístupu k inštaláciám v blízkosti ich obce. Často sa dôležitejšími stávajú iné priority. Mnohí vyčítajú nie príliš lákavý vizuálny vzhľad elektrárne. Pričom budovanie jadrových a iných elektrárni je možný a vizuálne nikomu neprekáža, i napriek tomu, že ich vplyv na okolie môže byť rádovo negatívnejší. Hlavným cieľom obnoviteľných zdrojov v tomto období nie je plne nahradiť ostatné energetické zdroje, ale zvýšiť participáciu obnovujúcej sa energie na energetickom mixe.
Podpora zo strany štátu na vytvorenie lepších podmienok pre veterné elektrárne na Slovensku nie je jednou z priorít. Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) v minulom roku nevydávala žiadne povolenia pre investorov, ktorý by mali záujem o výstavbu veternej elektrárne. SEPS považuje veterné elektrárne za nestabilné zdroje s veľkou fluktuáciou výroby. Treba sa zamyslieť prečo takýto problém nevzniká aj v Rakúsku, Česku či Maďarsku. V týchto krajinách sa priestor pre niekoľko inštalácii nájde. V súčasnosti SEPS vypracováva analýzu vplyvu OZE na elektrizačnú prenosovú sústavu, ktorá ukáže možné smerovanie i budúcnosť OZE na Slovensku. Mala by byť hotová do konca marca. Je však pravdepodobné, že veterná energia si i v najbližšom období nenájde svoje miesto.
Slovensko sa ako krajina nezapája do súčasného trendu, budovania veterných elektrárni a na ich rastúcom podieli na energetickom mixe. V tejto oblasti sa stáva skôr marginalizovanou krajinou, ktorá nestačí chytiť svetové či európske tempo.
K téme
