Viac než polovica sťažností odberateľov viedla ku kontrolám
V roku 2012 prešla na regulačný úrad nová kompetencia vybavovania sťažností odberateľov energií. Niektoré otázky ale stále riešia iné inštitúcie. S čím sa teda môžu fyzické a právnické osoby obracať na ÚRSO a ktoré otázky naopak neriešite?
Ak môžem odpovedať zoširoka, tak obracať sa na nás môžu so všetkým. Odberateľom i účastníkom trhu dokážeme pomôcť a poradiť. Ak daný podnet nie je v našej kompetencii, odporučíme ho alebo pošleme podnet na inštitúciu, ktorá to vie vyriešiť. Všetky naše zákonné právomoci sú definované v zákone o regulácii. Predovšetkým ide o vzťah energeticko-odberateľský, čo znamená hlavne vyúčtovania koncových spotrieb či možné nekalé praktiky. To znamená – ak niekto ponúka službu, ktorú nemá povolenú v podnikaní.
Pri našej kontrolnej činnosti primárne kontrolujeme plnenie ustanovení zákona o energetike a o regulácii a súvisiacich vyhlášok. Nie všetko však spadá pod nás, niektoré veci kontroluje aj Slovenská obchodná inšpekcia a iné zase Protimonopolný úrad.
Aké problémy odberateľov má ÚRSO na stole najčastejšie?
Keď to zosumarizujem, ide najmä o prevádzkové poriadky, kompetencie vyplývajúce zo zákona, kompetencie vyplývajúce z obchodného styku, najmä fakturácie a neskoré úhrady, dodržiavanie štandardov kvality, vyplácanie kompenzačných platieb.
Potom sú to vzťahy medzi odberateľom a sieťovými operátormi, teda distribučnými spoločnosťami alebo dodávateľmi a distribučnými spoločnosťami. Ide o pomerne rozsiahle právomoci. Ak občania majú problém, môžu sa na nás obrániť a my to vieme vyselektovať.
Môžete nám priblížiť čísla za posledné obdobie? Koľko podaní Úrad vyriešil – čiastočne či úplne – napríklad v prvom polroku 2015?
Ako som spomínal, nie všetko vieme vyriešiť z našej právomoci. Čo sa týka napríklad reklamácií, tak v roku 2014 Úrad vypracoval 650 odpovedí a stanovísk. V prvom polroku 2015 ich bolo 349. Nerozlišujeme vyriešené alebo nevyriešené prípady. Občan sa na nás obráti a my mu odpovieme. Záleží potom či vec pokračuje do štádia kontroly alebo to smeruje na iný stupeň, napríklad do občiansko-právneho konania.
Čo sa týka samotných kontrol, v roku 2014 bolo prijatých 147 podaní, z toho 104 bolo vybavených úplne, 42 čiastočne a jedno nevybavené. V tomto roku bolo počas prvých šiestich mesiacov prijatých 82 podaní, z toho 34 bolo vybavených úplne, 13 čiastočne a 35 sa vybavuje.
Nevybavené v zásade znamená to, že vec neprislúcha k nám a posunuli sme to ďalej. Čiastočne vybavené zase znamená, že časť podania patrí nám a časť sme postúpili inde.
Aký počet z týchto podaní vedie aj priamo ku kontrolám vo firmách?
Na náš právny odbor putujú takzvané sťažnosti, ktoré môžu viesť ku kontrolám. Treba to však rozlíšiť. V minulom roku z počtu podnetov, ktoré prišli ako sťažnosti, bola v 31 % prípadov vykonaná priama kontrola. V prvých šiestich mesiacoch tohto roka išlo o 52 %.
Spomínané sťažnosti sú teda indíciami, na základe ktorých robíte kontroly?
Ku koncu kalendárneho roka vždy schvaľujeme plán kontrol, do ktorého sa snažíme zahrnúť subjekty, ktoré ešte neboli kontrolované alebo kde sa v minulosti objavovali porušenia. Ide o plánované kroky – zvyčajne takto kontrolujeme 200 subjektov do roka.
Potom samozrejme vykonávame kontroly na základe podaní na odbor kontroly. A okrem toho aj z vlastnej činnosti. Keď vidíme, že na trhu existuje nejaký problém, tak reagujeme. Príkladom môže byť situácia v roku 2012, kedy sme robili veľkú kontrolu v oblasti fotovoltických zdrojov. Chceme vidieť celoplošne, ako to na Slovensku chodí, tak naplánujeme a rovno začneme kontrolovať. Platí to aj pri nedávno oznámenom zisťovaní reálnej hodnoty majetku distribučných spoločností, ktoré súvisí aj s koncom regulačného obdobia. Takže tých popudov je viacero.
V marci ste spustili kontrolu v spoločnosti ZSE-Distribúcia, v júni ste pridali aj ostatných prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav. V akom štádiu sú tieto kontroly?
Rozpracovaná a pred ukončením je kontrola v Západoslovenskej distribučnej. S jej ukončením počítame do polovice septembra. Pokiaľ ide o ostatné distribučky, vrátane SPP-Distribúcia, tieto kontroly by sme mali uzavrieť do konca roka.
Na záver si dovolím ešte jednu tému. Podľa posledných záverečných účtov Úradu sa zdá, že ÚRSO aj Regulačná rada sú čoraz častejšie účastníkmi súdnych konaní. Čoho sa týkajú?
Súvisí to hlavne s tým, že podnikateľské subjekty si nesplnili svoju povinnosť. Gro podnetov je o tom, že sa chcú dostať k vyššiemu doplatku. K 30. júnu 2012 sa menila výkupná cena zo 195 na 119 €/MWh. U mnohých subjektov boli doklady o uvedení do prevádzky podpísané zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy o dva dni neskôr, čím došlo k splneniu povinnosti až po spomínanom termíne. ÚRSO však nemôže vydať cenu inú, než tá, ktorá je potvrdená dokladom vyžadovaným zákonom. Tieto konania sa opakujú a postupne nabaľujú. Dnes už máme dostatok konečných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré dali za pravdu ÚRSO. Je to len povinná jazda týchto subjektov. Myslím si, že keď majú na to, aby platili advokátov za tieto konania, tak im vôbec nechýba doplatok.
Zo sporov, ktoré skončili na Najvyššom súde, je asi 90 % v náš prospech. Hoci nechcem predikovať rozhodnutia súdov, myslím si, že máme dostatok argumentov na to, aby aj zvyšné boli rozhodnuté v náš prospech.
Jozef Holjenčík je od roku 2012 predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a predsedom Regulačnej rady. Predtým zastával funkciu šéfa Rady pre reguláciu aj funkciu dočasného šéfa ÚRSO.
S Jozefom Holjenčíkom sa zhovárala šéfredaktorka portálu Lenka Ferenčáková. Prepis rozhovoru bol autorizovaný. Nadpis, perex a fotografie: energia.sk
K téme
