Veterná energia (prehľad)
Životné prostredie
Hlavnou výhodou veterných parkov je ich bezemisná prevádzka (pokiaľ nepočítame celkový životný cyklus, najmä výstavbu a sprievodné obslužné činnosti). Na druhej strane, kritici veterným parkom vyčítajú predovšetkým ich dôsledky na vzhľad krajiny. Ďalšou nevýhodou veterných turbín je fakt, že sa jedná o veľmi rozptýlený zdroj, teda na dosiahnutie istého celkového inštalovaného výkonu treba postaviť mnoho jednotiek na rozľahlom území. Do celkovej úvahy treba započítať tiež počet veterných dní v roku.
Ďalšou spornou otázkou je produkovanie hluku. Niektoré štáty preto prijímajú nariadenia, ktoré určujú, aká musí byť minimálne vzdialenosť medzi veterným parkom a ľudským obydlím, aby neboli obyvatelia vystavení emisiám hluku. Okrem spektra, ktoré dokáže zachytiť ľudské ucho, produkujú veterné parky i infrazvuk, ktorý vplýva na živočíchy, napríklad na netopiere, ktoré sa podľa zvuku orientujú v priestore.
V neposlednom rade môžu veterné turbíny predstavovať aj nebezpečenstvo pre vtáky, ak sa dostanú do bezprostrednej blízkosti rotujúcich listov. Existujú však viaceré štúdie, ktoré tvrdia, že veterné parky sú percentuálne menším nebezpečenstvom pre migrujúce kŕdle než napríklad automobilová doprava. Svetový fond na ochranu prírody (WWF), alebo Britská kráľovská spoločnosť pre ochranu vtákov vyslovili svoju podporu veternej energii, pretože podľa ich výskumov nepredstavuje závažné ohrozenie pre zver či vtáky žijúce v ich blízkosti.
Vplyv na stabilitu prenosovej sústavy
Veterná energia sa zaraďuje k nepredikovateľným zdrojom. Preto je výzvou pre stabilitu prenosových sústav a jej rozmach podnetom pre budovanie tzv. inteligentných sietí. Podľa Európskej siete Operátorov transmisných systémov (ENTSO-E), od výkyvov počasia rastie i pravdepodobnosť možných výkyvov v sieťach, keďže veterné elektrárne v nich majú čoraz väčšie zastúpenie.
Asociácia veternej energie EWEA zdôrazňuje, že dôsledky zmien počasia sa dajú veľmi úspešne obmedziť vytváraním spoľahlivých predpovedí a vytváraním už spomenutých inteligentných sietí.
Naviac, masívny celoeurópsky rozvoj veternej energetiky sa viaže na rozvoj a budovanie jednej veľkej transmisnej siete tak, aby sa mohla elektrina z veterných oblastí efektívne a včas dopravovať do regiónov s najvyššou aktuálnou spotrebou.
S cieľom vyriešiť tento problém Európska komisia začiatkom februára 2010 začala s vypracovaním plánu pre rozvoj elektrických sietí a zabezpečenie prenosu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov do sietí. Komisia sa podľa svojich vyjadrení zvlášť zameria aj na efektívnu prepojiteľnosť veterných parkov, ktoré sa nachádzajú na pobreží Severného mora. Návrh akčného plánu pre energetickú infraštruktúru by mal byť známy do konca roka 2010.
Pobrežné veterné turbíny
V porovnaní s veternou energiou na pevnine je veterná energia na mori síce náročnejšia na financovanie počiatočných nákladov a použité technológie, no ponúka hneď niekoľko výhod. Sila vetra na mori je väčšia a prúdenie vzduchu stabilnejšie. Veterné parky na mori preto dokážu ponúknuť výkon, ktorý je predikovateľnejší.
Pobrežná veterná energetika je konkurencieschopnejšia aj pre rozľahlejšie dostupné plochy, na ktorých sa dajú stavať veterné parky. Európska komisia odhaduje, že iba v Severnom mori by sa mohli vybudovať celkové kapacity 150 GW. V súčasnosti je na mori približne 828 turbín s celkovým inštalovaným výkonom viac ako 2 tis. MW.
Aj pri pobrežných veterných parkoch sa vynára otázka ich vplyvu na životné prostredie. Jedným z problémov tohto druhu sú chýbajúce označenia chránených morských oblastí, čo spôsobuje ťažkosti v určovaní vhodných lokalít pre veterné parky.
Veterná energia a EÚ
Celkový inštalovaný výkon veterných parkov v EÚ by mohol do roku 2020 dosiahnuť 180 GW a do roku 2030 až 300 GW, uvádza EWEA. Ak by sa podarilo dosiahnuť takúto projekciu, energia z vetra by tak mohla pokrývať 11 % celkovej spotrebovanej elektrickej energie v EÚ, neskôr dokonca až štvrtinu.
Podľa štatistík Globálnej rady veternej energie (GWEC), celkový výkon inštalovaných veterných turbín v Európskej únii predstavoval v roku 2009 spoločne 75 GW. Samotný rok 2009 zaznamenal inštaláciu 10 GW. Pre porovnanie, v roku 2000 dosahovala celková inštalovaná kapacita 10 GW.
Veterné turbíny dnes uspokojujú 4,2 percenta dopytu po elektrickej energii v EÚ. Podľa štatistík GWEC sa tým ušetrí približne 108 mil. ton emisií CO2 ročne.
Rok 2009 bol pre sektor veternej energetiky výnimočný aj v tom, že nové inštalácie veterných turbín predčili výkonom ostatné obnoviteľné zdroje, ktoré sa používajú pri výrobe elektriny. Veterné turbíny predstavovali 39 % všetkých nainštalovaných kapacít. V aritmetickom priemere početnosti, každý deň sa štatisticky v EÚ spustilo do prevádzky 20 turbín.
Medzi krajiny, ktoré investujú do veternej energie najviac, patrí predovšetkým Nemecko a Španielsko. Veterné parky sa však rozmáhajú významnejšie aj v Taliansku, Francúzsku a vo Veľkej Británii. Susedné Rakúsko má v prevádzke parky s celkovým inštalovaným výkonom približne 1.000 MW. Llídrom v oblasti veternej energetiky je však Nemecko. Elektrina z veterných elektrární pokrýva približne 7,5 % domácej spotreby.
Rast veterného sektora možno očakávať v blízkych rokoch vo Veľkej Británii. Začiatkom roka 2010 britský parlament schválil výstavbu deviatich pobrežných veterných parkov s výkonom 32 GW. Do podobných projektov na púšťajú i ďalšie krajiny na severe a západe Európy – Dánsko, Belgicko alebo Fínsko.
Pokiaľ ide o nové členské štáty, veterná energia zaznamenala významnejší rozvoj v Poľsku, Maďarsku, Česku a Bulharsku. Slovensko sa v európskych štatistikách nachádza takmer na chvoste. Veternú energiu vôbec nevyužívajú Malta, Cyprus a Slovinsko.
Veterná energia na Slovensku
Veterná energetika na Slovensku predstavuje len malý zlomok vyrobenej elektrickej energie. V súčasnosti sa na Slovensku nachádzajú tri veterné parky a ich celkový výkon je 5,1 MW, čím pokryjú energetickú spotrebu pre zhruba 3 tis. domácností.
Prvý veterný park Cerová, ktorý sa nachádza v Malých Karpatoch bol spustený do prevádzky v roku 2003 a tvoria ho štyri turbíny s výkonom 660 kW. Ďalšia elektráreň je na Myjave na Ostrom Vrchu a na Kysuciach vyrástol veterný park Skalité. S inštalovaným výkonom 5,1 MW je Slovensko spomedzi členských štátov EÚ, ktoré veternú energiu zaradili do svojho energetického mixu na poslednom mieste.
Hlavným dôvodom pre využívanie energie z vetra v tak malej miere je predovšetkým nedostatok vhodných lokalít pre inštaláciu veterných turbín. Ak aj na Slovensku sú lokality s dobrými veternými podmienkami (s rýchlosťou vetra minimálne 5 m/s), väčšinou sa nachádzajú v chránených územiach prírody a národných parkoch. Výstavba veterných parkov v takýchto lokalitách by mala nielen vplyv na vizuálnu stránku krajiny ale vyžadovala by si aj výrub lesa na vytvorenie prístupových ciest a na umiestenie veterných turbín.
Iný pohľad má napríklad Združenie pre veternú energiu Slovenska (ZVES). Na základe meraní, ktoré sa doteraz na Slovensku uskutočnili, ZVES zhodnotilo, že potenciál Slovenska je na úrovni priemernej veternej krajiny EÚ. Reálne využiteľný potenciál veternej energie v najbližšom období sa odhaduje na 600 MW, čo by dokázalo pokryť približne 3 % spotreby elektrickej energie. Ak by sa tento potenciál využil, veterná energia by sa mohla podieľať na energetickej skladbe Slovenska 4 %.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) momentálne nevydáva povolenia na pripojenie nových veterných parkov do sústavy. Dôvod je ich zaradenie medzi „nepredikovateľné“ obnoviteľné zdroje energie (NOZE). Investori musia počkať na novú hodnotiacu štúdiu SEPS o možnostiach pripojenia veterných elektrárni do elektrizačnej siete.
Okrem povolenia od SEPS-u je potrebné mať povolenie aj od príslušného ministerstva s environmentálnou agendou, ornitológov na základe pozorovaní migrácie vtákov na danom území, ministerstva obrany ako aj obce či mesta, ktoré majú tiež rozhodujúce slovo.
Pozície
Je potrebné vytvoriť európsky mechanizmus ktorý by nám umožnil vyrábať energiu čo najefektívnejším spôsobom a zároveň tak aby sme si boli istí, že hodnotná veterná energia neostane zaseknutá na hraniciach, alebo čo je ešte horšie, nevyrobená, pretože nemáme vybudované káble na to, aby sme ju transportovali. Gunther Oettinger, komisár pre energetiku.
Veterná energia zohráva dôležitú úlohu v snahe zmierniť klimatické zmeny. Ak však chceme využiť potenciál veternej energetiky naplno, je nevyhnutné vytvoriť efektívne národne legislatívy a silný medzinárodný rámec. Zároveň je potrebné posilniť, rozšíriť a prepojiť transmisné siete v jednotlivých krajinách. Nobuo Tanaka, výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry.
Veterná energia je už dnes jedným z úspešných príbehov v Európe, no stále je to len tieň toho, čo v skutočnosti môže byť. Dlhodobý výskum a vývoj (R&D), vytvorenie legislatívy pre vybudovanie trhu sú potrebné ak má veterná energia v nasledujúcich desaťročiach predstavovať jednu pätinu spotreby elektriny v Európe. Arthouros Zervos, prezident EWEA.
Medzi obnoviteľnými zdrojmi má u nás najväčší potenciál biomasa, potom geotermálna energia, slnko, vodná energia a až nakoniec veterná energia. Treba udržať takzvanú dynamickú stabilitu prenosovej sústavy, na čo v súčasnosti treba minimálne 20 percent záložných zdrojov. Keby bol väčší podiel veterných elektrární, boli by potrebné väčšie kapacity na zabezpečenie stability prenosovej sústavy. Bývalý Minister hospodárstva SR, Ľubomír Jahnátek.
Výstavba obnoviteľných zdrojov energie akými je slnečná energia alebo veterná na Slovensku môže ohroziť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť prenosovej elektrizačnej sústavy a môžu naštartovať neudržateľný, vopred neodhadnuteľný tlak na nárast koncových cien elektriny pre koncových spotrebiteľov na území SR, prípadne neriešiteľný tlak na štátny rozpočet. Oficiálne stanovisko Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy SEPS.
Britská kráľovská spoločnosť pre ochranu vtákov (RSPB) je častokrát viditeľná pri námietkach voči návrhom veterných turbín. Napriek tomu má veterná energetika významnú rolu v snahe prispieť k potrebám zabezpečenia obnoviteľných zdrojov vo Veľkej Británii. A dá sa to spraviť aj bez toho aby sme ublížili životnému prostrediu. Nick Bruce-White, Britská kráľovská spoločnosť pre ochranu vtákov.
K téme
