Veľká Británia dáva zbohom ťažbe uhlia
Uhoľná baňa Kellingley Colliery v anglickom grófstve North Yorkshire otvorila svoje brány v roku 1965. Po 50 rokoch prevádzky ukončí koncom tohto týždňa svoju činnosť. Pre Britániu je tento krok symbolickou bodkou za kľúčovou érou, ťažba uhlia bola desaťročia ťahúňom priemyslu britského impéria.
Odhaduje sa, že pod zemou na severe Anglicka zostane nevyťažených približne 30 miliónov ton uhlia. V Británii napriek tomu zostane v prevádzke niekoľko povrchových baní.
Prevádzkovateľom bane Kellingley Colliery je skupina UK Coal. Dnes zamestnáva 451 ľudí a jej súčasná produkcia sa pohybuje okolo 8.000 ton uhlia denne. V 70. rokoch minulého storočia, v časoch najväčšej slávy, v nej našlo prácu až 2 tisíc pracovníkov.
Oznámenie plánov majiteľa ukončilo mesiace neistoty. „Je to smutný deň. Zvlášť teraz, keď je známy dátum uzavretia bane,“ uviedol pre agentúru Press Assciation generálny tajomník Národného zväzu baníkov Chris Kitchen. „Ľudia budú isto tvrdiť, že nespaľovanie uhlia je lepšie pre životné prostredie. Z môjho pohľadu ale ide len o ďalší pomstychtivý čin,“ doplnil.
Aktuálne sa tona uhlia na medzinárodnej v burze v Rotterdame obchoduje za 47 amerických dolárov. Podľa denníka The Wall Street Journal sa náklady bane Kellingley na produkciu jednej tony uhlia pohybujú na úrovni zhruba 65 dolárov za tonu.
Británia už v súčasnosti dováža väčšinu uhlia, ktoré spáli vo svojich tepelných elektrárňach. Import zo zahraničia po prvýkrát prevýšil domácu produkciu v roku 2001. Z rastúceho dovozu ťaží najmä Ruská federácia. Ako uvádza vláda, vlani tvorilo ruské uhlie až 46 % z celkového importu tejto suroviny do krajiny.
K prepadu veľkoobchodných cien uhlia na trhu prispeli aj USA. Rozmach ťažby bridlicového plynu presmeroval americké prebytky uhlia do Európy. Pre tamojších producentov sa ťažba uhlia stala ekonomicky nerentabilnou. Klesajúca spotreba v Číne má okrem iného za následok, že globálne dodávky uhlia podľa Amerického úradu pre energetiku (EIA) po prvý raz po 21 rokoch klesli.
Budúcnosť uhlia závisí do veľkej miery od postoja samotných krajín. Ak sa vlády nerozhodnú pre politiku dekarbonizácie, Medzinárodná energetická agentúra (IEA) predpovedá, že do roku 2040 globálny dopyt po uhlí vzrastie.
Predstavitelia ťažobného priemyslu lobujú za to, aby sa vlády nevzdávali lacného zdroja energie, akým je uhlie. Pozornosť zákonodarcov chcú skôr nasmerovať na podporu progresívnych technológií pre zachytávanie a uskladnenie emisií z uhlíka (carbon capture capture and storage – CCS).
Koniec ťažby však neznamená, že Británia sa viac nebude spoliehať na uhlie. V roku 2014 sa podľa údajov vlády vyrábalo z tohto fosílneho zdroja 30 % všetkej elektriny, rovnaký podiel patrí zemnému plynu. Takmer pätina energie sa vyrobila z jadra, nasledujú obnoviteľné zdroje energie s 19 %.
© energia.sk
Foto z bane Kellingley: UK Coal
K téme
