V prvom polroku 2015 sme dodali o 53 % viac plynu

Ako si hospodársky stojí ČEZ Slovensko v tomto roku?

Prvý polrok roku 2015 hodnotíme veľmi pozitívne. Dodávka elektriny pre našich odberateľov vo všetkých segmentoch za prvých šesť mesiacov roku 2015 bola na úrovni 900 GWh, čo predstavuje nárast oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 17 %.

Čo sa týka zemného plynu, za prvý polrok 2015 sme dodali našim zákazníkom celkovo 1 121 GWh, čo medziročne predstavuje nárast až o 53 %. Tento výrazný nárast sme zaznamenali hlavne v segmente veľkých priemyselných odberateľov, kde sa nám podarilo získať niekoľko nových zákazníkov.

Jednou vecou sú dodané objemy, druhou finančná stránka. Tu treba povedať, že z finančného hľadiska dobré výsledky okrem kvalitnej predajnej stratégie výrazne podporuje aj stratégia nákupu a riadenia portfólia. Veríme, že aj druhý polrok bude pokračovať v rovnako pozitívnom trende.

Pohľad na minuloročné výsledky ukazuje, že zisk firmy pred zdanením vlani klesol medziročne približne o 56 %, po zdanení asi o 23 %. Aké boli hlavné dôvody týchto hospodárskych výsledkov?

Na prvý pohľad to vyzerá, že rok 2014 bolo oproti roku predtým „horší“. Avšak dôvodom vyššieho účtovného hospodárskeho výsledku  v roku 2013 oproti vlaňajšku bola hlavne skutočnosť, že v  roku 2013 do hospodárskeho výsledku našej spoločnosti  prispel výrazne aj zisk z vysporiadania tradingových operácií medzi ČEZ Slovensko a materskou spoločnosťou ČEZ, a.s.

V podstate ide o to, že veľkoobchodné aktivity ČEZ, a.s. na Slovensku boli až do konca roka 2012 realizované našou spoločnosťou ČEZ Slovensko na základe zmluvy o obchodnej spolupráci v úzkej koordinácii s útvarom Trading ČEZ, a. s., v Českej republike.  Dôvodom bola optimalizácia obchodných aktivít v rámci celého regiónu. Od 1. januára  2013 ich už vykonáva útvar Trading ČEZ na Slovensku  priamo, a to na základe vlastnej licencie platnej na Slovensku, keďže naša legislatíva to už umožňuje. Práve v roku 2013 došlo k vysporiadaniu týchto obchodov, čo sa prejavilo aj v  hospodárskom výsledku za daný rok. Dnes už teda na veľkoobchodnom trhu s protistranami priamo neobchodujeme, ide to priamo cez centrálu v Prahe, a my sa už realizujeme len pri dodávke energií koncovým zákazníkom.

Podľa objemu dodanej elektriny domácnostiam sa podľa výročnej správy ÚRSO pohybujete na popredných priečkach v prípade domácností i neregulovaného segmentu odberateľov. Aj pri plyne ste boli v roku 2014 štvrtým najväčším dodávateľom pre koncových zákazníkov. Kde vidíte hlavné piliere týchto úspechov?

V prvom rade je to určite úspešná predajná stratégia, ďalej otvorená komunikácia a dobré vzťahy s portfóliom zákazníkov. Umožňuje nám to poskytovať presne služby, ktoré zákazníci chcú a dokážeme reagovať na ich požiadavky. Prichádzame s inovatívnymi produktmi – boli sme napríklad medzi prvými, ktorí umožnili zákazníkom takzvané postupné nákupy.

Ďalším pilierom je stabilita a znalosť portfólia, keďže ČEZ Slovensko dodáva energie koncovým zákazníkom už  takmer 9 rokov. Za túto dobu sa postupnými krokmi podarilo vybudovať stabilné portfólio, ktoré poznáme. Jeho správanie je pre nás predvídateľné, a to nám umožňuje znižovať a optimalizovať  náklad na nákup elektriny a plynu, čo je vzhľadom na silnú konkurenciu a nízke predajné marže veľmi podstatné.

No a v neposlednom rade v mnohých ohľadoch pociťujeme aj pozitívny efekt zo synergií, ktoré Skupina ČEZ s mnohými aktivitami v celej strednej a východnej Európe vytvára. Práve zázemie veľkej materskej spoločnosti s dobrým menom vnáša do podnikania na Slovensku prvky istoty, dôvery aj inšpirácie.

Distribučky vyberajú od dodávateľov poplatky vopred ešte predtým ako konečný odberateľ uhradí svoje záväzky dodávateľovi. Čo to znamená pre finančné toky dodávateľa?

Mechanizmus finančných tokov medzi odberateľmi, dodávateľmi, prevádzkovateľmi distribučných sústav (PDS) a v prípade elektriny aj OKTE je v súčasnosti nastavený tak, že je náročný na financovanie a riadenie cash flow dodávateľa a vysoko rizikový z pohľadu vymáhania pohľadávok od neplatiacich zákazníkov. Dôvodom je hlavne to, že okrem pohľadávky za odobratú komoditu, elektrinu alebo  plyn, eviduje dodávateľ pohľadávku aj za distribúciu, ostatné regulované poplatky a tiež  dane. Tento objem pohľadávok je pomerne vysoký.

Na objasnenie použijem modelový prípad. Dodávateľ na základe povinností, ktoré mu vyplývajú z legislatívy a zo zmluvných vzťahov s PDS a OKTE musí uvedeným subjektom platiť za svojich zákazníkov zálohové platby až do výšky zhruba 80 % predpokladanej spotreby  v danom mesiaci dodávky s príslušnou splatnosťou podľa podmienok v zmluve buď jednou splátkou alebo až tromi. Akékoľvek omeškanie zo strany dodávateľa je tvrdo sankcionované či už zo strany PDS alebo OKTE, napr. znížením kreditného hodnotenia a následnými prísnejšími platobnými podmienkami, úrokmi z omeškania, v extrémnom prípade môže dôjsť až k vypovedaniu zmluvy. Ako dodávateľ si to nemôžeme dovoliť.Následne po konci mesiaca prichádza vyúčtovacia faktúra od PDS resp. OKTE.

Na druhej strane máme kontrakt so zákazníkom, kde sú nastavené určité platobné podmienky. Štandardom je povedzme 50-percentná  záloha a splatnosť vyúčtovacej faktúry 14 resp. 21 dní od vystavenia faktúry. Vzniká teda nesúlad v cash flow v neprospech dodávateľa. My sme už zaplatili distribučke alebo OKTE za nášho zákazníka, či už zálohu alebo vyúčtovanie, ale od zákazníka tieto peniaze ešte nemáme.

V ideálnom prípade, t.j. keď zákazník platí načas,  predstavuje tento nesúlad v cash flow náklad na financovanie, s ktorým musí dodávateľ počítať. Problém však nastáva vtedy, keď zákazník neplatí zálohy, následne mešká s úhradou vyúčtovacej faktúry alebo neplatí vôbec. Bohužiaľ sa stáva bežnou praxou mnohých zákazníkov, že faktúru uhradia až keď dostanú výzvu na prerušenie distribúcie. Narastajú tak finančné a administratívne náklady na vymáhanie pohľadávok.

Ako sa to dá riešiť?

Existuje priestor na zlepšenie aj zo strany dodávateľov, a to určitým spoločným postupom pri nastavovaní zmluvných podmienok, hlavne platobných. To jest – nevytvárať zákazníkom príliš komfortný priestor na možnosť neplatenia záloh, dlhých splatností a trvať na plnení zmluvných podmienok. U malých zákazníkov by pomohol tzv. black list neplatičov, pretože mnohí zákazníci využívajú možnosti, ktoré im poskytuje legislatíva a neplatenie riešia často zmenou dodávateľa resp. ukončením zmluvy s demontážou u pôvodného dodávateľa a uzatvorením novej zmluvy u iného dodávateľa.

Ešte zložitejšej situácii musia dodávatelia čeliť v prípade reštrukturalizácie alebo konkurzu zákazníka. Slovenská prax ukazuje, že v týchto prípadoch je úspešnosť vymoženia pohľadávky minimálna. Tu znovu musím pripomenúť, že ide o pohľadávku aj za distribučné služby a regulované poplatky.

Uvedené témy v súčasnosti rezonujú medzi dodávateľmi a aj naša spoločnosť sa zapojila do analýzy, ktorá monitoruje práve túto problematiku, hlavne na úrovni členov Združenia dodávateľov energií. jej výsledky budú onedlho prezentované ostatným zainteresovaným subjektom aj s návrhmi riešenia.

Ako by sa podľa Vás vzťahy v spomínanom reťazci účastníkov trhu dali viac „zrovnoprávniť“?

Situácia síce nie je pre dodávateľa úplne ideálna, otázkou však zostáva navrhnúť nejaké riešenie. V prebiehajúcich diskusiách s PDS-kami a OKTE sa napríklad hovorí o možnosti zavedenia poplatku pre dodávateľov za sprostredkovanie spomínaného toku financií. Ak sa na to pozrieme zjednodušene, sme vlastne subjekt, cez ktorý pretekajú peniaze zákazníka distribučke alebo OKTE, pričom s tým máme administratívny a finančný náklad. Myslíme si, že by sme ho mali mať uhradený. Akou formou, to už je druhá otázka. Toto riešenie, samozrejme, predpokladá zmenu v legislatíve a konsenzus všetkých zúčastnených strán vrátane súhlasného stanoviska URSO.

Najjednoduchším riešením, ktoré ale nie je celkom priechodné, by bolo, keby mal zákazník zmluvu o dodávke s dodávateľom, zmluvu o distribúcii s distribútorom a zmluvu o regulovaných poplatkoch s OKTE. Každý by si riešil svoje záväzky samostatne. Takáto prax sa uplatňuje aj v niektorých iných krajinách, napríklad v Poľsku, kde odberatelia majú v zmysle legislatívy s dodávateľom len samostatnú zmluvu o dodávke, prípadne v Maďarsku, kde to je štandardom na trhu až u 90 % zmlúv.

Aj u nás predsa odberatelia môžu mať samostatné zmluvy o dodávke a distribúcii, mýlim sa?

Áno, taká možnosť tu existuje. Niektorí naši zákazníci v posledných rokoch uprednostnili mať samostatnú distribučnú zmluvu. Niektorí však neskôr zhodnotili, že sa im viac oplatí mať združenú zmluvu aj s distribúciou. Problém však vidím skôr na strane OKTE, ktorý nemá mechanizmus alebo podporu, ako by to vedel riadiť. Je to však iba idea, ako by to šlo najjednoduchšie. Otázkou zostáva realizácia. Muselo by dôjsť k dohode všetkých zúčastnených strán s požehnaním ÚRSO.

Zaujalo ma, že ČEZ Slovensko má viacero uznaných záruk pôvodu elektriny z OZE, napr. z Talianska, Slovinska, Francúzska. Môžete v krátkosti uviesť o čo ide a čo Vás vedie k tomuto  prístupu?

Správne ste si všimli, že máme niekoľko schválených žiadostí o uznanie záruk pôvodu elektriny z OZE. Máme aj nejaké prípady za vlaňajšok, ale ťažiskový pre nás je tento rok a v súčasnosti dosť intenzívne zabezpečujeme realizáciu týchto rozsiahlych procesov týkajúcich sa uznávania záruk pôvodu elektriny z OZE, ktoré sú vydané v inom členskom štáte EÚ. Súvisí to predovšetkým s tým, že chceme byť inovatívni, reagujeme na potreby a požiadavky našich zákazníkov.

Dnes najmä výrobné spoločnosti alebo poskytovatelia služieb presadzujú voči verejnosti i svojim zákazníkom stratégiu využívania zelenej elektriny. My im sprostredkúvame túto možnosť, aby mohli deklarovať, že sa správajú ohľaduplne voči životnému prostrediu.

Títo  zákazníci môžu podporiť tieto zdroje nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, pretože to umožňuje európska legislatíva. Taktiež zaujímavou motiváciou pre našich zákazníkov je aj súvislosť medzi preukázaním uznanej záruky  pôvodu elektriny z OZE, či už vydaných u nás alebo v inom členskom štáte EÚ, a spotrebnou daňou z elektriny.

Využívate aj záruky zelenej elektriny so slovenským pôvodom?

Vzhľadom k tomu, že na Slovensku je výroba elektriny z OZE aj vydávanie záruk obmedzené, tak nie.

Keď ste si vyberali zahraničných výrobcov, urobili ste si nejaký prieskum?

Úzko spolupracujeme s našimi kolegami v Prahe, ktorí sa veľmi intenzívne venujú tejto problematike v Českej republike. Existuje trh na záruky pôvodu elektriny z OZE, obchoduje sa s tým ako so samostatným produktom. Na Slovensku elektrinu z OZE vyrába primárne spoločnosť Slovenské elektrárne a tento produkt v prevažnej miere poskytuje svojej dcérskej spoločnosti, v obmedzenej miere aj ostatným dodávateľom.

Miroslava Čalfová je konateľkou spoločnosti ČEZ Slovensko. Vyštudovala na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V ČEZ Slovensko pôsobí od roku 2008, aktuálne zastáva pozíciu riaditeľky pre financie a správu spoločnosti.

S Miroslavou Čalfovou sa rozprávala šéfredaktorka portálu energia.sk Lenka Ferenčáková. Prepis rozhovoru bol autorizovaný.

(c) Text a fotografie: energia.sk

K téme