V obrazoch: Príbeh rafinérie Apollo
Prinášame vám fascinujúci príbeh rafinérie Apollo prostredníctvom historických fotografií. Dozviete sa napríklad, že rozhodnutie postaviť rafinériu minerálnych olejov v Bratislave padlo koncom 19. storočia v Budapešti. Meno dostala podľa antického boha Slnka Apolóna a rozprestierala sa v Mlynskej záhrade na ľavom brehu Dunaja. V roku 1986 začala spracovávať ropu z poľskej Haliče, ruského Kaukazu, neskôr i Rumunska a iných kútov sveta. Istý prelom znamenal rok 1911, kedy sa v rafinérii Apollo začala spracovávať ropa z domácich Gbelov. Hlavným produktom rafinérie bol petrolej. Európsky trh zásobovala tiež technickým a motorovým benzínom, rôznymi olejmi, ale aj parafínovými sviečkami a umelým ľadom.
Prvá svetová vojna priniesla pre rafinériu dramatický pokles výroby. Objem spracovania ropy klesol na polovicu a úpadok sa ešte viac prehĺbil po zániku Rakúsko-Uhorska. V dôsledku novej geopolitickej situácie totiž prestala do rafinérie prúdiť ropa a podnik stratil tradičné odbytiská svojich produktov. Cena akcií spoločnosti sa prepadla. V povojnových rokoch sa tak investície zamerali do ropných vrtov a ťažby na Hodonínsku. Hospodárske oživenie prišlo až koncom dvadsiatych rokov. Firma sa dostala do rúk francúzskeho kapitálu. Rozmach charakterizovalo zvyšovanie výrobnej kapacity a technologický pokrok. V Bratislave sa počas medzivojnového obdobia využívali najmodernejšie spracovateľské technológie sveta a počet zamestnancov prevýšil predvojnovú úroveň. Expanzii rafinérie výraznejšie neublížil ani krach na burze v New Yorku v roku 1929. Podľa dochovaných dokumentov sa firme darilo aj v roku 1930, kedy akcionárom vyplatila tučné dividendy. Mierny prepad nastal až o dva roky neskôr, keď ustali strategické dodávky ropy z Ruska.
Tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny sa rafinéria Apollo stala súčasťou nemeckého koncernu IG Farben. Spolu s novými vlastníkmi prišla do bratislavského podniku aj druhá vlna modernizácie. Zdokonalila sa rafinácia petroleja, motorovej nafty, rafinácia mazacích olejov a parafínu. Nálety spojeneckých vojsk dňa 16. júna 1944 sa stali pre rafinériu osudnými. Bombardovanie amerického letectva zničilo 80 % rafinérie, vyhasli desiatky ľudských životov. Výrobu sa podarilo čiastočne obnoviť v máji 1945, nikdy však už nedosiahla úroveň pred začiatkom vojny.
Po vojne bola rafinéria Apollo súčasťou prvej etapy znárodňovania. Vznikol národný podnik Slovenské rafinérie minerálnych olejov so sídlom v Bratislave. V roku 1949 sa národný podnik rozčlenil na Slovnaft a Benzinol. Stará rafinéria Apollo v Mlynskej záhrade ešte dožívala ako pomocný výrobný priestor rozrastajúceho sa Slovnaftu vo Vlčom hrdle až do roku 1963. Vtedy z nej prešli poslední robotníci do Slovnaftu a zvyšky podniku podľahli asanácii.
Meno legendárnej rafinérie dnes nesie aj najnovšia dominanta hlavného mesta – Most Apollo. Ľavá časť mosta vyúsťuje presne na miestach, kde kedysi stála rafinéria.
Obšírnejšie informácie o histórii rafinérie sa dočítate v komentároch pod fotografiami. Ďalšie dobové obrázky nájdete tu.
© energia.sk
K téme
