V obrazoch: Indonézia bojuje so závislosťou na uhlí
Skupina detí sa hrá na pláži v blízkosti tepelnej elektrárne v meste Jepara, v provincii Centrálna Jáva, neuvedomujúc si pritom možné ohrozenie ich zdravia. Ťažba uhlia pritom predstavuje vážne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, životné prostredie a sociálnu integritu komunít, ktoré žijú v ťažobných oblastiach Indonézie. Foto: Kemal Jufri /Greenpeace
Pastierka dohliada na svoje stádo oviec pasúce sa neďaleko tepelnej elektrárne v meste Jepara v provincii Centrálna Jáva. Spaľovanie uhlia spôsobuje celú radu škôd, ktoré nie sú o nič menej škodlivé ako jeho ťažba. Elektrárne na uhlie vypúšťajú do ovzdušia znečisťujúce látky, akými sú oxid uhličitý, oxid siričitý, oxidy dusíka a metánu. Spomínané látky patria k najväčším znečisťovateľom ovzdušia a prispievajú ku klimatickým zmenám. Foto: Kemal Jufri /Greenpeace
Päťdesiatročná Munijah drží v rukách röntgen svojho hrudníka vo svojom dome v indonézskom meste Cilacap, v provincii Centrálna Jáva. Predpokladá sa, že škvrny na röntgenovej snímke sú uhoľný prach. Munijah bola diagnostikovaná s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. Podľa zdravotného prieskumu, ktorý uskutočnil Greenpeace v roku 2008, 80 % ľudí žijúcich v blízkosti elektrárne trpelo respiračnými chorobami, ktoré spôsobuje uhoľný prach. Foto Kemal Jufri /Greenpeace
Na snímke je manželský pár farmárov, vľavo päťdesiatročný Komari a jeho žena Nurbaiti, na zničenej farme v blízkosti uhoľnej bane Makroman v indonézskej časti ostrova Borneo. Toxický odpad z ťažby uhlia, ktorá sa začala v roku 2007, kontaminoval vodu a priľahlú pôdu v tejto oblasti. V dôsledku toho farmárske komunity žijúce v oblasti prišli o spôsob svojej obživy. Foto:Kemal Jufri /Greenpeace
Na fotografii je pracovník dívajúci sa na jamu v uhoľnej bani v dedine Makroman, provincia Východný Kalimantan, ktorá sa nachádza v indonézskej časti ostrova Borneo. Mnoho ťažiarskych spoločností v Indonézii využíva jeden z najničivejších, ale zároveň najlacnejších spôsobov ťažby uhlia, a síce pomocou výbušnín. Foto: Kemal Jufri /Greenpeace
Riečne člny s uhlím na rieke Mahakam v prístave Samarinda. Východný Kalimantan v indonézskej časti Bornea je najvýznamnejším exportným regiónom uhlia v krajine. V roku 2011 sa odtiaľ vyviezlo viac než 200 miliónov ton uhlia. Ak by táto provincia bola samostatným štátom, išlo by o ôsmeho najväčšieho exportéra uhlia na svete. Ťažba uhlia spôsobila rozsiahle znečistenie vody v rieke Mahakam, ktorá preteká dažďovými pralesmi a je domovom 147 sladkovodných druhov rýb. Erózia pôdy z odlesňovania a ťažby výrazne zvyšuje riziko povodní v tomto regióne. Od roku 2010 do roku 2012 bolo v Samarinde zaznamenaných celkom 218 povodní, vďaka čomu si vyslúžilo prezývku „povodňové mesto“. Foto: Kemal Jufri /Greenpeace
Domov pre rodiny v rezidenčnej štvrti vo Východnom Kalimantane, v indonézskej časti Bornea. Leží priamo pod dopravníkovým pásom, ktorý sa používa na nakladanie a prepravu drveného uhlia na ukotvené lode na rieke Mahakam. Foto: Kemal Jufri /Greenpeace
Fotografia zachytáva Bharuddina, štyridsaťročného chovateľa rýb, pred svojim jazerom v provincii Východný Kalimantan. Podľa jeho slov, odkedy sa v roku 2007 začalo s ťažbou uhlia v neďalekej bani, toxický odpad z miesta ťažby kontaminoval vodu v oblasti. V dôsledku toho vyhynula väčšina rýb a spomalil sa vývoj ikier. Foto: Kemal Jufri /Greenpeace
Na fotografii možno vidieť opustené domy v blízkosti uhoľnej elektrárne Cilacap. Neustály hluk a znečistené ovzdušie prinútilo odsťahovať sa desiatky obyvateľov obce Griya Kencana Permai.Foto: Kemal Jufri /Greenpeace
© energia.sk
K téme
