V Novákoch vyrába elektrinu odstavený blok. Robia na ňom pokusy

Definitívna odstávka zastaraných blokov B elektrárne v Novákoch (ENO) sa nekoná. Elektráreň, ktorá funguje v režime takzvaného všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ), spaľuje domáci lignit z Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP). Tie tak majú zabezpečený odbyt svojho uhlia. Vlani ENO odkúpili viac než 94 % uhlia vyťaženého v baniach tejto spoločnosti.

Na základe rozhodnutia vlády všetci spotrebitelia elektriny tento systém dotujú vo svojich účtoch za elektrinu v takzvanej  tarife za prevádzkovanie systému (TPS). Podľa  údajov regulačného úradu tvorilo v roku 2015 domáce uhlie približne pätinu tejto tarify. Mimovládna organizácia EICP v septembri podala sťažnosť na dotovanie uhlia v Novákoch a neoprávnené poskytovanie štátnej pomoci aj priamo Európskej komisii, ktorá sa bude touto vecou zaoberať.

To, že prevádzka Novák kvôli VHZ je záťažou, tvrdia Slovenské elektrárne dlhodobo. Okrem neekonomickosti prevádzky argumentujú tým, že regulačný úrad im neuznáva ani všetky náklady spojené s údržbou a prevádzkou elektrárne.  

„Definitívna“ odstávka

Od začiatku tohto roka platia prísnejšie emisné limity, ktoré do nášho zákona zaviedla európska smernica schválená ešte v roku 2010. Na základe toho sa Slovenské elektrárne (SE) rozhodli zrekonštruovať 1. a 2. blok elektrárne ENO B a definitívne odstaviť 3. a 4. blok.

Kvôli rôznym poruchám a odstávkam mali Novákyuž minulý rok problém splniťobjemy stanovené vo VHZ. Napokon sa tam vyrobilo menej elektriny ako malo (len 1654 GWh ročne namiesto 1661 GWh), avšak dodávka do sústavy sa uskutočnila na požadovanej úrovni (1425 GWh).

Zdá sa, že ani tento rok nejde všetko hladko. Podľa údajov zverejňovaných na základe európskeho nariadenia REMIT už v tomto roku v elektrárni Nováky zaznamenali 12 plánovaných odstávok a 30 neplánovaných odstávok spôsobených rozličnými poruchami. Spáliť dohodnuté množstvo uhlia z HBP a vyrobiť z neho elektrinu v stanovenom v objeme 1584 GWh nie je preto ani tento rok jednoduchá úloha.

Na pomoc prišiel zastaraný blok ENOB 3, ktorý mal byť definitívne odstavený, pretože nespĺňa zákonné emisné limity. Už približne mesiac je tento blokv prevádzke a zároveň priamo v prenájme HBP.

„Spoločnosť Slovenské elektrárne prenajala blok číslo tri elektrární Nováky spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., na účely testovania mobilného odsírovacieho zariadenia. Na tento účel boli vydané aj príslušné povolenia štátnych orgánov,“ uviedol pre náš portál Miroslav Šarišský zo Slovenských elektrární.

Emisie v ovzduší sa zvýšili

Od Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sme si vyžiadali údaje o úrovni vypúšťaných znečisťujúcich látok do ovzdušia v okolí elektrárne. Sprístupnené dáta z dvoch meracích staníc (Bystričany a Prievidza) potvrdzujú zvýšené emisie dusíka aj síry, ktoré so spaľovaním uhlia z Hornonitrianskych baní súvisia.

Emisie NO2 [v µg.m-3] namerané na meracej stanici Prievidza, Malonecpalská, Zdroj dát: SHMÚ

Emisie SO2 [v µg.m-3] namerané na meracej stanici Prievidza, Malonecpalská, Zdroj dát: SHMÚ

Emisie SO2 [v µg.m-3] namerané na meracej stanici Bystričany, Rozvodňa SSE, Zdroj dát: SHMÚ

Pokusy na 3. bloku

Podľa informácií zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia  (SIŽP) ju približne pred troma mesiacmi oslovil manažment elektrárne a snažil sa zistiť, ako by bolo možné výrobu na odstavených blokoch obnoviť. Zdá sa, že sa cesta našla.

Keďže zmodernizované bloky 1 a 2 ENO B sú oficiálne stále v skúšobnej prevádzke, dochádza podľa SIŽP k častejším odstávkam „z dôvodu optimalizácie spaľovacieho procesu a nastavovania požadovaných parametrov“. SE údajne prehodnotili potrebu záložného tepelného výkonu a zvažujú zrekonštruovať jeden z odstavených blokov.

„Na rokovaní dňa 20. 9. 2016 so zástupcami prevádzkovateľa bolo dohodnuté, že v Elektrárni Nováky na bloku 3 ENO B bude vykonaný prevádzkový pokus v nevyhnutnom rozsahu a v obmedzenom časovom období,“ potvrdil pre náš portál riaditeľ inšpektorátu životného prostredia Zdeněk Gregor. Následne v nedeľu 27.11. SE príslušným orgánom oznámili, že tento pokus už prebieha – od začiatku novembra 2016, a to na pôvodnom parnom jednobubnovom kotle – bloku č. 3 ENO B pri zníženom tepelnom výkone 270 MWt (pôvodný výkon bol 340 MWt).

Konkrétne sa skúša nové mobilné technologické zariadenie na odsírenie spalín (zapožičané z ČR), overuje potreba vykonania opatrení na zníženie emisií dusíka (NOx) a vyhodnocuje účinnosť jestvujúcich elektrostatických odlučovačov tuhých emisií. 

„Predpoklad jeho trvania je zatiaľ do 31.12.2016, o prípadnom pokračovaní sa rozhodne na základe dielčích výsledkov. Pre spaľovanie v kotle sa pripravuje špeciálne nízkosírnaté palivo z Hornonitrianských baní,“ tvrdí inšpektorát, podľa ktorého sa zároveň vyrába aj elektrina, „ale v žiadnom prípade nepríde k prekročeniu určeného objemu výroby elektriny pre rok 2016 v elektrárni Nováky“.

Výsledky aktuálneho prevádzkového pokusu majú byť podkladom pre výber technológie a následnú finančnú analýzu prípadnej rekonštrukcie spaľovacej jednotky na bloku ENO B3.  Zariadenie „by mohlo slúžiť ako náhradná spaľovacia jednotka s dobou prevádzky max. 1 500 hod/rok v prípadoch nevyhnutného odstavenia niektorého z prevádzkovaných blokov,“ uviedol Gregor s tým, že by potom muselo splniť všetky legislatívne podmienky pre nové spaľovacie zariadenia.

„V povolení bude tiež stanovená podmienka, že záložný kotol nesmie byť prevádzkovaný pri súbežnom chode blokov č. 1 a 2,“ poznamenal šéf inšpektorátu v Banskej Bystrici.

Aktuálne – pokusne – sa ale elektrina vyrába na všetkých troch blokoch. Podľa údajov nahlasovaných do platformy ENTSO-E sa s výrobou na 3. bloku začalo večer  7. novembra, kedy v priebehu necelých šiestich hodín vyrobila asi 400 MW elektriny. Odvtedy vyrába každú hodinu približne 75 – 80 MW elektriny, hoci aj tento blok už musel byť niekoľkokrát odstavený kvôli poruche.

Záloha pre splnenie VHZ?

Tento rok pritom v elektrárni Nováky spustili nový záložný zdroj – parný kotol spaľujúci motorovú naftu, ktorý mal v prípade výpadku jedného z blokov umožniť jeho opätovný nábeh. Zdá sa, že spustenie 3. bloku ENO B je vlastne zálohou tejto novej inštalovanej zálohy. Zároveň umožní spáliť uhlie objednané u HBP.

Treba dodať, že európska smernica 2010/75/EÚ dovoľuje prevádzkovateľom spaľovacích zariadení testovať nové techniky s cieľom splniť zákonné limity a príslušný orgán má možnosť udeľovať dočasné výnimky z úrovní znečisťovania. Napokon, samotný článok 2 smernice uvádza, že sa „neuplatňuje na aktivity v oblasti výskumu, aktivity v oblasti vývoja, ani na testovanie nových výrobkov a postupov“.

To, či Slovenské elektrárne naozaj po ukončení tzv. „prevádzkového pokusu“ pristúpia k ďalšej modernizácii, vyvoláva viaceré pochybnosti. Napokon, firma do ktorej v lete vstúpil nový akcionár EPH, oficiálneohlásila škrty v oblasti prevádzkových nákladov vrátane prepúšťania a tiež v oblasti investičných nákladov.

VHZ v Európe končí

Vláda vlani v septembri schválila predĺženie platnosti VHZ. Podľa rozhodnutia ministra hospodárstva by sa v ENO malo tak ako v tomto roku až do roku 2030 každoročne vyrobiť  z domáceho lignitu 1584 GWh elektriny a dodávať do sústavy 1350 GWh elektriny. Kartami ale môže opäť zamiešať európska legislatíva.

Novela smernice o trhu s elektrinou, ktorý minulý týždeň predložila Európska komisia, totiž už viac neobsahuje ustanovenie súčasnej smernice, na ktoré sa slovenské rozhodnutie o VHZ odvoláva. V prípade jej schválenia je preto vysoko nepravdepodobné, že bude mať spaľovanie lignitu v Novákoch ďalšie odôvodnenie a budúcnosť.

Európska legislatíva, ktorá dlhodobo smeruje k odstaveniu neekonomických uhoľných baní a prechodu na čistejšie zdroje energií, pritom umožňuje poskytnúť finančnú pomoc regiónom, ktoré sú zatváraním baní postihnuté. Túto možnosť sa rozhodlo využiť napríklad Nemecko, Španielsko, Poľsko i Česká republika.

Podľa súčasnej európskej legislatívy sa takáto forma štátnej pomoci pre uhlie môže poskytovať do roku 2018. Český minister obchodu a priemyslu Jan Mládek minulý týždeň na konferencii CEEC v Bratislave uviedol, že sa budú s Bruselom snažiť vyrokovať predĺženie jej poskytovania aspoň do roku 2025. Či sa im to podarí, je zatiaľ otázne.

Tradícia za každú cenu?

Slovenská vláda vôľu ukončiť ťažbu v HBP zatiaľ vôbec neprejavuje, aj keď je evidentné, že nebude trvať večne – a pravdepodobne ani do roku 2030. Technologické limity vynútenej výroby v ENO, dopady na koncovú cenu elektriny pre spotrebiteľov a nutnosť investícií do elektrární, s ktorými Európska komisia nepočíta ani v rámci schvaľovania kapacitných mechanizmov, hovoria jasne v neprospech domácej ťažby uhlia. Predlžovaním neefektívnej, dotovanej ťažby a výroby elektriny a tepla z domáceho lignitu pritom zatiaľ prichádzame o možnosť ukončiť prevádzku baní s povolenou štátnou podporou a o možnosť spustiť premenu regiónu v súlade s novými ekonomickými príležitosťami.

Príkladom a inšpiráciou môžu byť bývalé banské regióny vo Francúzsku, mesto Rotterdam alebo niekdajší banský areál v belgickom meste Genk. Tu sa dnes nachádza centrum pre výskum a vývoj nových technológií (Energyville) a zamestnanosť v oblasti je dokonca vyššia než v časoch banskej činnosti.

Počas inaugurácie tohto technologického parku koncom septembra slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič vyhlásil, že by mohol byť „inšpiráciou aj pre naše regióny, ktoré zápasia s podobnými problémami ako si pripraviť plán udržateľnosti, ako pritiahnuť vedu, výskum a investorov a pracovné miesta budúcnosti, ktoré sú orientované na moderné technológie“.

© energia.sk

K téme