V nadchádzajúcich rokoch očakávam stabilnú cenu elektriny
Foto: Michal Jesenič/energia.sk
Ako sa vyvíjala veľkoobchodná cena elektrickej energie v aktuálnom roku 2012? Ktoré faktory ju najviac ovplyvňovali?
Veľkoobchodná cena elektrickej energie aj v roku 2012 bola z môjho pohľadu ovplyvnená predovšetkým cenovým vývojom v predchádzajúcom roku. Ako vieme, v roku 2011 boli hlavnými faktormi vývoja ceny udalosti okolo jadrovej elektrárne Fukušima. Koncová cena v roku 2011, ktorá stúpala do roku 2012, bola pomerne vysoká. Prvý polrok tohto roku sme mohli zaznamenať cenový pokles práve ako referenciu na udalosti vo Fukušime. To je pre mňa najdôležitejší faktor.
Druhý faktor je celková politika ponuky a dopytu. Vzhľadom na to, že eurozóna sa de facto nachádza v kríze, dopyt po elektrine je viac menej stabilný resp. mierne oslabený. Nevytvára sa tak tlak na navyšujúcu sa cenu elektrickej energie. Kapacita zdrojov ostala viac menej stabilná. To, čo kapacitu zdrojov zvyšuje, je predovšetkým objem vyrobenej solárnej elektriny. Niektoré regióny Nemecka majú už viac ako 55 % energie z OZE pri zachovaní konvenčných zdrojov. To znamená, že celková kapacita v rámci európskeho priestoru je rovnaká alebo mierne väčšia a keďže neexistuje dopyt na strane trhu, tak to vytvára tlak na koncovú cenu.
Tretím faktorom, ktorý priamo vplýva na koncovú cenu elektriny, sú komodity ako uhlie a obchod s certifikátmi CO2. Tie boli v tomto roku na historických minimách. Z môjho pohľadu neexistuje dôvod, aby cena na strane veľkoobchodu mala iný priebeh ako sme videli v roku 2012. To znamená pohyb niekde na úrovni 48 EUR/MWh.
Aký je váš odhad cenového vývoja pre nasledujúci rok?
Vzhľadom na celkový ekonomický vývoj eurozóny nemôžeme očakávať príliš dramatický nárast ceny, pokiaľ nenastane celkové oživenie európskeho priestoru. Ak by sme z tohto vybrali rozhodnutie o odstavení jadrových elektrární v Nemecku v roku 2016 alebo iné geopolitické vplyvy, z hľadiska čisto technického pohľadu zameraného na vývoj ceny v roku 2013 a 2014 budeme svedkami pomerne stabilného cenového vývoja.
Elektrina ako komodita sa nedá skladovať a preto obchodovanie s ňou prináša mnohé špecifiká. Aké spôsoby obchodovania s elektrinou využíva spoločnosť ZSE Energia?
Využívame všetky dostupné spôsoby obchodovania s elektrinou: od obchodovania viacročných forwardových produktov cez intra-year obchodné produkty, ako sú kvartálne produkty, mesačné produkty až po intra-day produkty, teda produkty na krátkodobých trhoch. Využívame celé spektrum produktov, s pomocou ktorých je možné v tejto chvíli zabezpečiť dodávky pre našich zákazníkov. Od niekoľkoročných forwardových produktov až po vnútrodenné produkty.
Pokiaľ ide o obchodnú infraštruktúra pre podnikanie s elektrinou na Slovensku, v akom je stave?
Z perspektívy obchodu s elektrickou energiou tu existujú dva základné determinanty. Prvým je likvidita trhu, ktorá je na Slovensku pomerne limitujúca. Na obchodovanie s elektrickou energiou využívame burzové referenčné platformy. Okrem likvidity resp. nelikvidity lokálneho trhu využívame aj parciálne dohody s našimi obchodnými partnermi.
Ako v ZSE Energia rozkladáte riziko pri nákupe komodity?
Vzhľadom na našu pozíciu jedného z najdôležitejších hráčov na trhu v elektroenergetike (na veľkoobchodnom aj retailovom trhu) je pohľad na biznis veľmi podrobne sledovaný aj z hľadiska risk-manažmentu. Používame štandardnú metodológiu našej materskej spoločnosti E.ON. Myslíme si, že práve v období ekonomickej neistoty, ale aj finančných problémov niektorých konkurentov na trhu, je riziková politika veľmi dôležitá. Používame dva základné inštitúty, prvým je hedžing a druhým inštitút tzv. otvorenej pozície.
Ak zohľadníme manažment týchto dvoch faktorov, myslíme si, že sme viac riziko-averzná spoločnosť. Za najväčšiu hodnotu považujeme dôveru našich zákazníkov. Práve z tohto dôvodu nechceme vystavovať spoločnosť ani našich zákazníkov veľkému riziku. Náš risk-manažment je preto detailný a prepracovaný. Snažíme sa vyhnúť akýmkoľvek finančným rizikám.
ZSE Distribúcia je pochopiteľne iná firma, ale na základe informácií, ktoré bežne zdieľa DSO s obchodníkmi, aký očakávate vývoj ceny za distribúciu?
Sme štandardný účastník trhu a komunikujeme so všetkými distribučnými spoločnosťami absolútne rovnakým spôsobom ako komunikujú ostatní dodávatelia. Sú na to určené distribučné poriadky a komunikačné kanály. Neodvážim sa komentovať cenové návrhy jednotlivých distribučných spoločností, ktoré sa predkladali k regulačnému rozhodnutiu. Podľa spôsobu výpočtu ceny, ktorý ustanovuje vyhláška, môžeme vo všeobecnosti posúdiť niekoľko základných položiek.
Prvá položka je cena za distribučné tarify, ktorá vyplýva z objemu investovaných prostriedkov do jednotlivých distribučných sústav. Tam je vývoj viac-menej stabilný. V niektorých prípadoch môžeme odhadnúť vyšší objem investícií do distribučnej sústavy a z toho vyplývajúce mierne navýšenie ceny v prípade, ak regulátor uzná tieto investície ako oprávnené. Celkový pohľad je, že vývoj je relatívne stabilný a v niektorých prípadoch mierne navyšujúci.
Druhá položka koncovej ceny elektriny je poplatok za straty. Tam očakávam pokles, nakoľko cena za komoditu išla v roku 2012 pomerne výrazným spôsobom dole. Naproti tomu ide Tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Môžeme očakávať jej celkový nárast z dôvodu kompenzácie politiky obnoviteľných zdrojov. Ak by som to zhrnul, myslím si, že cena za distribúciu bude stabilná alebo môžeme očakávať len veľmi mierne navýšenie.
Foto: Michal Jesenič/energia.sk
ZSE Energia vstúpila pred rokom do segmentu predaja zemného plynu. Od jesene 2011 ponúkate plyn pre veľkých firemných zákazníkov a od 1. apríla tohto roku ste svoju ponuku rozšírili aj pre domácnosti a malé podniky. Ako sa doteraz naplnili vaše očakávania?
Vstup na trh s dodávkou zemného plynu spätne hodnotíme ako odvážne rozhodnutie, avšak v dôsledku vývoja trhu ako nevyhnutné. Som presvedčený, že naša pozícia v elektrickej energii nám predurčuje našu stratégiu. Momentálne obsluhujeme jeden milión odberných miest prevažne na území západného Slovenska. A ak si naši zákazníci želajú mať dodávku obidvoch komodít od jedného stabilného a osvedčeného dodávateľa, tak je našou povinnosťou vyhovieť tomuto hlasu zákazníka.
Ak by sme to mali sumarizovať z hľadiska čísiel, tak naplníme naše ambície pre rok 2012 a objem obslúžených zákazníkov s druhou komoditou v prípade ZSE Energia dosiahne číslo okolo 15.000.
Môžete nám priblížiť aký je stav z pohľadu objemu dodanej komodity?
V tejto chvíli by som sa nechcel vyjadrovať k presnejším objemovým položkám.
Ako by ste porovnali obchodovanie s elektrickou energiou a obchodovanie so zemným plynom. V čom sú si podobné a v čom sa líšia?
Z hľadiska obchodovania na veľkoobchodnom trhu je diferencia samozrejme jasná. Elektrická energia sa nedá skladovať. Pri plyne využívame aj produkty, ktoré súvisia s uskladnením zemného plynu. Inak je to nákup komodity, preprava komodity, štruktúrovanie a samotná dodávka koncovým zákazníkom. Štruktúra je trochu iná. Samozrejme, odberové diagramy sú odlišné, priebeh, sezónnosť a tak ďalej.
V prípade princípov obchodovania elektrickej energie a plynu platia základné princípy. Obidva prvky sú komoditné biznisy, ale detail z hľadiska štruktúry produktu, techniky aj termínov obchodovania je trochu rozdielny.
Keď sa pozrieme na retailový trh, naše skúsenosti sú rozdelené podľa segmentovej príslušnosti. V prípade veľkých priemyselných zákazníkov je dodávka obidvoch komodít jednému zákazníkovi zo strany spotrebiteľa žiadaná. Najmä ak svojho dodávateľa pozná dostatočne dlho. Daný dodávateľ je preňho dôveryhodný partner a súčasne tento partnerský vzťah predstavuje finančnú stabilitu pre obidve strany. Každopádne musíme zobrať do úvahy aj to, že veľkí priemyselní zákazníci sa rozhodujú najmä na základe ceny. Sú ochotní mať dodávku jednej komodity od jedného partnera a dodávku druhej komodity od ďalšieho. Zaznamenali sme trend, najmä v týchto ekonomických časoch, keď sa naši zákazníci rozhodujú o výbere ZSE Energia ako svojho dodávateľa obidvoch komodít na základe dlhodobého vzťahu, kedy poznáme jeden druhého.
V segmente domácnosti je to predsa len trochu odlišné. Domácnosti nám reagujú hlavne na základe servisu, na ktorý sú z našej strany zvyknuté. Symbol dôveryhodnosti je preto oveľa jednoduchšie a automatickejšie prijímaný zo strany zákazníka, keďže pôsobíme na trhu viac ako 90 rokov. V tomto prípade druhá komodita a číslo 15.000 zákazníkov ku koncu roku 2012, ktoré som prezentoval, je toho jasným dokladom.
Je podľa vás slovenský spotrebiteľ skôr konzervatívny?
V prípade dodávky komodity je pomerne konzervatívny, čo môžeme dokladovať aj na základe čísel. Moje vyhodnotenie je, že slovenský spotrebiteľ je dosť konzervatívny, ak nie je nútený vykonať zmenu iným spôsobom. V porovnaní s ostatnými trhmi, napríklad českým, sa mi komoditný trh Slovenska javí ako relatívne konzervatívny.
Spomínali ste, že vstup do segmentu predaja plynu bol v istom zmysle nevyhnutnosťou. Aké komunikačné kanály využívate?
Principiálne to vyplýva z našej pozície. Sme jeden z najväčších hráčov na elektroenergetickom trhu. Využívame preto najmä priame komunikačné kanály. Z tých priamych sú to obľúbené direct maily a priama komunikácia cez jednotlivé segmenty. Z nepriamych komunikačných kanálov využívame najmä printové médiá. Osobne neverím, že efektivita ostatných, najmä „outdoorových“ komunikačných kanálov je veľmi limitujúca. Ak sa chceme správať ako zodpovedná spoločnosť, jednak k svojim akcionárom ako aj k svojim zákazníkom, tak sa snažíme nájsť ten najefektívnejší spôsob komunikácie.
V tejto chvíli sme nepristúpili k nadlinkovým komunikačným technikám využívajúcim médiá ako TV spoty a pod. Myslíme si, že náš trh na to v tejto chvíli ešte nie je pripravený. Ako viete, máme regulačné rozhodnutie aj pre domácnosti, aj pre malé podniky v obidvoch komoditách. To vytvára určitý popis trhu a správania zákazníkov, ktorý ich svojím spôsobom determinuje. Ak sa z tohto pohľadu pozrieme na efektivitu vynaložených prostriedkov, v našej spoločnosti jednoznačne víťazí priama komunikácia.
Pokiaľ ide o získavanie nových zákazníkov v sektore domácností, po ktorých predajných kanáloch ste siahli?
Využívame celú paletu predajných kanálov. Jednak priame oslovenie našich zákazníkov, call centrá, ďalej naše regionálne kancelárie a využívame aj osobný predaj.
Ako by ste zhodnotili priaznivosť legislatívneho ako aj regulačného prostredia na Slovensku z pohľadu ďalšieho rozvoja dynamiky trhu?
Od 1. septembra máme nový zákon o energetike. Pravidlá trhu sú tesne pred schválením a publikáciou. Z týchto legislatívnych noriem musíme vychádzať. Môj názor je taký, že len voľný trh dokáže z dlhodobého hľadiska priniesť najväčšiu hodnotu pre zákazníka. Z krátkodobého hľadiska si zo strany zákazníka viem predstaviť reguláciu cien a reguláciu ako efekt, ktorý zákazníka poteší.
Každopádne, keď sa na to pozrieme z pohľadu investora alebo účastníka trhu, ZSE Energia, ako aj ja osobne, vždy stála na strane otvoreného trhu a férovej konkurencie. Z dlhodobého hľadiska si myslíme, že len tlak cien reflektujúcich aktuálny vývoj na burze a tlak konkurencie nám pomôže dlhodobo vytvárať najlepšie produkty pre zákazníkov, ktoré budú vytvárať pridanú hodnotu.
S Jurajom Krajcárom sa rozprával Michal Jesenič. Juraj Krajcár je riaditeľom obchodu a členom predstavenstva ZSE Energia, a.s. Prepis rozhovoru autorizoval.
© energia.sk