V európskom mixe dominujú nízkouhlíkové zdroje

Asociácia Eurelectric včera predstavila správu, ktorá prináša prehľad základných údajov z odvetvia elektrickej energie v Európe, ktoré sa vzťahujú na rok 2013. Potvrdzuje vysoký podiel investícií firiem do obnoviteľných zdrojov, hoci už miernejším tempom než pred niekoľkými rokmi, aj stabilný podiel jadra v energetickom mixe.

Prijatie trojice klimaticko-energetických cieľov do roku 2020 bolo prvým krokom smerom k dekarbonizácii európskej ekonomiky a jasným signálom pre rozvoj obnoviteľných zdrojov. Investície do variabilných OZE sa vyšplhali až na 130 miliárd eur ročne, v období 2010 – 2013 do tejto oblasti technológií smerovalo 470 miliárd eur. Ako poukázal Eurelectric, až 80 % z novoinštalovanej kapacity OZE zaistili veľké energetické spoločnosti.

Podľa údajov Bloomberg New Energy Finance sa vrchol investícií do zelených zdrojov dosiahol v Európe ešte v roku 2011, odvtedy majú klesajúcu tendenciu.

27 % elektriny z OZE i jadra

Objem vyrobenej elektriny naprieč krajinami EÚ medziročne klesol o 1 % – z 3136 TWh v roku 2012 na 3101 TWh v roku 2013. Tento klesajúci vývoj sa obdobne zaznamenal aj pri dopyte po elektrine.

Jedným z výsledkov rozsiahlych investícií do OZE bolo, že v rokoch 2012 aj 2013 sa viac než polovica elektriny vyrábala z nízkouhlíkových zdrojov – 27 % pochádzalo z obnoviteľných zdrojov a 27 % z jadra. Jadrová technológia tak zostala najvýznamnejším nízkouhlíkovým zdrojom elektriny v Európe. Najvyšší podiel elektriny vyrábanej v atómových elektrárňach si spomedzi krajín EÚ udržali Francúzsko, Slovensko, Maďarsko, Belgicko a Švédsko.

Hoci väčšina elektriny – až 44 % – sa aj v roku 2013 vyrábala z fosílnych palív, ich podiel zaznamenal najvýraznejší medziročný pokles. V prípade plynu šlo dokonca až o 14-percentný pokles, čím sa podiel plynu  ma celkovom mixe vyrobenej elektriny znížil v roku 2013 na 16 percent oproti 18-tim percentám rok predtým.

V Dánsku, Portugalsku a Španielsku už podiel variabilných OZE (slnko, vietor) prekročil štvrtinu celkovo vyprodukovanej elektriny, v prípade Grécka, Írska, Lotyšska, Nemecka a Talianska sa ich podiel pohybuje medzi 10 až 20 % vyrobenej elektriny. „Nasadzovanie variabilných OZE zohráva inštrumentálnu rolu v snahe Európy dekarbonizovať hospodárstvo všeobecne,“ uvádza sa v správe Eurelectric.

Stimulovanie investícií

Európske združenie energetických firiem ale upozornilo aj na obavy z investičnej priepasti. Do roku 2035 bude nutné investovať do ďalších nových výrobných kapacít, a to až do objemu 740 GW. S klesajúcimi veľkoobchodnými cenami elektriny  posledných rokoch a vzhľadom na súčasné prevádzkové hodiny každej z technológií, súčasné úrovne cien podľa Eurelectricu nepodnecujú k investíciám do väčšiny existujúcich technológií ani do záložných zdrojov, ktoré sú potrebné pre zaistenie bezpečnosti a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy.

Z toho vyplýva dilema energetických firiem a problémy naplniť politické ambície v oblasti dekarbonizácie. Nepriaznivému stavu by podľa asociácie pomohlo posilnenie mechanizmu EÚ ETS a vyššia cena emisných povoleniek. Zaistenie cenovej dostupnosti elektriny z OZE je dôležité pre úspešnú evolúciu európskeho energetického systému, poukázal Eurelectric.

Za najefektívnejšiu cestu pre zaistenie optimálnej úrovne investícií do nízkouhlíkových technológií považujú robustnú cenu CO2. Pretrvávajúci prebytok viac než 2 miliárd povoleniek v systéme obchodovania totiž naďalej tlačí na nízke ceny povoleniek.

Reforma EÚ ETS

Zaistenie cenovej dostupnosti elektriny z OZE je dôležité pre úspešnú evolúciu európskeho energetického systému, poukázal Eurelectric. Za najefektívnejšiu cestu pre zaistenie optimálnej úrovne investícií do nízkouhlíkových technológií považujú robustnú cenu CO2.

Európske inštitúcie momentálne rokujú o zavedení trhovej stabilizačnej rezervy (MSR). Ide o mechanizmus pravidiel, na základe ktorého sa aukčné objemy povoleniek „automaticky“ upravia podľa vopred vymedzených podmienok, čím sa má posilniť predvídateľnosť zmien systému. Minulý týždeň o termíne jej implementácie hlasovali výbory EP – Environmentálny výbor podporil jej zavedenie už od roku 2017, výbor ITRE ale finálny návrh na reformu EÚ ETS odmietol. Výsledkom tohto vývoja je, že o návrhu rozhodne výbor ENVI, ktorý podporuje jeho skorú implementáciu, a následne o ňom budú hlasovať v pléne všetci europoslanci.  

Návrh ale budú musieť odsúhlasiť aj členské štáty – zatiaľ čo Nemecko alebo Británia podporujú zavedenie MSR v čo najskoršom termíne, krajiny strednej Európy chcú jej spustenie až na začiatku štvrtého obchodovateľného obdobia, čiže od roku 2021.

© energia.sk, Grafy: Eurelectric

K téme