V dôsledku rusko-ukrajinského napätia čelí plynovod Nord Stream 2 veľkým prekážkam
Noví nemeckí politickí lídri si v súvislosti s projektom osvojili skeptickejší tón ako administratíva bývalej kancelárky Angely Merkelovej, pričom situácii nepridáva na pohode ani hromadenie ruských vojsk v blízkosti hraníc s Ukrajinou.
Plynovod, proti ktorému vystupujú Ukrajina, Poľsko a Spojené štáty, čaká na odobrenie od regulačných orgánov v Nemecku a Európskej únii. Následne by mohol začať privádzať zemný plyn priamo do Európy obídením Ukrajiny a Poľska.
Európsky kontinent momentálne zápasí s nedostatkom tejto komodity, čo spôsobilo prudký nárast cien. To podporuje infláciu a vyvoláva obavy z toho, čo bude nasledovať, ak budú zásoby plynu kriticky nízke.
Nástroj na zatlačenie
USA považujú Nord Stream 2 za nástroj, ako zatlačiť na Rusko v prípade akéhokoľvek vojenského ťahu Moskvy voči Ukrajine. Bývalá nemecká kancelárka Merkelová podporovala plynovod a jej nástupca Olaf Scholz tak učinil ako jej niekdajší minister financií.
Po vstupe Zelených do nemeckej vládnej koalície si však Scholzov kabinet začal udržiavať od plynovodu odstup. Zelení tvrdia, že Nord Stream 2 nepomáha v boji proti globálnemu otepľovaniu a podkopáva strategické záujmy EÚ.
Nespĺňa protimonopolné predpisy
Najvyšší nemeckí predstavitelia vrátane ministerky zahraničia Annaleny Baerbockovej uviedli, že projekt nespĺňa protimonopolné predpisy EÚ. „Nord Stream 2 bola geopolitická chyba,“ povedal nedávno pre noviny Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung nemecký vicekancelár Robert Habeck.
Scholz je od nástupu do funkcie kancelára vo svojich komentároch opatrný a zatiaľ nie je jasné, či je ochotný zájsť až tak ďaleko ako americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý povedal, že je „veľmi nepravdepodobné“, že plyn bude prúdiť, ak Rusko uskutoční agresívne kroky voči Ukrajine.
Súkromný podnik
Zástupca hovorcu nemeckej vlády Wolfgang Büchner na otázku, či by prípadná invázia Rusov na Ukrajinu mohla stopnúť prevádzku plynovodu, odpovedal, že Nord Stream 2 je súkromný podnik a rozhodnutia regulátorov nemajú politický rozmer. Zdôraznil však, že vojenská agresia vyvolá tvrdú reakciu a sankcie.
Nord Stream 2 vlastní ruský plynárenský gigant Gazprom, pričom do projektu investovalo aj niekoľko európskych firiem. Plynovod prechádza cez Baltské more a obchádza spomenuté územia Poľska a Ukrajiny. Gazprom argumentuje, že by umožnil spoľahlivejšie dlhodobé dodávky a pomohol by ušetriť miliardy na tranzitných poplatkoch platených Poľsku a Ukrajine.
Plynárenský gigant tiež tvrdí, že plynovod je súčasťou cieľa v podobe dlhodobého dodávania cenovo dostupnej energie do Európy, ktorá je silne závislá od dovozu zemného plynu. Kritici plynovodu však tvrdia, že to zvyšuje závislosť Európy od Ruska, stavia proti sebe členské štáty EÚ a pripravuje Ukrajinu o kľúčovú finančnú podporu.
Využíva krízu
Európa vstúpila do tejto zimy s nedostatočnými zásobami plynu, ktoré vystrelili ceny na osemnásobok cien zo začiatku roka. Ruský prezident Vladimir Putin využil túto krízu na zdôraznenie významu konečného schválenie projektu.
Schvaľovací proces plynovodu je zatiaľ pozastavený. Nemecké regulačné orgány tvrdia, že môžu schváliť iba spoločnosť založenú v Nemecku, takže švajčiarsky Nord Stream 2, ktorý vlastní dcérska spoločnosť Gazpromu, momentálne vytvára nemeckú pobočku.
Rozhodnutie tak pravdepodobne nepadne skôr ako v druhej polovici budúceho roka. Následne musí projekt preskúmať Európska komisia. Nord Stream uviedol, že „vynakladá všetko potrebné úsilie na zabezpečenie súladu s platnými pravidlami a nariadeniami“ a má už povolenia od štyroch krajín EÚ, cez ktoré prechádza.
K téme
