USA výrazne zvýšili špionáž iránskeho reaktora v Búšehri
Zvýšený dohľad vykonávajú napríklad americké bezpilotné lietadlá. Komplex v Búšehri fotografujú a zároveň nahrávajú tamojšiu hlasovú a elektronickú komunikáciu. Špionážna aktivita v okolí reaktoru bola podľa Teheránu aj za nedávnym incidentom, keď iránska stíhačka vystrelila na bezpilotný stroj Spojených štátov, ale minula ho. Američania síce priznali, že lietadlo vykonávalo špionáž, netýkala sa ale vraj reaktora.
Američanov znepokojilo odstránenie tyčí s palivom len dva mesiace po tom, čo reaktor prešiel do plnej prevádzky. Odborníkom na jadrovú energiu teraz podľa denníka The Wall Street Journal robí starosť skôr bezpečnosť reaktora ako jeho prípadné využitie pre vývoj jadrovej zbrane.
Teherán si na americké špionážne aktivity sťažoval v liste generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi. Vadilo mu údajné opakované narušovanie vzdušného priestoru krajiny. Spojené štáty to ale popierajú. Tvrdia, že ich lietadlá operujú v oblasti za pobrežím Iránu.
Spojené štáty, ktoré dlhodobo znepokojuje iránsky jadrový program, zvyčajne reaktor v Búšehri považujú za menšie riziko ako rastúci počet tamojších zariadení na obohacovanie uránu. Reaktor síce môže tiež vyrábať štiepny materiál použiteľný pri vývoji jadrovej zbrane, ruská spoločnosť Rosatom ale elektráreň postavila pod podmienkou, že sa všetko vyhorené palivo vráti späť do Ruska.
Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) preto 15. októbra prekvapilo, keď ju Irán informoval o premiestnení paliva z reaktora do chladiacej nádrže v areáli elektrárne. Nezávislí odborníci predpokladajú, že plutónium v tyčiach by po ďalšom spracovaní stačilo na výrobu až 24 atómových bômb. Palivo sa síce v jadrových reaktoroch mení bežne, v Búšehri sa tak ale stalo po dvoch mesiacoch namiesto bežných 12 až 18. Irán však uviedol, že išlo o „obvyklú technickú procedúru“. Rosatom potom uviedol, že išlo o bezpečnostné skúšku.
Záhada podľa amerických činiteľov vyvolala záujem administratívy prezidenta Baracka Obamu, ktorá sa inak sústreďuje najmä na iránske zariadenie na obohacovanie uránu. Obavy panujú najmä ohľadom bezpečnosti reaktora. MAAE sa totiž domnieva, že Teherán v súčasnosti nedisponuje technológiami, ktoré by mu umožnili získať z vyhoreného paliva plutónium využiteľné pre vývoj zbraní. Agentúra má tiež v elektrárni pečate a kamery, ktoré by mali zabrániť využitiu na vojenské účely.
Washington sa napriek tomu obáva, že iránski inžinieri by sa prípadne mohli pokúsiť plutónium z Búšehru získať, ak by medzi Iránom a Západom nastala kríza alebo vojenská konfrontácia. „V súčasnosti nejde o naliehavú hrozbu. Je ale nutné sa pýtať, čo to znamená pre budúcnosť, ak by došlo ku konfliktu,“ podotkol David Albright, ktorý vedie washingtonský Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť.
Zdroj: ČTK, energia
K téme
