ÚRSO schválil nové ceny za vodné a stočné pre Stredoslovákov, podľa opozície si priplatia

„Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž ešte v júni pod vedením zastupujúceho predsedu veľmi expresne, a to by som rád zdôraznil, za štyri dni, čo je lehota o ktorej sa bežným občanom môže pravdepodobne iba snívať a bežne takýto proces trvá aj mesiac, potichu, a to by sme tiež radi zdôraznili, schválil pre Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť nové ceny za vodné a stočné, ktoré si začali účtovať od 1. júla tohto roku,“ priblížil Klus.

„Upozornili nás na to občania po tom, ako im začali odpisovať vodomery a oni nechápali prečo. Ako sme následne zistili, to isté sa udialo v prípade stočného u Severoslovenských vodární a kanalizácií. Samotný nárast je v prípade vodného o 2,65 %, v prípade stočného o 5,75 % u Stredoslovákov a o 7 % v prípade stočného u Severoslovákov,“ spresnil Klus.

Podľa Klusa si priemerná rodina so spotrebou 120 kubických metrov ročne tak za vodu na strednom Slovensku priplatí takmer 14 eur a na severnom Slovensku takmer 10 eur. „Dotkne sa to takmer milióna ľudí,“ upozornil Klus. Zvýšenie sa podľa jeho slov dotkne ľudí v prevažne najchudobnejších oblastiach Slovenska. Ceny vodného sú podľa neho pritom už dnes u Stredoslovákov druhé najvyššie v SR a ceny stočného po zvýšení dokonca najvyššie.

Podľa Galeka argumentujú vodárenské spoločnosti pri zvýšení tým, že im neboli zohľadnené výdavky, ktoré mali minulý rok. „Takýto prístup však môže spustiť ďalšiu vlnu v kauze vysokých cien energií, keďže rovnako by mohli začať postupovať aj ostatní dodávatelia vody, elektriny, plynu alebo tepla,“ upozornil Galek.

Premiér Robert Fico podľa Galeka však sľúbil stabilné ceny, ale energetici a vodári teraz vravia, že im chýbajú peniaze. „Takáto situácia je priamy dôsledok zasahovania vlády, obzvlášť vlády Roberta Fica, do nezávislosti regulácie, na ktorú sme od začiatku tejto kauzy v strane SaS upozorňovali,“ podčiarkol. Politicky závislí nominanti, ani zásah vlády do regulácie sa podľa Galeka nijako neosvedčili.

Vodárenské firmy v cenových návrhoch pre ÚRSO podľa neho upozornili, že investovali z eurofondov, čo im malo zvýšiť náklady na prevádzku. „Toto je ale z nášho pohľadu nelogické. Ak investujem, musí sa mi to vrátiť v lacnejších nákladoch na prevádzku alebo v nových zákazníkoch,“ zdôraznil Galek. „Preto by sme touto cestou, v mene takmer milióna ľudí zo stredného a severného Slovenska chceli požiadať prokurátora o preskúmanie tejto veci,“ dodal.

Reakcia ÚRSO

„Predseda úradu Ľubomír Jahnátek zdôrazňuje, že rozhodnutie o zmene cien pre Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť (SVPS) bolo urobené 20. júna 2017, teda ešte v čase, keď úrad viedol jeho predchodca, podpredseda úradu Miroslav Čelinský. To isté sa týka aj cenového rozhodnutia pre Severoslovenské vodárne a kanalizácie (SeVaK). Po dnešnej medializácii dal okamžite predmetné cenové konania preveriť,“ priblížil Igaz. Z predmetných rozhodnutí úradu podľa neho vyplýva, že spoločnostiam SVPS a SeVaK sa nemenili ceny od roku 2014.

Podľa Igaza podala SVPS cenový návrh 22. mája 2017 a úrad vydal cenové rozhodnutie 20. júna 2017, teda jeden deň pred uplynutím zákonnej lehoty a nie „za štyri dni a potichu“. Pripomenul zároveň, že ÚRSO má na zmenu cenového rozhodnutia zákonnú lehotu 30 dní.

ÚRSO musel podľa Igaza pre SVPS aj SeVaK zmeniť ceny v zmysle zákona, a to na základe predložených podkladov o zvýšených nákladoch. „Napríklad SVPS navrhovala zvýšenie cien o 6 %, úrad ceny schválil nižšie, spolu vodné aj stočné zvýšil o 4 %,“ spresnil hovorca. Spomínané zvýšené náklady podľa Igaza predstavujú odpisy vo výške 152.000 eur z novozaradeného majetku SVPS v roku 2016 v obstarávacej cene 7,6 milióna eur.

Ide podľa neho konkrétne o vybudovanú infraštruktúru na úpravu a dodávku pitnej vody v regióne Tornaľa, čím prišlo nielen k zlepšeniu prístupu obyvateľov k pitnej vode a k zlepšeniu kvality úpravy pitnej vody v tomto regióne, ale tiež k nárastu prevádzkových nákladov. Vybudovala sa podľa Igaza tiež kanalizácia v regiónoch Prievidza, Krupina, Banská Štiavnica a modernizované čistiarne odpadových vôd v Poltári, Haliči, Prievidzi a Krupine. „Ďalej ide o zvýšené prevádzkové náklady v službách, a to vo výške 773.000 eur na likvidáciu kalov z ČOV, nákup chemikálií, asfaltovanie rozkopávok pri opravách,“ doplnil Igaz.

Dôležitým faktorom je podľa Igaza  aj to, že napriek novým investíciám nastal v predchádzajúcich rokoch pokles množstva odvedenej odpadovej vody o 2 milióny m3 a odobratej pitnej vody o 1,6 milióna m3, čo sa prejavilo tlakom na zvýšenie ceny vody.

„V prípade Severoslovenských vodární a kanalizácií zvýšené náklady predstavujú odpisy vo výške 637.000 eur z majetku v hodnote 32 miliónov eur zaradeného v roku 2016. Ide o stavby v rámci plnenia záväzkov voči EÚ. Napríklad z fondov EÚ v hodnote 31 miliónov eur to bola stavba vodovodu a kanalizácie v okrese Bytča. Z vlastných prostriedkov spoločnosti v hodnote 773.000 eur to bolo päť stavieb, a to rekonštrukcia kanalizácie Hvozdnica a Štiavnik, objekty v Čadci, Turzovke, Krásne nad Kysucou, Bytči, Hornom Hričove, Mikšovej a Žiline, ako aj rozšírenie kanalizácie v Tepličke a nové odbočovacie kanalizácie v regióne SeVaK,“ spresnil Igaz.

Poznamenal, že podľa metodiky odpisovej sadzby sa odpisy z vlastných investícií uznávajú vo výške 5 %, z eurofondov vo výške 2 %, čo je podmienka EÚ.

„Úrad po preštudovaní predložených návrhov na zmenu rozhodnutia a skutočných údajov za regulované činnosti za rok 2016 konštatoval, že návrhy na zmenu rozhodnutia akceptuje v navrhovanom upravenom rozsahu, nakoľko regulované subjekty po rokoch stagnácie cien zohľadnili tiež sociálne a ekonomické dôsledky úhrady za vodohospodárske služby a navrhli schváliť ceny za regulované činnosti nižšie ako vypočítané maximálne ceny,“ dodal hovorca ÚRSO.

© TASR

K téme