ÚRSO oficiálne pripomienkuje cenovú vyhlášku v plynárenstve

Regulátor zverejnil návrhy nových vyhlášok, ktorými sa ustanovuje cenová regulácia v plynárenstve aj tepelnej energetike. Pripomienkovať je ich možné do 24. júna. Úpravy v oblasti elektroenergetiky zatiaľ neboli predložené do medzirezortného pripomienkovania, mali by však čoskoro nasledovať.

Navrhovaná podoba novej podradenej legislatívy v oblasti plynárenstva obsahuje viacero zmien. V tomto článku prinášame zhrnutie niektorých vybraných bodov.

Výnosnosť, neoprávnené náklady a iné

Doplnený bol zoznam nákladov regulovaných subjektov, ktoré regulátor nebude v cenových konaniach považovať za oprávnené – a to o náklady vynaložené na obstaranie materiálu, služieb a na činnosti nesúvisiace s výkonom regulovaných činností, úrazové dávky; náklady vynaložené na obstaranie materiálov, služieb a na činností súvisiacich s prevádzkovaním, údržbou a rozvojom siete vynaloženými v rozpore s osobitným predpisom; či náklady vynaložením ktorých sa nezabezpečí udržanie, alebo zlepšenie energetickej efektívnosti.

Pokiaľ ide o určenie výšky primeraného zisku, znížená bola hodnota reálnej ceny cudzích zdrojov aj výnosnosť bezrizikového aktíva. Celková riziková prémia určená úradom má byť vo výške 4,54 (doteraz sa pohybovala v intervaloch od 3 do 6), hodnota neváženého koeficientu  bez vplyvu sadzby dane z príjmov a podielu cudzích zdrojov má byť stanovená úradom vo výške 0,53 (doteraz sa pohybovala od 0,3 do 0,65)

Vážené priemerné náklady na kapitál (WACC), teda de facto výnosnosť z hodnoty bázy regulačných aktív (RAB) pred zdanením, sa podľa návrhu vyhlášky stanovujú úradom konštantne na celé regulačné obdobie 2017 – 2021 vo výške 6,47 %. Ak bude v jednotlivých parametroch odchýlka vyššia ako 10 %, úrad ju prehodnotí.

Regulované skladovanie

Zásadnou zmenou je, že po novom bude cenovej regulácii opäť podliehať aj prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu. Upravujú to nové paragrafy 19 – 22 cenovej vyhlášky.

Podkladom pre určenie regulovaných cien má byť analýza cien za túto činnosť v susedných členských štátoch EÚ, pričom v rámci kritérií sa zohľadnia geologicko-technické  charakteristiky zásobníka aj parametre používané pri určovaní cien za uskladňovanie plynu u existujúcich prevádzkovateľov zásobníkov, a to najmä pracovný objem, vtlačný a ťažobný výkon.

Cenová regulácia sa pri skladovaní plynu u nás využívala naposledy v rokoch 2009 a 2010, po jej zrušení sa skladovacia kapacita predáva v tendroch. Platná primárna legislatíva – zákon o regulácii však umožňuje regulátorovi zmeniť súčasný dohodnutý prístup účastníkov trhu do zásobníka na regulovaný.

Ide ale o formu mimoriadnej regulácie, ktorá sa má robiť po zohľadnení skutočnej dostupnosti nástrojov na dosiahnutie flexibility dodávky plynu, predpokladaného vývoja ponuky uskladňovacej kapacity a tiež počtu účastníkov trhu, ktorí dodávajú plyn odberateľom na vymedzenom území a využívajú uskladňovaciu kapacitu. Navyše – mimoriadnu reguláciu môže ÚRSO podľa zákona vykonať len po predchádzajúcom prerokovaní s Európskou komisiou.

Na tohto týždňovej plynárenskej konferencii Energofórum sa zástupcovia sektora zhodli, že žiadna mimoriadna situácia aktuálne na trhu s plynom na Slovensku ani v Európe nepanuje, plynu je prebytok a veľkoobchodné ceny sú nízke. Samotný ruský dodávateľ Gazprom nakupuje skladovacie kapacity po Európe, aby si v prípade potenciálneho výpadku tranzitu vytvoril dostatočný „vankúš“. Výsledkom je, že napr. podzemné zásobníky spoločnosti Nafta sú aktuálne aj po ukončení vykurovacej sezóny naplnené asi na 50 % svojej kapacity. Spoločnosť dokáže uskladniť celkovo 3,5 miliardy metrov kubických plynu, čo je viac než 3/4 domácej spotreby. Vlani spotreba zemného plynu na Slovensku prekročila 4,5 miliardy m3.

Preprava plynu

V súvislosti s prepravou plynu sa má zaviesť tzv. neutralizačný poplatok. Podkladom návrhu ceny za prístup do prepravnej siete a prepravu plynu má byť naďalej porovnanie a analýza cien za túto činnosť v ostatných členských štátoch EÚ, ktorú vypracuje Eustream.  Zohľadňovať má aj príslušnú vzdialenosť vstupných a výstupných bodov prepravnej siete.

Slovenský systém stanovovania tarify za prístup do prepravnej siete formou porovnávania sa pritom nepozdáva Európskej komisii, ktorá naň minulý rok upozornila v rámci prebiehajúceho vyšetrovania vo forme EU Pilot. Podľa nariadenia o plyne majú byť východiskom pri cenotvorbe primárne skutočne vynaložené náklady za poskytovanie služby. Porovnávanie cien Brusel považuje len za doplnkovú metódu k prístupu založenému na nákladoch.

Komisia pochybuje aj o opodstatnenosti toho, že na tom istom cezhraničnom prepojovacom bode sa za rovnaké služby uplatňujú rôzne úrovne taríf podľa množstva objednanej dennej kapacity. Kritizovala tiež to, že pri cene prerušiteľnej kapacity sa nezohľadňovala pravdepodobnosť prerušenia v súlade s európskym nariadením o plyne. Po novom sa vyhláška podrobnejšie venuje cenám za prerušiteľnú kapacitu.

Pre informáciu – v rámci prebiehajúceho EU Pilot-u sa momentálne prekladajú odpovede, ktoré Komisia dostala na svoje otázky od slovenskej strany.

Zatiaľ čo doteraz bolo podrobné členenie taríf súčasťou individuálneho rozhodnutia ÚRSO pre prepravcu plynu, po novom sú tarify vzťahujúce sa k objednanej dennej prepravnej kapacite, vrátane použitého vzorca, súčasťou vyhlášky. Doterajšia vstupná a výstupná tarifa 2 (od 18.200 MWh/deň do 416.000 MWh/deň) boli rozdelené na dve samostatné tarify – novou  hranicou je tak aj denná kapacita 100.000 MWh.

Distribúcia

ÚRSO tiež priamo v návrhu cenovej vyhlášky rozlišuje 18 tarifných skupín pre prístup do siete a distribúciu plynu. Tarify sa navrhujú ako viaczložkové tak, aby plánované tržby z fixných zložiek jednotlivých taríf a zložiek taríf za dennú distribučnú kapacitu na odbernom mieste tvorili najviac 85 % z celkových plánovaných tržieb z jednotlivých navrhovaných taríf.

Prevádzkovatelia miestnych distribučných sústav (MDS), teda sietí do ktorých je pripojených menej ako 100 tis. odberných miest, môžu použiť pri stanovení cien tarify nadradenej siete SPP – Distribúcia. V takomto prípade sa cena za dodávku plynu pre odberateľov v MDS tvorí ako súčet ceny distribúcie nadradenej siete, ceny strát vo výške max. 1,5 % z množstva plynu nameraného na vstupe do MDS a ceny komodity navýšenej o primeraný zisk vyjadrený ako max. 10 % z ceny služieb nadradenej siete.

Prevádzkovatelia MDS však majú i naďalej možnosť predložiť vlastný cenový návrh a nechať si regulátorom schváliť individuálne ceny.

Vzorec pre výpočet maximálnej ceny za prístup a distribúciu plynu bol upravený, zmenil sa napríklad doterajší používaný faktor investícií na daný kalendárny rok.

Pri určení ceny za pripojenie ťažobnej siete výrobcu plynu do distribučnej siete sa určí maximálna cena za pripojenie nových výrobcov plynu aj výrobcu biometánu. Stanoviť sa má na základe skutočne vynaložených nákladov na pripojenie, ktoré sa preukazujú faktúrami alebo inými daňovým dokladmi.

Dodávka

Pokiaľ ide o dodávku plynu zraniteľným odberateľom plynu, ÚRSO od budúceho roka neplánuje rozlišovať dodávku pre domácnosti a malý podnik. Ceny pre odber plynu v návrhu vyhlášky sa členia do 6 taríf na základe množstva odobratého plynu za 12 po sebe nasledujúcich mesiacov pre každé jednotlivé odberné miesto.

Zo samotného zjednodušeného cenového vzorca vypadli náklady za prepravu, distribúciu i uskladňovanie plynu, rovnako aj náklady obchodnej činnosti dodávateľa.

Najvyššia miera primeraného zisku, ktorý je možné zahrnúť do maximálnej ceny za dodávku plynu zraniteľným odberateľom má byť 10 % z hodnoty nákladov na nákup plynu (CKPt), najviac však 1,8 eura za 1 MWh.

Maximálna fixná mesačná sadzba ceny za dodávku má pritom obsahovať náklady obchodnej činnosti dodávateľa plynu na jednotku množstva plynu na rok „t“, maximálne však vo výške 1 euro na odberné miesto odberateľa plynu a mesiac. Ceny za prepravu a distribúciu sa majú dodávateľom pripočítať k stanoveným maximálnym cenám za dodávku podľa príslušných taríf za distribúciu plynu.

Vo vyhláške pribudol presný vzorec pre maximálnu cenu pri dodávke poslednej inštancie, ktorú u nás vykonáva dominantný dodávateľ plynu SPP, ktorý je vlastnený štátom. Primeraný zisk z dodávky plynu pre odberateľov plynu v režime dodávky poslednej inštancie má  byť maximálne vo výške 1,8 eura za 1 MWh, aktuálne je vo výške 1,5 eura za MWh pre domácnosti a 3 eurá za 1 MWh pre malé podniky.

ÚRSO navrhol delenú účinnosť vyhlášky – účinná má byť už od 15. júla 2016, avšak k zrušeniu doterajšej cenovej vyhlášky 193/2013 v znení vyhlášky 187/2014 dôjde až od začiatku roka 2017.

© energia.sk

K téme