ÚRSO hľadá cestu, ako sa vyhnúť drahšej elektrine
Keď sa Ľubomír Jahnátek stal novým predsedom ÚRSO, premiér Robert Fico vyslovil želanie, aby „maximálne využíval možnosti, ktoré regulačný rámec tomuto úradu dáva.“ Hoci nezávislosť úradu nespochybnil, nepriamo svojmu bývalému politickému kolegovi naznačil, že očakáva stabilne nízke ceny energií. Zvlášť po udalostiach zo začiatku roka, kedy pre niektoré skupiny zákazníkov došlo ku skokovému zvýšeniu cien energií, čo vyústilo do politickej kauzy a výmene na čele regulačného úradu.
Nech by sa stal šéfom ÚRSO ktokoľvek, musel rátať s tým, že ceny elektriny na burzách začali stúpať nahor. Ako sme v júli informovali, východisková cena komodity, ktorá je kľúčovým vstupom pre výpočet regulovanej nákupnej ceny pre dodávateľov, sa medziročne zvýšila o 4,84 EUR/MWh. Kým v tomto roku mohli slovenskí obchodníci nakúpiť komoditu za 26,93 EUR/MWh, pre rok 2018 sa jej výška podľa prepočtov ÚRSO vyšplhala na úroveň 31,77 EUR/MWh.
Tento parameter je výsledkom priemernej ceny na burze s elektrinou počas prvých 6 mesiacov predchádzajúceho roka. No vyhliadky na veľkoobchodnom trhu nie sú optimistické. „Predpokladá sa, že cena komodity stúpne až na 40 EUR/MWh. To je dosť výrazný nárast, čo samozrejme bude mať vplyv aj na koncovú cenu,“ skonštatoval Jahnátek na rokovaní hospodárskeho výboru.
Naďalej platí stará cenotvorba
Po prebratí funkcie nariadil Jahnátek stiahnuť návrhy cenových vyhlášok v oblasti elektroenergetiky, teplárenstva i vodárenstva, ktoré vypracovalo dosluhujúce vedenie ÚRSO. Kritizoval vtedy, že ich súčasťou nie je vyhodnotenie dopadov na regulované skupiny odberateľov. Dnes je už jasné, že predložiť nové znenie sa nestihne. „Pre rok 2018 ideme podľa starých vyhlášok s tým, že si prehodnocujeme jednotlivé vstupy, ktoré vstupujú do cenotvorby,“ uviedol šéf ÚRSO pre náš portál.
Regulované subjekty môžu do konca septembra predložiť úradu podklady pre nové cenové konania. Nejde pritom o ich povinnosť, vzhľadom k tomu, že vydané rozhodnutia platia na celé regulačné obdobie, ktoré sa končí v roku 2021. Cenové konanie ale môže začať aj sám regulačný úrad z vlastného podnetu. Jahnátek zároveň naznačil, že momentálne sa prehodnocujú poplatky za prenos a distribúciu. „Robíme si rôzne cenové alternatívy, akým spôsobom možno niektoré dobre kŕmené ukazovatele zredukovať,“ doplnil.
„Zisťujeme, kde sa dá ubrať“
„Keby schéma mala vyzerať tak, že cena komodity plus všetko, čo sa reguluje, to bude výsledná cena. To by asi nemalo zmysel, lebo tým pádom regulačný úrad nemá svoje opodstatnenie. Budeme prehodnocovať nielen Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, ale aj všetky tri regionálne distribučné siete,“ povedal. „Teraz to veľmi podrobne prerátavame a zisťujeme, kde možno ubrať takým spôsobom, aby to koncoví odberatelia tak nepocítili.“
Na základe analýzy sa rozhodne, či cenové konanie začne ÚRSO z vlastného podnetu alebo na podnet distribučných firiem. „K tomu, aby sme sa rozhodli, potrebujeme ešte pár čísel, aby sme sa zhodli a neboli tam nejaké veľké trenice. Aby sme si potom nezačali vyťahovať, že kto čo má kde schované.“
Koncovú cenu elektriny tvoria okrem nákladov na dodávku aj ďalšie položky. Ako ukázal začiatok tohto roka, kľúčovou zložkou ceny je distribúcia. K sieťovým poplatkom patria aj tarifa za systémové služby a tarifa na krytie strát.
Významnou zložkou je aj tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), ktorú chce ministerstvo hospodárstva tiež zreformovať. Vzhľadom na obrovský deficit z minulých rokov a vysoké súčasné záväzky pri dotáciách pre obnoviteľné zdroje a kogeneráciu totiž v nasledujúcich rokoch hrozí jej navýšenie, údajne až o 11 €/MWh. Ďalšie položky integrovanej ceny, odvod do Národného jadrového fondu a spotrebnú daň, ÚRSO nereguluje, vyplývajú z inej legislatívy.
© energia.sk
K téme
