Urban Rusnák: Svetová energetická charta je pripravená na podpis
Slovenský diplomat počas stretnutia s novinármi v Bruseli pripomenul, že súčasná 54-členná organizácia sa po konferencii v Haagu rozrastie cez päť kontinentov a bude mať okolo 80 členských krajín, od ekonomických veľmocí až po rozvojové krajiny.
Prínosom ECT je, že vytvára rovnaký právny rámec pre všetkých jej členov, kde sa spory v oblasti energetiky riešia v oblasti ochrany investícií, tranzite energií a obchodu s energetickými surovinami.
Rusnák zdôraznil, že za 25 rokov, keď takisto v Haagu bol podpísaný akt zrodenia Energetickej charty, sa energetická mapa sveta veľmi zmenila. Kedysi proexportne orientované krajiny ako Británia či Holandsko sú dnes skôr importérmi energie. Čína, ktorá ešte pred 10 rokmi exportovala ropu, sa vlani stala najväčším svetovým dovozcom tejto suroviny. USA, ktoré boli kedysi veľkými importérmi ropy, sa stávajú sebestačné v oblasti plynu aj ropy. A sú tu aj krajiny Perzského zálivu, ktoré vďaka narastajúcej domácej spotrebe (Omán) nepredlžujú exportné kontakty, alebo musia dovážať plyn (Katar).
„Celosvetová mapa energetických tokov sa významne zmenila. Energetická charta, ktorá chce byť jedným zo stavebných kameňov medzinárodnej energetickej spolupráce, musí reagovať na tieto zmeny,“ uviedol Rusnák.
Od nástupu do tejto funkcie v roku 2012 začali rokovania s členskými štátmi a po vyše dvoch rokoch rokovaní sa zrodila snaha o obnovenie pôvodnej „európskej“ energetickej charty z roku 1991 a otvorenie tohto procesu pre zvyšok sveta. Rusnák upozornil, že text Medzinárodnej energetickej charty je už pripravený na podpis pre krajiny, ktoré sa zúčastnia na konferencii v Haagu.
Podľa neho záujem o vstup do „systému“ prejavili zástupcovia najmenej 32 krajín z Afriky, Ázie a oboch Amerík. O vstup do charty, ktorej súčasťou sú všetky členské krajiny EÚ, sa hlásia aj tie európske štáty, ktoré jej súčasťou zatiaľ neboli. Každý nový člen musí podpísať aj „starú“ zmluvu, lebo tá predstavuje integrálnu súčasť novej globálnej charty.
Rusnák upozornil, že rozširovanie charty vníma ako nevyhnutné v dobe globalizácie v energetickej oblasti. Pripomenul, že model ochrany investícií v energetike a riadenia vzťahov medzi štátmi v rámci ECT sa osvedčil v kaspickom regióne, v strednej Ázii aj čiernomorskej oblasti a môže byť aplikovaný aj v krajinách Afriky a Latinskej Ameriky, ak tieto prijmú pravidlá spolupráce.
Podľa jeho slov vznik IEC je zaujímavý pre všetky kategórie krajín, od tých najbohatších a investujúcich, až po tie rozvojové a najchudobnejšie, odkázané na investície zvonku. Rozvinutým štátom charta poskytuje mnohostranný právny rámec pre ochranu investičných tokov. Členovia charty sa zmluvne zaviazali vzájomne si podporovať investície a ide o silnejšie zmluvy, ako tie na bilaterálnom základe.
Členstvo chudobnejších krajín v ECT (následne v IEC) je zárukou vyššieho stupňa ochrany investícií. Krajiny, ktoré chcú zvýrazniť svoje investičné prostredie, alebo posilniť tranzitnú úlohu energonosičov prostredníctvom ECT signalizujú garancie o bezpečnosti investícií. Pre subsaharské africké krajiny charta okrem investičného zatraktívnenia ponúka aj právny servis v oblasti nadnárodného presieťovania a prepájania pri rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú pre Afriku sľubným rozvojovým potenciálom a prvkom elektrifikácie a modernizácie spoločnosti.
„Zmluva o energetickej charte podporuje regionálnu spoluprácu. Tak to fungovalo na Kaukaze, v centrálnej Ázii a v okolí Čierneho mora. To je tá pridaná hodnota, ktorá pomohla aj pri európskej energetickej integrácii,“ skonštatoval Rusnák.
Copyright © TASR 2015
K téme
