Ukrajina sa z plynovej krízy nepoučila
Situácia na Ukrajine je vážnym bezpečnostným rizikom. Ak sa však debatuje o plyne, niet dôvodu, aby mala diskusia príchuť krízy.
Krízu sme predsa zažili už v januári 2009, poučili sa a prispôsobili tomu náležite i trh s plynom. A nielen Európska únia, ale aj Rusko.
Netreba pripomínať, že okrem domácich úloh, ako sú najmä cezhraničné prepojenia a reverzné toky, to boli i rusko-európske projekty Nord Stream a South Stream, z ktorých druhý sa ešte buduje.
Ich spoločná prepravná kapacita sa zhruba vyrovná slovenskému eustreamu. Niekdajší monopolný plynovod Bratstvo tak dnes má alternatívy.
Ak sa z roku 2009 poučilo Slovensko, o to viac sa mala poučiť Ukrajina – Kyjev bol priamym aktérom, Bratislava „len“ rukojemníkom.
Ukrajina sa však nepoučila vôbec. Do dnešnej situácie sa dostala vlastnou vinou. Lepšie povedané, zodpovednosťou jej doterajších politických reprezentácií. Je jedno, či je reč o neschopnosti už po rozpade ZSSR dohodnúť prijateľné ceny plynu, o zmluvách pasujúcich Gazexport, dcéru Gazpromu, za operátora prepravnej sústavy, či o neexistencii reverzného toku zo Slovenska.
Sprevádzkovanie fyzického reverzu bola iniciatíva eustreamu aktuálna už po kríze a obchodníci s plynom mohli do leta 2012 vyjadriť svoj záujem o využívanie kapacít.
Odhliadnuc od nezáujmu na strane obchodníkov z EÚ treba podčiarknuť, že sa ani na ukrajinskej strane nenašiel jediný obchodník, ktorý by deklaroval záujem v budúcnosti si rezervovať kapacitu zo Slovenska a dovážať takto plyn.
Opakovane bola myšlienka reverzu na stole aj vlani na jeseň. Už sa zdalo, že sa začne s jej realizáciou, keď vtedajší prezident Viktor Janukovyč rozhodol, že prednosť dostane zľava ponúknutá Gazpromom. Reverzný tok zapadol opäť prachom.
Pri ukrajinských debatách o ruskom plyne dnes nečelí kríze Slovensko. Opatrenia, neraz nákladné, sa po januári 2009 predsa neprijímali bezdôvodne. Pred krízou, a nielen energetickou, stojí náš východný sused.
Z pohľadu Európy a Slovenska je reverzný tok zemného plynu skôr energetickou voľbou – strategickou a prezieravou, i keď aktuálne bez jednoznačného ekonomického základu.
Napriek tomu rozhodnutie reverzný tok tentoraz predsa len sprevádzkovať je voľbou, ktorá už zo strednodobého hľadiska ovplyvní rozloženie síl na plynárenskom trhu a priblíži Slovensko k úlohe plnohodnotného stredoeurópskeho tranzitného uzlu.
Upozornenie: Text vychádza 22.4.2014 v denníku SME.