ÚJD: Svet si 26. apríla pripomína 30 rokov od jadrovej havárie v Černobyle
Radiáciu po nehode z 26. apríla 1986 zaznamenali aj kontrolné systémy v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice vo vtedajšom Československu. Odborníci najskôr hľadali chybu v rámci elektrárne, neskôr sa však ukázalo, že radiácia prišla zvonku v dôsledku katastrofy v ukrajinskom jadrovom zariadení.
Generálny riaditeľ sekcie hodnotenia bezpečnosti a kontrolných činností ÚJD Peter Uhrík však pripomína, že obyvatelia Československa mali šťastie. Podľa dostupných informácií bola úroveň dávkového príkonu pod platnou hygienickou normou a približne 10-násobne nižšia ako v 50. rokoch v dôsledku testov jadrových zbraní v iných častiach sveta.
Jednou zo zmien po havárii v Černobyle bolo aj zvýšenie jadrovej bezpečnosti a zavedenie pojmu „kultúra jadrovej bezpečnosti“. Zaviedli sa presnejšie a podrobnejšie predpisy a krokové procedúry.
„Myslím si, že jednou z kľúčových príčin havárie v Černobyle bola strata rešpektu personálu k obrovskému zdroju energie, ktorá sa v jadrovej elektrárni skrýva. Najväčší dopad černobyľskej katastrofy bola zmena v správaní sa k jadrovej energii a jadrovej elektrárni ako takej zo strany pracovníkov elektrárne,“ uviedol Uhrík.
Podobná nehoda by sa podľa neho nemohla v súčasnosti na Slovensku stať. Reaktory pracujúce na Slovensku sú typovo úplne iné v porovnaní s reaktormi v Černobyle. Udalosť je však mementom, že technicky vyspelé a moderné reaktory sú len časťou záruk bezpečnosti, druhou zložkou je výcvik personálu, dodržiavanie predpisov a pravidelné sledovanie stanovených podmienok prevádzky. Ak je všetko splnené, podobná katastrofa by mala byť vylúčená.
„Každých desať rokov je podľa zákona potrebné vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti a je to prísny a komplexný proces. Jeho príprava a realizácia trvá približne dva roky. Zariadenie sa porovnáva s aktuálne platnými pravidlami, čo vytvára tlak na modernizáciu zariadení,“ dodal Uhrík.
Z hľadiska využívaných fyzikálnych princípov vyzerajú reaktory v podstate rovnako ako v čase ich výstavby, ale technologické prvky vrátane riadiacich a kontrolných systémov sa práve na základe periodického hodnotenia zásadným spôsobom zmodernizovali. V oblasti bezpečnosti ide o podstatne vyššiu jadrovú bezpečnosť, spoľahlivosť a odolnosť voči vonkajším vplyvom, ktoré predstavujú zemetrasenia, povodne či extrémne počasie.
Úrad jadrového dozoru SR je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre oblasť jadrového dozoru. Zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, nad nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, nad jadrovými materiálmi, vrátane ich kontroly a evidencie, ako aj nad fyzickou ochranou jadrových zariadení a jadrových materiálov.
Copyright © TASR 2016
K téme
