ÚJD: Fukušimská havária prinútila zamyslieť sa,či sú jadrové elektrárne bezpečné
Pripomenula, že bezprostredne po havárii sa na európskej diplomatickej pôde európski politici, ministri členských krajín, zástupcovia jadrového priemyslu a dozorné orgány dohodli na realizovaní bezpečnostných previerok JE, tzv. záťažových testov. „Všetkých 15 členských štátov Európskej únie, ktoré prevádzkujú JE, pristúpilo k uvedenému procesu a zapojili sa aj susedné štáty EÚ, a to Švajčiarsko a Ukrajina,“ zdôraznila.
Cieľom záťažových testov bolo určiť, akému stupňu externého nebezpečenstva dokáže JE odolať bez závažného poškodenia jadrového paliva v aktívnej zóne reaktora alebo bez významného úniku rádioaktívnych materiálov do životného prostredia.
Zároveň bolo podľa nej cieľom zhodnotiť existujúce schopnosti JE a ich pracovníkov pri zvládnutí extrémnych meteorologických podmienok, ktoré môžu v konečnom dôsledku vyústiť do straty základných bezpečnostných funkcií elektrárne a teda preukázať, že JE prevádzkované v EÚ majú primeranú mieru bezpečnosti a nereprezentujú neprimerané riziko pre obyvateľstvo a životné prostredie aj pri extrémnych vonkajších vplyvoch.
Poznamenala, že záťažové testy JE sa v SR začali 1. júna 2011. „Testovanie slovenských JE sa realizovalo prevažne formou inžinierskych analýz, výpočtov a posudkov,“ zdôraznila.
Počas záťažových testov sa analyzovali mimoriadne externé udalosti, ako sú zemetrasenie, povodne a následky ďalších iniciačných udalostí potenciálne vedúcich k viacnásobnej strate bezpečnostných funkcii JE. Posudzovali sa tiež kombinácie udalostí, vrátane výpadku elektrického napájania, dlhodobého prerušenia prívodu vody, ale aj straty elektrického napájania v dôsledku extrémnych klimatických podmienok.
„Výsledkom záťažových testov, ktoré prebehli na jadrových zariadeniach v SR po havárii na JE Fukušima-Daiiči, bol Národný akčný plán SR. Ten obsahuje opatrenia, ktoré sa realizujú, respektíve už sú zrealizované, na jadrových zariadeniach v SR. Obsahuje tiež transparentný prehľad všetkých odporúčaní, požiadaviek a opatrení potrebných na zvýšenie bezpečnosti elektrární. ÚJD SR pravidelne kontroluje plnenie úloh Národného akčného plánu SR formou inšpekcií,“ informovala ďalej hovorkyňa ÚJD.
Niektoré odporúčania podľa nej nadväzujú na už pokračujúcu implementáciu projektu riadenia tzv. ťažkých havárií, ktorú nariadil ÚJD na základe periodického hodnotenia jadrovej bezpečnosti ešte pred udalosťou na JE Fukušima-Daiiči, a to v roku 2008 pre druhý blok elektrárne Jaslovské Bohunice (EBO V2) a v roku 2011 pre prvý a druhý blok elektrárne Mochovce (EMO12).
Projekt rieši kľúčové problémy, ktoré vznikli pri havárii v Japonsku, ako napríklad chladenie tlakovej nádoby reaktora zvonku, inštaláciu núdzového zdroja chladiva a inštaláciu ďalšieho nezávislého zdroja elektrického napájania a iné.
„Projekty na zvládnutie ťažkých havárií sú už na elektrárňach EBO a EMO po technologickej stránke zrealizované. Napríklad je možné chladiť tlakovú nádobu reaktora zvonka, je umožnená dodávka chladiva nielen do primárneho okruhu, ale aj do bazéna vyhoreného paliva, sú nainštalované rekombinátory vodíka, špeciálny diesel generátor a doplnená možnosť ovládať tieto systémy z vonkajšieho havarijného strediska,“ upozornila.
Významným rozšírením projektu po záťažových testoch je podľa jej informácií požiadavka na zlepšenie riadenia tzv. ťažkej havárie v prípade udalosti, ktorá postihne všetky bloky na lokalite súčasne. Výsledky záťažových testov preukázali dobrú odolnosť jadrových zariadení v SR v prípade uvažovaných udalostí, ktorými boli úplná strata elektrického napájania a strata možnosti odvodu tepla z reaktora vyvolaných najmä zemetrasením a záplavami.
„Bloky jadrových zariadení v SR sú vzhľadom na aktuálny stav realizácie opatrení z Národného akčného plánu SR vo významnom predstihu v porovnaní s analogickými blokmi typu VVER 440 v iných krajinách v oblasti zvyšovania ich bezpečnosti,“ dodala Hosťovecká.
Copyright © TASR 2016
K téme
