Uhoľné elektrárne bude treba zmodernizovať aj uzavrieť
Pred dvoma týždňami vstúpilo do platnosti nové rozhodnutie Európskej komisie, ktoré zavádza prísnejšie emisné štandardy pre veľké spaľovacie zariadenia (s menovitým tepelným príkonom nad 50 MW). Slovenské teplárne, elektrárne alebo kotolne, ktoré spaľujú uhlie, zemný plyn, odpad či priemyselné plyny ich budú musieť dodržiavať od roku 2021.
V rámci rokovaní o sprísnení štandardov bolo Slovensko proti tomuto kroku. Podľa ministerstva životného prostredia (MŽP) sa u nás táto legislatívna úprava dotkne približne 70 veľkých spaľovacích zariadení. „Emisné úrovne pre znečisťujúce látky sú veľmi ambiciózne. Viacero členských štátov bude mať problém s dosiahnutím týchto štandardov, najmä ak ide o spaľovanie tuhých palív,“ potvrdil pre náš portál hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.
Prísnejšie štandardy pre oxidy síry, dusíka, ortuť, kovy, prach a ďalšie škodliviny významne postihnú elektrárne na čierne aj hnedé uhlie. S nevôľou sa na ich ekologizáciu pozerajú prevádzkovatelia najmä v Nemecku, Poľsku, Veľkej Británii, Španielsku či susednom Česku.
Mnohé spaľovacie zariadenia sa budú musieť rekonštruovať, ďalšie sa pravdepodobne odstavia. Niektoré sú už teraz v osobitnom režime na dožitie do roku 2023, keďže nespĺňajú ani dnes platné minimálne limity.
Koľko budú musieť slovenské podniky investovať do modernizácie, ministerstvo nevedelo odhadnúť. „Prevádzkovatelia sa budú rozhodovať rôzne. Niektorí možno prehodnotia celkový menovitý tepelný príkon zariadenia, nakoľko pre menší príkon platia miernejšie emisné limity. Niektorí možno zmenia palivo alebo aspoň palivový mix. Možno dobudujú odlučovanie, ale aj tam môžu využiť rôzne alternatívy odlučovania,“ vysvetlil hovorca MŽP.
„Pravdou je, že v roku 2016 mali prevádzkovatelia povinnosť zosúladiť sa s minimálnymi štandardami – emisnými limitmi na ochranu ovzdušia a niektorí sa už vtedy pripravili aj na prísnejšie požiadavky, ktoré začnú platiť v roku 2021,“ doplnil Tomáš Ferenčák.
Odhad nových nákladov – 91 miliónov eur
Slovenské elektrárne (SE) vynaložili na poslednú modernizáciu uhoľných blokov v Novákoch sumu takmer 40 miliónov eur. Dva bloky boli koncom roka 2015 oficiálne odstavené, kedže by sa ich ekologizácia nevyplatila.
Podľa štúdie, ktorú vlani vypracovala holandská konzultačná spoločnosť DNV GL vyjde nová vlna modernizácie našich dvoch uhoľných elektrární až na 91 miliónov eur. Ak ich budú naďalej chcieť Slovenské elektrárne prevádzkovať s rovnakým výkonom ako dnes, podľa analytikov by si mali pripraviť 82 miliónov eur na rekonštrukciu Novák a necelých 10 miliónov na modernizáciu blokov elektrárne Vojany.
Autori predmetnej analýzy odhadli tiež čiastkové náklady v závislosti od regulovanej znečisťujúcej látky. V Novákoch by zníženie úrovní oxidu siričitého malo vyjsť na 40 miliónov eur, oxidov dusíka na 36 miliónov eur a pevných častíc asi na 6 miliónov eur.
Nakoľko sú tieto odhady presné, prípadne prestrelené, nám SE nepotvrdili.
„Väčšinu plánovaných limitov v predmetnom rozhodnutí Európskej komisie už v tejto chvíli plníme alebo sa k nim blížime. Výška prípadných investícií je predmetnom prebiehajúcich interných analýz,“ uviedol hovorca Slovenských elektrární Miroslav Šarišský.
Investovať? Obmedziť? Zavrieť? Či obísť?
Spoločnosť nechcela odpovedať na to, či by sa prípadná investícia vyplatila, ak by zostali nezmenené ostatné parametre. „Na trhoch s elektrinou, energetickými komoditami, emisnými povolenkami alebo podpornými službami dochádza k nepretržitým zmenám, ktoré majú výrazný vplyv na obchodné výsledky jednotlivých zdrojov. Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú aj regulačné rozhodnutia nastavenie výšky rôznych poplatkov, odvodov alebo daní, ktoré Slovenské elektrárne musia platiť,“ poznamenal Šarišský. „Z hľadiska prevádzky robíme maximum preto, aby sme aj pri meniacej sa legislatíve zabezpečili pozitívne obchodné výsledky jednotlivých elektrární, čo je základný predpoklad ich ďalšieho fungovania,“ dodal hovorca SE.
Vyzerá to tak, že v Novákoch spoločnosť počíta s obmedzením výroby. Vo svojich nedávnych stanoviskách a pripomienkach k legislatíve totiž zdôrazňovala, že podľa jej strategického plánu sa v roku 2021 plánovaná dodávka elektriny zníži na úroveň 900 GWh. Vlani ENO dodala do sústavy elektrinu v objeme 1306 GWh. Na druhú stranu, rozhodnutie Komisie o sprísnení štandardov umožňuje, aby ministerstvo po zohľadnení technických a ekonomických faktorov schválilo pre veľké spaľovacie zariadenia určité odchýlky od limitov. Niektoré sa vzťahujú aj na spaľovanie domácich palív.
Budúcu prevádzku elektrárne Nováky ale neohrozujú len prísnejšie emisné limity. ENO funguje len vďaka povinnému dotovaniu spaľovania hnedého uhlia od Hornonitrianskych baní. V rámci prebiehajúcej novelizácie európskej smernice o pravidlách na trhu elektrinou by sa však malo zrušiť ustanovenie, ktoré umožňuje štátom zvýhodniť domáce primárne palivá z dôvodu bezpečnosti dodávky. Práve týmto ustanovením slovenská vláda odôvodňuje nútenú výrobu elektriny v Novákoch, na ktorú prispievajú všetci odberatelia elektriny ročne sumou 95 miliónov eur.
© energia.sk
K téme
