Uhlie má v Nemecku skončiť dávno pred rokom 2050
Budúcnosť uhoľných elektrární v Nemecku nevyzerá dobre – aspoň to naznačuje návrh nového klimatického akčného plánu, na ktorom pracuje rezort životného prostredia. Agentúra Reuters, ktorá do dokumentu nahliadla, informovala, že výroba elektriny z tohto zdroja by mala v najväčšej európskej ekonomike dostať stopku „dávno pred rokom 2050“.
Berlín chce dovtedy znížiť emisie CO2 o 95 % oproti úrovni v roku 1990. V porovnaní s objemom emisií vypustených v sektore energetiky v roku 2014 je podľa zatiaľ neschválenej pracovnej verzie návrhu treba znížiť o polovicu už do roku 2030.
Fosílne palivá aj jadro by sa mali nahradiť obnoviteľnými zdrojmi, z ktorých sa dnes vyrába asi štvrtina elektriny v krajine. Na splnenie klimatických cieľom je však treba do roku 2030 ich podiel zvýšiť až na 75 %.
Približne 40 % elektriny vyrobenej v Nemecku stále pochádza z uhlia. V prvej desiatke najväčších znečisťovateľov ovzdušia z pohľadu vypustených emisií v minulom roku je až päť nemeckých uhoľných elektrární. Tri z nich (Neurath, Niederaussem a Weisweiler) prevádzkuje spoločnosť RWE, ďalšie dve (Jaenschwalde a Schwarze Pumpe) švédsky Vattenfall. Ten sa však v polovici apríla dohodol na predaji týchto a ďalších uhoľných aktív Energetickému a průmyslovému holdingom (EPH).
Na pozadí odstavovania jadrových zdrojov však rastú obavy o stabilitu sústavy, ktorú chce Nemecko zaistiť dotovaním udržiavania rezervných výkonov práve z uhoľných zdrojov. Tento plán by mal tiež udržať zamestnanosť v tradične uhoľných regiónoch. Pred definitívnym odchodom do dôchodku by si tak tieto elektrárne mohli ešte privyrobiť.
Vláda však chce tlačiť aj na ďalšiu reformu európskeho systému obchodovania s emisiami. Podľa agentúry Bloomberg sa v spomínanom dokumente uvádza aj to, že by sa mohla zaviesť minimálna cena emisných kvót v systéme EÚ ETS tak, aby „sa vyslal dostatočne silný cenový signál“. Ich ceny sa dnes pohybujú na úrovni 6 eur za tonu CO2.
© energia.sk
K téme
