Úbytok lesov môže negatívne ovplyvniť aj hydroelektrárne
Vedci sa zamerali na dôsledky odlesňovania aj kvôli výstavbe kontroverznej priehrady Belo Monte v brazílskej Amazónii. Pokiaľ bude podľa vedcov pokračovať úbytok stromov v juhoamerických pralesoch súčasným tempom, môže to podľa štúdie publikovanej v časopise Proceedings americkej Národnej akadémie vied znamenať, že sa očakávaná produkcia elektrárne zníži zhruba o tretinu. „Máme veľmi pádne dôkazy, že brazílska schopnosť vyrábať elektrinu závisí od zachovania pralesov,“ povedal spoluautor štúdie Daniel Nepstad.
Štúdie realizovateľnosti vodných elektrární totiž spravidla ignorujú vplyv na budúce odlesňovanie alebo predpokladajú, že odlesňovanie bude mať v budúcnosti pozitívny vplyv na vypúšťanie riek a výrobu energie. Ak sa však nepodarí spomaliť, alebo úplne zastaviť odlesňovanie, nová situácia môže významne ovplyvniť produkciu elektrární. Výrubom totiž dôjde k poklesu evapotranspirácie spojenej s lesnou konverziou. „Dažďové pralesy generujú svoje vlastné dažde. Hlavný dôvod je ten, že stále uvoľňujú do atmosféry vlhkosť, ktorá končí v podobe zrážok, ktoré prispievajú k napĺňaniu vodných tokov,“ povedala Claudia Sticklerová z výskumného inštitútu zaoberajúceho sa zmenami prostredia v Amazónii.
Vodná energia je podľa štúdie atraktívna z viacerých dôvodov. Je lacnejšia ako termoelektrické sily a väčšina ostatných OZE, môže poskytnúť energiu s menším výpadkom ako to je v prípade vetra a slnka a produkcia elektrickej energie sa spája s nižšou úrovňou emisií skleníkových plynov. Rovnako ako u akéhokoľvek iného zdroja energie, vodná energia prináša aj významné sociálne a environmentálne náklady. Výstavba priehrad a záplavy, ktoré často sprevádza výstavba zriadení môže negatívne ovplyvniť životy miestnych obyvateľov, vrátane vysídlenie a nútenej migrácie, zničenia obce a osídlených oblastí. „Vodné priehrady môžu narušiť kontinuitu riečnych ekosystémov a spôsobiť zaplavenie priľahlých lužných a suchozemských ekosystémov. Po dostavbe sa zvyšuje nezamestnanosť, nakoľko robotníkov už nikto nepotrebuje,“ píše sa v štúdii.
Podľa štúdie je ale už teraz v oblasti o 6 – 7 % zrážok menej, než keby k odlesneniu vôbec nedochádzalo. Ak sa naplnia predpoklady a do roku 2050 dôjde k strate 40 % amazonských pralesov, bude kvôli tomu v rovnakej dobe produkcia hydroelektrární zhruba o 35 % nižšia ako v súčasnosti. Samotná vodná elektráreň Bello Monte dosiahne iba 33 – 38 % inštalovaného výkonu. Tento výpočet je podľa vedcov iba orientačný, nakoľko v období sucha sa produkcia elektrárne môže ešte znížiť a ohroziť dodávky do siete. Ak odlesňovanie neskončí, priemerná ročná výroba elektriny napokon klesne na 25 % maximálneho inštalovaného výkonu.
Belo Monte sa má s výkonom 11.000 MW stať najväčšou vodnou elektrárňou v Latinskej Amerike. Projekt Belo Monte na rieke Xingú, ktorá sa vlieva do rieky Amazon, bude 3. najväčším projektom hydroelektrárne na svete. Výstavba má stáť 11 mld. dolárov. Prvá turbína by mala byť podľa odhadov v prevádzke v roku 2015, posledná potom o štyri roky neskôr. Výstavba priehrady Belo Monte v Amazónii vyvoláva vážne obavy z hľadiska práv pôvodných obyvateľov žijúcich v tejto oblasti. Priehrada síce priamo nezatopí domovy indiánov, pripraví ich však o rozsiahle loviská a zdroje potravy.
V Brazílii je momentálne v štádiu plánovania až 45 vodných elektrární, na ktoré by odlesnenie tiež mohlo mať vplyv. Na energiu vyrábanú pomocou vody sa začínajú orientovať aj ďalšie krajiny v tropickej oblasti. Iba odhadovaná tretinová strata produkcie elektrárne Belo Monte by pritom znamenala ekvivalent elektrickej energie spotrebovanej štyrmi miliónmi Brazílčanov.
(c) energia.sk
K téme
