Turecko: TANAP má oproti Turkish Streamu náskok
Zatiaľ čo projekt Turkish Stream z dielne Gazpromu čaká pravdepodobne zoštíhlenie, Transanatólsky plynovod (TANAP) sa nielenže stavia, ale vyjde ešte aj lacnejšie než sa čakalo. Azerbajdžanské a turecké médiá tento týždeň citovali šéfa štátnej spoločnosti SOCAR Rovnag Abdullayeva, podľa ktorého vychádzajú náklady na výstavbu o 20 – 25 % nižšie než boli doterajšie odhady. Dôvodom je pokles cien potrebných materiálov a výsledky tendrov.
Aktuálne sa tak kapitálové náklady projektu odhadujú na 9,5 miliardy dolárov (cca 8,9 mld. eur). SOCAR drží v TANAPe 58 % akcií, ďalšími partnermi v projekte je turecká štátna firma Botaş (30 %) a britská BP (12 %).
Spustenie plynovodu s dĺžkou 1850 km sa predpokladá v prvej polovici 2018. Pre potreby tureckého trhu sa počíta s dodávkami v objeme 6 miliárd m3 plynu ročne. Do Európy by potom od roku 2021 malo smerovať 10 mld. m3 plynu ročne. V ďalšej fáze sa počíta s postupným navyšovaním kapacity plynovodu – v roku 2026 by mala byť na úrovni 31 mld. m3 ročne.
S výstavbou potrubí sa začalo v polovici tohto roka. Väčšinu dodávateľov tvoria turecké firmy. Minulý rok napríklad prebehol tender na oceľové potrubia. Podľa kontraktu majú 80 % objemu t.j. asi 1,2 mil. ton týchto potrubí v hodnote okolo 3 mld. dolárov zabezpečiť tureckí výrobcovia. Zvyšok má dodať čínska firma Baosteel.
Plynovod skončí pri hraniciach s Gréckom pri meste Ipsala, odkiaľ by sa mal plyn ďalej prepravovať cez plynovod TAP.
Zdroj: www.tanap.com
Turkish Stream
Ruský projekt, ktorý mal nahradiť zrušený South Stream do Bulharska, medzitým nie je ešte ani na papieri. Ruský minister pre energetiku Alexander Novak včera pre agentúru RIA Novosti uviedol, že sú pripravení pokračovať v rokovaniach „kedykoľvek bude pripravená turecká strana“.
Turecko je po Nemecku druhým najväčsím dovozcom ruského plynu. V súčasnosti odoberá asi 30 mld. m3 ročne, a to cez Blue Stream a tiež západnou vetvou, ktorá je napojená na prepravnú sústavu cez Ukrajinu.
Ani takmer rok po ohlásení projektu stále nie je sfinalizovaná medzivládna dohoda Vzťahy medzi Moskvou a Ankarou skomplikovali jednak výsledky májových volieb v Turecku, kedy vládna strana AKP stratila väčšinu, jednak nedávne ochladenie vzťahov kvôli situácii v Sýrii a narúšaniu tureckého vzdušného priestoru ruskými lietadlami operujúcimi v oblasti. Vo voľbách začiatkom novembra sa AKP podarilo opäť získať majoritu v parlamente, viacerí analytici očakávajú pokrok vo viacerých energetických otázkach.
Do vzájomných vzťahov zasahuje aj otázka nižšej ceny ruského plynu pre turecké firmy. Ankara chce získať zľavu vo výške najmenej 10,25 %. Na tejto úrovni sa mali dohodnúť s ruskými partnermi vo februári 2015. Oficiálna dohoda s Gazpromom však podpísaná nebola a následné diskusie nepriniesli očakávané výsledky.
Pred dvoma týždňami preto Botaş podal arbitrážny podnet na Medzinárodnú obchodnú komoru (ICC). Obe firmy podali arbitrážne podnety aj v minulosti, avšak podarilo sa im nájsť kompromis ešte pred samotným procesom. Obdobný vývoj možno očakávať aj tentoraz.
Turecko by malo vybudovať plynovod s dĺžkou asi 265 km, Rusi zase postaviť celú časť pod hladinou Čierneho mora. Začiatkom októbra ruskí predstavitelia priznali, že kapacita Turkish Streamu by mala byť o polovicu nižšia, tj. len 32 mld. m3 ročne, a prvá línia s plynom určeným pre turecký trh sa spustí asi až koncom roka 2017. Pôvodne to malo byť o rok skôr. Plyn prepravený cez zvyšné potrubie má smerovať do plynárenského hubu pri turecko-gréckej hranici a ďalej sa prerozdeliť pre európske krajiny.
Medzitým sa Gazprom dohodol so západoeurópskymi firmami E.On, OMV, Royal Dutch Shell, Wintershall a Engie na vybudovaní druhej fázy plynovodu Nord Stream cez Baltské more.
© energia.sk
K téme
